Hrdlorez 3 • OurStories.cz ~ naše povídky

Nina vo svete upírov nachádza známe tváre. Koho?

27.02.2021 (10:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 444×

Stala sa tichým pozorovateľom včerajšej party. Konkrétne mala pred sebou seba a Chrisa za budovou, osvetľovali ich plamene sviečok, ktoré sa mihotali v studenom vánku. Stáli pred zvedavými zrakmi ľudí, no ak by si ich niekto všimol, len by si pomyslel, že sa bozkávajú.

Keď sa pozrela lepšie, Chris bol doslova prisatý ústami k jej krku, pevne ju držal v náručí a ona sa nehýbala. Nevydala zo seba ani hlások, nesnažila sa ho zo seba striasť.

Od bozkávania to malo veľmi ďaleko.

Z miesta, kde sa jej dotýkal perami, jej po pleci a chrbte stekal pramienok krvi. Podľa slastných stonov Chrisa si túto úchylku patrične užíval.

Zrazu k ním pristúpili dve tmavé siluety, jedna schmatla Chrisa za rameno a trhla ním dozadu. Druhá zachytila jej telo pred tým, aby sa zosypalo na zem. Až neskôr si všimla, že to bol Timothy. Nedokázala sama stáť na nohách, bola buď tak opitá, alebo ju ten idiot vycucal do poslednej kvapky.

Takmer počula, ako jej v hlave docvaklo, čo práve videla.

Chris z nej pil krv, bol to upír. Ako to môže byť možné? Prečo to vidí? Určite to je len nejaký odporný sen, pomsta za včerajšok.

„Čo to, dopekla, robíš?“ chcel vedieť. V kútikoch pier sa mu ligotala tmavočervená tekutina. Oblizol sa a pozrel na tmavovlasého chlapa, ktorý mu ešte stále drvil rameno. „Láskavo ma pusti, ešte som neskončil.“

„Sme z Národnej bezpečnostnej agentúry. Toto dievča je pod našou ochranou, máme ju priviesť na Centrálu. Okrem toho porušuješ naše zákony.“ Netušila, čo to znamenalo.

Blondín sa zamračil a nadvihol obočie. „Smola, kamaráti, ja som sa k nej dostal skôr.“ Trhol sebou, odstúpil od nich a nespúšťal oči z jej tela. Tlmene zavrčal a odhalil dva predĺžené zuby. Timothy ju držal za ruku a zároveň jej na krk priložil kus látky. Takmer okamžite sa nasala tmavočervenou krvou.

„Viem, kto si, Christopher Ellis. Nechcem mať s tebou žiadne problémy, no ak ju neprivedieme na Centrálu v jednom kuse, zdravú a hlavne živú, bude to mať katastrofálne následky a mnohí prídu o život. Na svete je bohužiaľ niekto, z koho mám väčšiu husinu ako z teba.“

Brit sa pobavene zasmial. Upravil si svoj kostým a prehrabol vlasy. „Vaše poslanie mi je ukradnuté a na city sa mi brnkať neoplatí.“ Ďalšie slová dodal so stíšeným hlasom. „Žiadne nemám.“

„Prečo ju chceš?“ opýtal sa ho Timothy.

„Čo keby som ti povedal, že viem vyriešiť tvoj problém? Chápem, z koho máš také obavy, vidím tvoju jazvu na krku. Chcem mať v rukáve nejakú poistku, vďaka čomu by som vedel dostať Laurenta.“

Z ich konverzácie bola úplne zmätená.

„Nemôžem zveriť život Niny do tvojich rúk. Viem, o čo ti ide, no je to nebezpečné.“

„Mohli by sme spraviť dohodu.“ Chris pristúpil k Timothymu s iskričkami v očiach. Chcel mu dať návrh, ktorý by nikto v živote neodmietol. „Povieš mi, ako si sa previnil proti ich pravidlám, ja sa s tebou podelím so svojím brilantným nápadom a navzájom si pomôžeme.“

Timothy naňho pochybovačne zazrel. „Vylúčené, Chris. Odprac svoj ctený zadok naspäť do Arizony. Alebo na Britské ostrovy, je mi to jedno.“ Blondínovi zamrzol úsmev na tvári, no jeho tvár nenaznačovala, že sa plánoval len tak ľahko vzdať svojej príležitosti. Tmavovlasý muž ho schladil raz-dva. Vykročil k Timothymu a pomohol mu odviesť jej telo k autu, kde ju čakala jej priateľka.

Sonia.

Podľa toho, ako nervózne preskakovala pohľadom medzi všetkými mužmi usúdila, že bola svedkom celej tejto konverzácie. Videla, ako sa z nej upír napil a nespravila nič. Potichu otvorila dvere a nechala, nech ju vložia do auta.

Obraz pred ňou potemnel a keď zažmurkala očami, videla pred sebou Timothyho. Cítila, ako zovretie jej predlaktia povolilo a o krok od nej cúvol, aby jej viac nenarušoval osobný priestor.

„Čo to... čo to bolo?“

Jej mozog mal problém spracovať halucináciu, ktorá sa jej odohrala pred očami. Ako je možné, že niečo také videla? A tak detailne. V mysli si znova prehrávala konverzáciu, každé jedno slovo. Ruka jej automaticky vystrelila ku krku. Bruškami prstov jemne prešla po dvoch hrbolčekoch, ktoré boli údajne spôsobené pádom na zem.

Ak jej predtým bolo zle, nedalo sa to porovnať s tým, ako sa cítila v tomto momente. Začalo jej byť horúco a na čele jej vyrašili kvapky potu, hoci vonku bolo chladno. Búšenie srdca sa rozbehlo závratnou rýchlosťou a posielalo nepríjemné záchvevy do končatín. Dýchanie sa stalo plytké a ostré. Pred očami sa jej takmer opäť zahmlilo.

Upíri.

Sonia.

Upíri, dočerta. V mysli jej to docvaklo, zdvihla svoj pohľad a stretla sa s pokojným, možno trochu ustarosteným, párom tmavohnedých očí. Neprerušovala očný kontakt a zároveň sa snažila roztrasenou rukou nahmatať telefón vo vrecku jej bundy.

„Ak hľadáš toto,“ povedal a ukázal na jej telefón v jeho vlastníctve, „tak ma najskôr nechaj vysvetliť ti situáciu, do ktorej si bola zatiahnutá.“

Chytila ju panika, chcela okamžite utiecť a kričať o pomoc. Mala pocit, akoby to práve už neúspešne vykonala, pretože dychčala ako o život. S chvením sa posadila na lavičku na ich terase pred vchodom.

Zhlboka sa nadýchla a šeptom sa ho spýtala: „Zabiješ ma?“

„Nie, ja som tu preto, aby som ťa ochránil.“ V jeho hlase počula drobné pobavenie a zamračila sa. „Čo keby si ma nechala vysvetliť to, čo som ti ukázal? Budeš mať asi milión otázok, no pokúsim sa ti to stručne zhrnúť.“

„Kto ma chce vidieť?“ Spomenula si na to, že niekto ju chcel vidieť. „A prečo ma ten Brit uhryzol? Prečo ma chcel? Prečo si nič nepamätám?“ vychrlila naňho hneď niekoľko otázok a rozhodila rukami.

Postavil sa kúsok od nej, oprel sa o drevený pánt pred dverami a s povzdychom sa pustil do rozprávania.

„Som člen NSA, oddiel pre bezpečnú komunikáciu s upírmi. Kvôli pravidlám, ktoré máme, nie je legálne, aby sa ľudia dozvedeli o upíroch bez toho, aby do toho bol zahrnutý aj náš príslušník.“

Nechápala prečo, no až teraz to všetko začalo dávať zmysel. Videla asi milión filmov a seriáloch o upíroch, no nikdy by si nepomyslela, že niečo z toho môže byť pravdivé.

Graysonove telo sa nikdy nenašlo, nebolo po ňom ani stopy. Oči sa jej naplnili slzami a v hrudi pocítila neskutočnú bolesť.

„Je to Grayson, však? To on ma chce vidieť,“ šepla roztraseným hlasom a pozrela naňho, aby si svoju teóriu potvrdila. Súhlasne prikývol.

„Áno, je to Grayson Hyde. Chce sa s tebou porozprávať, preto nás oslovil, aby sme ťa dopravili do Centrály. Je to niečo ako centrum, odkiaľ je takpovediac riadený celý svet upírov.“

Prišlo jej ľúto, že celý rok trvalo, aby ju kontaktoval. Prečo to nemohol urobiť už skôr? Koľko plaču, prebdených nocí a bezmocnosti by jej ušetril. Zaujímal sa vôbec o ňu a svoju rodinu? Prečo sa rozhodol čakať až na moment, kedy naňho postupne prestávala myslieť.

„Čo ak sa s ním rozprávať nechcem?“ Bola to veľmi bolestivá predstava, no nemala v pláne otvárať rany, ktoré už boli zahojené.

„Hmm.“ Timothy sa na chvíľu odmlčal a zamyslel. „Nemáš veľmi na výber. Našli ťa už aj iní upíri, nie si tu v bezpečí. Pokiaľ tu ostaneš, odskáčeš si to s najväčšou pravdepodobnosťou buď ty, alebo tvoja rodina.“

Znovu ňou prebehli zimomriavky. Jej rodičia si toho vytrpeli viac než dosť. Katie, jej sestra, bola síce v Kalifornii, no nepochybovala o tom, že by ju vedeli nájsť raz-dva. Nevidela ju už zopár mesiacov, veľmi jej chýbala. „Čo mám teda robiť?“

Na kraji cesty zastavilo sivočierne Audi. Pozrel sa naň a potom naspäť na Ninu. „Choď si zbaliť veci na maximálne tri-štyri dni, napíš rodičom odkaz, že si šla zatiaľ ku kamarátke. O desať minút odchádzame na Centrálu. Ak ti napadne urobiť nejakú blbosť, pamätaj, že o tebe máme úplne všetky informácie.“ Nepomyslela na to, že by urobila niečo iné, no teraz jej ten plán začal chodiť po rozume.

Aké však boli jej šance? Mizivé, ba priam nulové.

Otvorila tašku a hodila do nej pár kúskov oblečenia a nejakú základnú kozmetiku. Na kuchynskom stole nechala papier s odkazom, že sa šla učiť k Sonii a zostane pri nej pár dní. Spomenula si na vidinu, ktorú jej Timothy ukázal. Nečinne sa prizerala na konverzáciu dvoch upírov. Čakala od nej vysvetlenie, no zatiaľ ju využila ako vhodnú zámienku pre nie príliš podozrivý odchod z domu.

Nemala tušenie, čo ju čakalo. Ani v sne by si nepomyslela, že sa s Graysonom ešte niekedy stretne. Nechápala síce, prečo ju nemohol navštíviť a porozprávať sa s ňou osobne, no Timothy u nej vzbudzoval dojem bezpečia.

Rukou opäť zablúdila ku krku a rane, ktorú jej spôsobil Christopher. Koľko upírov behá po zemi? Ako je možné, že ju našiel skôr než NSA?

„Ako to, že Sonia o vás vie?“ opýtala sa ho ihneď ako vyšla von, na čo zareagoval len nadvihnutím obočia. Domyslela si, že vie o ich existencii, inak by ju poslušne neodviezla až domov a nesnažila sa ju presvedčiť o páde a poranení krku.

„Všetko ti vysvetlím v aute, dobre?“

Prikývla na súhlas, keďže nemala na výber. Dúfala, že Timothy jej povie všetko, čo bude chcieť vedieť. Začínalo to pri Sonii, pokračovalo Christopherom a končilo Graysonom. Jej tajná prosba bola, aby jej z toho nevybuchla hlava.

Otvoril jej dvere a ona poslušne nastúpila za miesto vodiča. Auto voňalo po zmesi sviežeho osviežovača vzduchu a pánskeho parfumu. Šoférovi nevidela do tváre, všimla si len to, že to bol čiernovlasý muž. Keď si upír sadol do auta, pohli sa vpred.

„Kde sa nachádza tá Centrála?“ chcela vedieť takmer hneď. Sľúbil jej vysvetlenie, nemala v pláne čakať ani o sekundu dlhšie. Potrebovala vedieť ihneď všetky detaily, inak hrozilo, že sa čoskoro zblázni.

„V Pensylvánii, takže si urob tam vzadu pohodlie, čaká nás približne päť hodín cesty.“ Odpoveď jej nepostačovala, preto si len nahlas sťažka povzdychla a oprela sa o sedadlo. Všimla si, že sa napojili na medzištátnu diaľnicu, ktorá smerovala na sever štátov. „Nenachádza sa pri nijakom väčšom meste.“ Tušila, v ktorej časti by to mohlo byť, no geografia nebola jej silná stránka.

„Povedz mi o Sonii. Ako to, že o vás vie? Prečo ma za Graysonom nemohla vziať ona?“

„Nie je členom našej organizácie, o Centrále pravdepodobne ani len netuší a tak to aj ostane,“ otočil sa a pozrel na ňu, aby si potvrdil, že pochopila, čo tým chcel povedať. „O existencii upírov vie už veľmi dlho. Donedávna bola môj darca.“

„Darca?“

„To sú ľudia, ktorí upírom dávajú dobrovoľne piť svoju krv. Niekto daruje orgány, niekto krv,“ objasnil jej šofér, akoby mala nejakú mozgovú poruchu. Dokázala si spojiť ten výraz s jeho významom, no bola prekvapená, aké tajomstvo pred ňou schovávala.

„Oliver!“ varovne ho upozornil a nesúhlasne pokýval hlavou. V spätnom zrkadle medzi prednými sedadlami si všimla jeho tvár. Keďže už bola tma, v tlmenom svetle si všimla len jeho zamračený výraz.

„Iba vysvetľujem. Lepšia otázka by však bola, kto je vlastne Grayson... Tim?“

Blondín začal sťažka dychčať, jeho ramená sa dvíhali a klesali v nepravidelných intervaloch. Zakašľal a rukou sa chytil za krk.

„Som v poriadku... pokr... pokračuj v... ceste,“ jachtavo zo seba dostal a snažil sa nadýchnuť. Zakašľal a zaklonil hlavu, ktorá sa mu hompáľala zo strany na stranu. Oliver sa ho snažil kontrolovať a zároveň šoférovať, preto spomalil.

„Do šľaka, nie si!“ Rukou od zlosti buchol po volante.

Nevedela, čo sa deje. Prečo sa upír začal zrazu z ničoho nič dusiť? Chcela sa na to opýtať, no zároveň nemala v pláne riskovať nervy šoféra. Bála sa o to, že strhne volant a skončia nalepení na zvodidlách.

Začala ľutovať, že verila úplne cudzím ľuďom.

„Pokračuj. V. Ceste.“ Každé slovo povedal s osobitným nádychom a znel, akoby ho niekto práve škrtil. Predklonil sa a rukami si chytil krk, akoby si tým chcel pomôcť. Na rozdiel od Olivera bol pokojnejší. Už to niekedy zažil? Ako to je vlastne možné?

„Má vôbec cenu sa s tebou rozprávať o tvojom darcovi, ktorí nebol testovaný?“

„Už nie...“

„Áno, chvalabohu, už nie je. Ako dlho si ale vedel, že jej krv obsahuje meď a aj napriek tomu si z nej pil?“ Vyčítavo sa naňho pozrel a nesúhlasne pokrútil hlavou. „Robila to náročky, ktovie komu všetkému o tebe povedala.“

„Už je lepšie. Len to páli.“

Nevedela, čo jej nedávalo zmysel viac. Či fakt, že Sonia jej o upíroch nepovedala nič, alebo že sa ich snažila otráviť. Chcela sa prebudiť z tohto absurdného sna, kde jej všetko prišlo pritiahnuté za vlasy. Len si nahlas povzdychla a nespúšťala pohľad z Timothyho.

Nevedela pochopiť, ako urobil to s tým obrazom v jej hlave. Bolo to príliš reálne. Nemohol sa jej predsa dostať do hlavy. Alebo áno? Môže čítať myšlienky? Manipulovať s mysľou? Možno pozerala príliš veľa fantasy filmov, no v momentálnej situácii už ani netušila, čo všetko môže byť reálne.

Zišli z diaľnice, zamierili do mestečka Woodstock a Timothy začal protestovať. „Čo robíš, dočerta? Vráť sa naspäť.“

„V tomto stave na Centrálu nejdeš.“

„Koho chceš vziať namiesto mňa? Morrisa? Sám tam ísť nemôžeš,“ vyčítavo sa naňho pozrel a znovu zalapal po dychu, pretože všetko povedal na jeden nádych.

„Dáš sa dokopy, napiješ sa čistej krvi a až keď sa budeš cítiť lepšie, môžeme vyraziť. Nemôžeš pracovať na úkor svojho zdravia.“ Nepáčilo sa jej, že sa to všetko predĺži, no chápala ich dôvody. Nebola mrcha, aby jej záležalo len na sebe a Timothy mal očividne veľké zdravotné problémy. Možno sa dozvie niečo viac o Graysonovi alebo Sonii.

Na druhej strane jej to všetko naháňalo strach. Žila s vedomím, že okrem ľudí neexistuje nič nadprirodzené. Celý tento svet sa v priebehu pár hodín zrútil a ju zasiahla krutá pravda. Jediná otázka ju však trápila viac než čokoľvek iné.

Čo s ňou bude?

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování