OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hriešny tanec - 14. kapitola

19.12.2011 (12:00) • Killy • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1368×

Elizabeth nikdy nenapadlo, že bude robiť striptérku, žiť v New Yorku, stane sa čarodejnicou, stretne sa s upírmi a mimo toho ešte bude utešovať ľudskú dievčinu o tom, že jej neľudský priateľ nezabil jej rodičov naschvál. No to sa aj, v konečnom dôsledku, dosť ťažko vysvetľuje...

„Už odišiel? Je preč?“ spýtala sa z rohu miestnosti Via. Bola len v osuške, oči mala červené, vlasy strapaté a celá sa triasla. Kto by videl tú istú Viu pred hodinou a teraz, určite by ju nespoznal.

„Hej. Ešteže sme pod ochranou ochranného kúzla,“ povedala a pousmiala sa Elizabeth.

„Ty... Ty si čarodejnica?“ chcela vedieť Via a neisto si sadla na posteľ, za ktorou sa skrývala.

„Dobrý postreh,“ uznala jej a spokojne si sadla hneď vedľa Vii, ktorá sa jej naľakala.

„Hej, hej, nič ti neurobím. Ja nemusím vraždiť ľudí aby som prežila. Inými slovami... Ja nie som tá zlá.“ Možno Via nemala dôvod veriť jej – bola to Elizabeth, s ktorou v živote prehodila možno jedno slovko a to „ahoj“. No teraz už nemala komu veriť. Rose? Tá je do toho zatiahnutá viac ako sama priznáva a... Koho iného vlastne Via ešte má? Adriana a Prue nie sú zasvätené a, ako povedala sama Rose, nie je dobré ich do toho zasväcovať. Môžu prežiť normálny život, nemusia žiť v strachu, že ich zabije upír. A Damon? Damon... On ju zradil. Tým najhorším spôsobom. Možno ju vtedy nepoznal, no... Via mala stále pred očami jeden a ten istý obraz. Videla Gabi, ako sa krčí v rohu miestnosti a Damon, ktorý je celý od krvi jej rodičov, k nej pomaly pristupuje. Videla strach, v Gabiiných očiach a to, ako z nej Damon vysáva aj poslednú kvapku života.

Dokázala by byť s niekým, kto zabil jej rodičov? Odpoveď poznala, nemohla. A ani nechcela. Stal sa pre ňu vrahom, ničím iným, než vrahom.

„Počuj, nepreháňaš to všetko náhodou?“ opýtala sa jej Elizabeth tým svojim nenapodobniteľným prízvukom.

„Vieš, čo sa stalo?“ Elizabeth pokrútila hlavou na znak, že nie.

„Tak potom nemôžeš vedieť, č niečo preháňam alebo nie,“ odbila ju Via a chystala sa aj naďalej ľutovať. To však Eliz postrehla a tak sa rozhodla zasiahnuť – hneď a rázne.

„Hej, hej, hej... Nie tak rýchlo. Nemám vo zvyku niekoho zachrániť pred rozbesneným upírom a potom sa nedozvedieť, čo sa stalo.“ Via sa na ňu len zamračene pozrela a utrela si slzy, ktoré je tiekli po tvári.

„To nie je tvoja vec,“ zavrčala a rozhodla sa ignorovať túto nepríjemnú a zvedavú osobu.

„No... Ak chceš. Vieš, ja kľudne môžem odvolať svoje ochranné kúzlo a to by znamenalo, že sa sem upír bude môcť dostať. Aj ten tvoj...“ Via sa na ňu vystrašene pozrela. Preboha, len to nie!

A Elizabeth poznala, že to má vyhrané.

„Tak začni,“ povzbudila ju Eliz a pohodlne sa usadila na posteli. Via si len vzdychla a začala rozprávať...

„Damon mi zabil rodičov,“ zhrnula to všetko do jednej vety a bola na seba pyšná, že nemusela spomenúť ani Gabi a ani... Nič bližšie o jej rodičov. Za to Eli sa cítila veľmi nepríjemne – správala sa k Vii zle. Necitlivo. Síce nevedela, čo sa jej v skutočnosti stalo, ale aj tak. Mala sa správať dospelejšie.

„To... To je mi ľúto,“ ozvala sa napokon Elizabeth a Via si len v duchu vydýchla, že sa na nič iné nepýta.

„Ale ja... Aj tak si nemyslím, že... Že by si mu nemohla odpustiť,“ povedala po chvíli opatrne a čakala na Viinu reakciu, nech už bude hocijako zúrivá. No na jej veľké prekvapenie si Via len vzdychla a zahľadela sa na Eliz.

„Myslíš? Ja len chcem povedať, že... Že keby nebolo jeho, neskončila by som tu. Ale... On by skrátka zabil rodičov a... Stále, keď sa na neho pozriem, vidím jeho, ako zabíja Ga... Chcem povedať mojich rodičov. Ja s ním už nedokážem byť, nedokážem sa na neho ani pozrieť. Zradil ma, Eliz. Tým najhorším spôsobom. Ale, čo je ešte horšie, ja som sa s ním... Vyspala,“ šepla Via a opäť ju zaštípali oči.

„Čože?!“ zhíkla Eliz. Počula dobre? Via, štrnásťročná Via, ktorá je vlastne ešte iba dieťa, spala s upírom?

„Preboha...“ zašepkala Elizabeth a až vtedy si uvedomila, aké to musí byť pre Viu ťažké. Ona tomu upírovi dôverovala. Kvôli nemu stratila všetko. Rodinu a aj... To byť ešte len dieťaťom.

„Sviniar,“ zakliala „potichu“ Eliz a mala sto chutí si to nakráčať do izby naproti a povedať tomu idiotovi, čo si o ňom myslí. Možno Viu nepoznala, no cítila sa pri nej akosi čudne, akoby to bola aj jej vec, keď ju ten sviniar takto podrazil.

„A si v pohode?“ Až neskoro si Eliz uvedomila, že hlúpejšiu otázku jej položiť nemohla. Chtiac-nechtiac sa zapýrila. Dobre, možno ju ten upír znásilnil a zabil jej rodičov, ale... Ale čo? Spýtala sa sama seba Eliz.

Prečo ich chce tak silou-mocou dať dokopy?

Pretože to je pre Viu jediná šanca, ako sa z tadeto dostať, došlo jej to a to jej stačilo. Možno Viu nepozná, no nikomu nepraje takýto život.

„Via... Možno ti zabil rodičov, ale rozmýšľaj. Predpokladám, že to bolo dávno, však?“ Via len prikývla hlavou.

„A vtedy ťa ešte nepoznal, nemám pravdu?“ Ona opäť len prikývla.

„Tak prečo mu neodpustíš? Via, hoci to nevidíš, respektíve to nechceš vidieť, on je tvoja budúcnosť. My, všetky čo tu sme, nemáme nikoho, kto by sa o nás postaral, kto by nám pomohol. Ale ty... ty máš. Využi to. Dostaň sa z tade!“ Via sa nad tým musela úprimne zamyslieť. No stále tomu nerozumela, nedokázala s ňou súhlasiť.

„Povedz, Via, chceli by tvoji rodičia, aby si žila takto?“ položila jej Elizabeth zásadnú otázku. Via len pokrútila hlavou.

„No tak vidíš... Nepremárni svoju druhú šancu.“

„Nie... Nepremárnim,“ odpovedala jej Via. Možno by mu raz dokázala odpustiť. Alebo by sa aspoň mohla tváriť, že mu odpustila...

...............................

Posím si komentáre!!!! A tu je ten sľúbený TRAILER

Venované AndrejQe

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hriešny tanec - 14. kapitola: