OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hriešny tanec - 18. kapitola

25.01.2012 (14:00) • Killy • Povídky » Na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1622×

Začala sa prebúdzať zo sladkého spánku na to, že ju niekto hladí a šteklí po celom tele. Nevedomky sa pousmiala a otočila sa na druhý bok.

Niečo jemné a hladké ju pošteklilo na krku a nahnevane tým smerom švihla rukou. No namiesto toho, aby sa zbavila tej otravnej veci, sa buchla do ramena a to ju úplne prebudilo. Potichu si pre seba zakliala a ktosi vedľa nej si uchechtol.

„Damon...“ zavrčala a skryla si hlavu pod vankúš.

„Vstávaj, princezná. Rose tu bude každú chvíľu,“ zašepkal jej do ucha a začal jej vlepovať na rameno a krk motýlie bozky. To ju málinko rozosmialo a vystrčila hlavu spod vankúša.

„Vážne?“ chcela sa uistiť.

„Nie, no chcel som ťa mať teraz pri vedomí,“ odpovedal jej a vrhol sa jej na pery. Chvíľku mu bozk opätovala, no potom ho od seba odtrhla a venovala mu naštvaný pohľad.

„Takže iba preto si ma budil o... Koľko je hodín?“ opýtala sa ho namosúrene.

„Je pol siedmej... Takže ja som iba?“ vrátil jej to dotknuto. Via sa samoľúbo usmiala a opäť sa zvalila do perín. Zamračene si ju premeral. Zapýrila sa a zdvihla si prikrývku až ku krku. Damon prevrátil očami, sklonil sa k nej a nežne ju pobozkal na pery. Nebránila sa.

„Máme asi tri hodiny, kým príde, takže...“ zamrmlal Damon a rukou zašiel pod perinu. Za nahé telo si ju pritiahol ešte bližšie. Po chvíli sa od neho Via odtiahla a povzdychla si. Spomenula si, že na neho chcela byť nahnevaná, no ten dôvod jej akosi unikal. Nerobil nič, čo by sama nechcela. Alebo nerobí... A potom ju čosi napadlo.

„Máš ma rád?“ začala a nervózne si hrýzla spodnú peru. Damon sa zarazil, no po chvíli odpovedal:

„Prečo sa pýtaš? Áno, mám...“

„Ale...“ snažila sa nájsť tie správne slová, „nie si zamilovaný... Teda...“ koktala naďalej. Damon sa pobavene uškrnul a pokrútil hlavou na znak „nie“. Via si hlasno vydýchla.

„Mal by som byť teraz urazený,“ poznamenal. Ignorovala ho. Chvíľu sa nič nedialo, očividne boli obidvaja zabraní vlastnými myšlienkami.

„Takže... Kde sme to prestali?“ preťal ticho Damon a lišiacky sa na ňu usmial.

„Možno nemám náladu,“ prehodila akoby nič. Tentokrát ju ignoroval Damon a vpil sa do jej pier.

Dá sa vôbec Damonovi odolať? pomyslela si ešte.

…............................................

Dvere sa prudko otvorili.

„Oh, nič som nevidela! Nič som nevidela!“ jačala Rose ako zmyslov zbavená. Jednu ruku si položila na oči a tou druhou sa snažila nahmatať kľučku. Keď sa jej to podarilo, nešikovne zavrela dvere.

„Rose!“ zvýskla Via, zhodila zo seba Damona a vyšvihla sa do sedu. Bolo počuť Damonove zúrivé vrčanie a nadávky. Keď sa konečne spamätal, nahnevane sa otočil čelom k dverám a prepaľoval úbohú Rose pohľadom, ktorá si práve spustila ruku preč z očí.

„Eh... Veľmi som vás vyrušila?“ spýtala sa ich Rose neisto.

„Nie...“

„Boli sme v tom najlepšom!“ povedal Damon s Viou naraz. Rose sa neisto uškrnula a ďalej Damonovi nevenovala pozornosť.

„Via... Vieš ty vôbec, koľko je hodín?! Prisahala by som, že som tu bola pred hodinou a pol, aby ťa Damon prebudil...“ povedala Rose a nervózne podupkávala svojou malou nôžkou. Na chvíľu Via zamrzla, potom pár krát zamrkala a nakoniec po Damonovi hodila nahnevaný pohľad.

„Nevravel si pol siedmej?“ zavrčala na neho.

„Povedal som pol desiatej, zlatko,“ opravil ju. Via sa na neho ešte viac zamračila.

„Nie, povedal si pol siedmej a neklam!“ zasyčala na neho a presunula svoju pozornosť späť na Rose.

„Meškám?“

„Hej, Tina sa už po tebe zháňala. Povedala som jej, že ti ráno bolo zle a, že ťa idem skontrolovať,“ vysvetlila jej to Rose.

„Fajn, povedz Tine, že tam budem za pätnásť minút. Len sa musím dať do poriadku,“ povedala chrapľavo. Rose nemo prikývla a jediným rýchlym pohybom sa stratila za dverami, ktoré sa s vrzgotom zavreli.

Via sa rozhodla, že Damona bude ignorovať. Zhodila zo seba prikrývku a postavila sa, no v tom ju Damon stiahol späť k sebe.

„Damon...“ precedila medzi zubami. On ju náruživo pobozkal na krk.

„Máme ešte pätnásť minút, láska. To zvládneme,“ zavrnel a objal ju okolo pásu.

„Ja o to nestojím,“ odsekla Via, vymotala sa z jeho pevného objatia a nahá zamierila ku obrovskému šatníku na druhej strane miestnosti. Damon nechápavo zamrkal.

„A odkedy ty o mňa nestojíš?“ spýtal sa jej dotknuto. Via si nešťastne povzdychla.

„Tak som to nemyslela. Ja... Tak za prvé, ja nie som na „rýchlovky“ a za druhé, nechcem, aby ma vykopli z práce. Stačilo už len to, že som sa flákala včera doobeda, dnes by som z toho tak ľahko nevyviazla.“ Damon sa pre seba pousmial a neveriacky pokrútil hlavou nad jej chabými argumentami. Omotal si prikrývku okolo pása a upírskou rýchlosťou sa premiestnil tesne za Viu. Tá sa tak naľakala, že podskočila a spadla Damonovi rovno do náruče.

„Tak fajn, nechceš, aby ťa vykopli z práce... Čo tak mi povedať ten pravý dôvod?“ šepol.

„Žiadny iný pravý dôvod nie je. Ak ma vyhodia z práce, nemám kam ísť, rozumieš? Okrem toho ma tu dobre platia a ja mám aspoň šancu zarobiť si na strednú. Nie je to na smiech? Nemám ani dokončenú Základnú školu,“ povzdychla si a vybrala zo skrine fialové tričko.

„Fialová ti nepristane,“ namietol Damon. Strčil ruku do poličky s tričkami a po chvíli vytiahol tmavomodrý top. Podal jej ho a Via na to prevrátila očami. Nič však nenamietla a navliekla ho na seba. Už sa chcela otočiť a ísť do telocvične, no Damon ju zastavil.

„Takže toto ťa trápi? Že nebudeš mať kam ísť, Via?“ spýtal sa jej úprimne ustarane. Via mlčala.

„Tak za prvé, neverím, že by to madam McC urobila. A po druhé, máš mňa. Nepochopila si, čo pre mňa znamenáš?“ chcel vedieť Damon. Via zmätene zaklipkala očami.

„Ale povedal si, že...“

„Povedal som, že ťa nemilujem a nie to, že by som ťa nemal rád. Nevieš, že ak si so mnou, budeš vždy v poriadku?“ Via sa na to pousmiala. Krajšie slová od Damona v živote nepočula a toto považovala za dôkaz, že pre neho niečo znamená. V hrudi pocítila zvláštne teplo. Chcela niečo povedať, no stratil sa jej hlas. Odkašľala si a povedala:

„No aj tak, nechcem byť na tebe závislá. Je predsa dobré mať nejaké peniaze v zásobe, či nie?“

„Budú ti na nič. Aj tak za pár dní odchádzame,“ odporoval jej. Via jeho poznámku ignorovala a so slovami, že už musí ísť, sa vybrala k dverám.

„Večer ťa budem čakať,“ stihla ešte započuť, než zavrela dvere. Za nimi si šťastne povzdychla a vybrala sa smerom ku telocvični. Snažila sa ignorovať to, ako zbesilo jej búši srdce.

….....................................

Buď sa mi to zdá, alebo mám nové čitateľky? Som z toho celá šťastná a pevne dúfam, že s Viou a Damonom vydržíte aj nasledujúce dve ďalšie série, keďže ste prvú už takmer zvládli. A chcem vám ešte povedať, že som sa rozhodla urobiť epilóg, ktorý bude z pohľadu Adriany. Tým sa s ňou a Prue definitívne rozlúčime, keďže ich neplánujem zaradiť do nasledovných sérií.

P.S. Chcem poďakovať MikushiYutaka, NocodeJashin a Simonque, ktorých komentáre ma veľmi nabudili, pretože mám očividne nové čitateľky. Dúfam, že vám toto komentovanie vydrží. :D

Ale hlavne, ako vždy, chcem poďakovať AndrejQe za jej úžasný komentárik.... Veľmi ma potešil, aj keď som z neho nevyšla. :D

A samozrejme ďakujem aj takej BJaneVolturi a mnohým iným, ktorí si tiež na mňa dosť často spomenú... Ďakujem vám!

(Ospravedlňujem sa, ak som niekoho zle napísala.)

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hriešny tanec - 18. kapitola: