29.08.2011 (15:00) • Killy • Povídky » Na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1541×
„Poď za mnou. Nájdeme ti izbu,“ povedala už celkom vyrovnaným hlasom. Via ju poslušne nasledovala, stále ešte zadychčaná z tanca. Madam McCabottová – McC (Meg) bola silná a vplyvná žena. Mala kontakty v zahraničí a zarábala obrovské peniaze. Mala päťdesiatjeden rokov a už od mladosti sa venovala biznisu. Rada sa obklopovala krásnymi a nadanými ľuďmi a vítala ich spoločnosť. Niekto by si myslel, že takáto osoba bude nepríjemná, ale madam McCabottová sa pokladala za veľmi milú babičku. Istým spôsobom ňou aj bola, ale pre ňu bol prvoradý biznis a až potom nasledovali city. Aspoň väčšinou.
Madam McC vedela, že ubytovňa na východnej strane (to bola tá bližšie k jej kancelárii) bola plná a tak rovno otvorila dvere telocvične a začala si prezerať menovky na dverách. Bolo tam asi šesť dverí a z toho len na dvoch bola jedna menovka.
„Tak... Buď budeš bývať s Elizabeth Markinessovou, alebo s Rosalindou Smithovou. Dám ťa radšej k Rose. Eliz by nemusela zvládnuť, že nebude jediná nová hviezda v Čiernej dračici,“ a usmiala sa na svoj nový objav. Madam McC úprimne šokoval výkon tejto mladej Lestrangerovej. Tancovala ako profesionálka a nehrbila sa. Mohla sa možno vyrovnať aj Adriane – Draculovej manželke. Už sa tešila ako ju uvidia stáli zákazníci. Napríklad taký Xaviér. Ten by sa jej určite potešil.
McC ukončila tok svojich myšlienok a zaklopala na dvere, na ktorých bolo meno Rosalindy Smithovej.
„Už idem!“ kričal tenký hlas spoza dverí. O chvíľu im otvorilo pekné modrooké dievča s ryšavými vlasmi ohnivej farby. Via si všimla, že nemôže mať viac ako šestnásť.
„Zdravím, madam McC. Teda! Madam McCabottová. Želáte si niečo?“ začervenala sa Rose. Madam McC sa tvárila, že si nič nevšimla. Vlastne sa trošku zaškerila.
„Chcela by som ti predstaviť tvoju novú spolubývajúcu. Volá sa Via Lestrangerová a má štrnásť rokov. Tak... Ja vás tu nechám, dievčence. Musím si ísť ešte niečo zariadiť,“ a s miernym úsmevom sa otočila a išla smerom do svojej kancelárie. Keď sa zavreli za ňou dvere, dievčatá sa na seba pozreli a každá sa nesmelo usmiala.
„Tak... Ideš ďalej?“ prerušila ticho Rose a trochu odstúpila od dverí.
„Jasné,“ pritakala Via a nesmelým krokom vstúpila do vcelku veľkej izby. Z toho polovica izby bola obrovská stavaná skriňa. Po rohoch boli postavené dve postele aj s nočnými stolmi. Nebolo tam okno a tak izbu osvetľoval iba malý luster na strope.
„Veľmi ma teší, Via. Tvoja posteľ je tamto,“ a ukázala na posteľ hneď za dvermi.
„Máš nejaké veci?“ opýtala sa jej opäť.
„Á... Nie.“ Via sa rozhodla, že po svoje staré veci rozhodne chodiť nebude. Jedinú cennosť mala na krku a tak tomu chlapovi nič nechcela uľahčiť.
„Dobre... To nevadí. My Čierne dračice máme viac – menej oblečenie spoločné. Keďže sme rovnako vysoké, môžeš nosiť aj moje veci. Okrem spodného prádla, samozrejme. Madam McC ti nejaké tie peniaze na oblečenie určite dá.“
„Ďakujem. Cením si toho, vážne,“ usmiala sa na ňu.
„Nie si hladná? Akurát som chcela ísť na obed. Predstavím ťa dievčatám. Len by si sa mala prezliecť,“ uškrnula sa na to, čo mala Via oblečené. Via len prikývla a išla spolu s ňou ku skrini. Keď ich Rose otvorila, Via len otvorila ústa dokorán a zízala na tú nádheru. Bolo tam asi zo dvadsať šiat, tridsať tričiek, pätnásť sukní, a desať nohavíc.
„Len si vyber,“ pobádala ju. Via nesmelo siahla po tmavých úzkych nohaviciach a žltému tielku s veľkým výstrihom. Ten výstrih si Via, bohužiaľ, všimla až keď mala tričko na sebe.
„Môžeme ísť?“ Via len prikývla a nasledovala Rose ktorá už bola na chodbe. Zabuchla za sebou dvere a smerovala ku dverám, ktoré, ako si Via pamätala, viedli do jedálne. Hneď čo s Rose vošli, ozval sa vzrušený šepot všetkých dievčat v jedálni. Rose ale v čas zasiahla.
„Hej, hej! Baby! Ukľudnite sa! Chcela by som vám predstaviť novú spojenkyňu! Toto je Via Lestrangerová a prišla iba pred chvíľou. A ešte jedna vec. Ak sa dozviem, že ste jej povedali čo i len jediné krivé slovo, osobne ho zabijem...“ V jedálni nastalo zrazu mŕtve ticho. „Prajem dobrú chuť!“ dokončila Rose svoj monológ a doviedla Viu ku jednému stolu, kde už sedeli dve dievčatá. Obidve sa na Viu usmiali a predstavili sa. Čiernovlasá kráska so zelenými očami bola Adriana Draculová. Ako Vii neskôr povedali, pre bar to bola „Draculova nevesta“. Tá druhá hnedovlasá snmodrými očami bola Prudence Thermopolisová. Bola známa ako „Sexi Prue“. Vii prišla Adriana ako veľmi milá osoba. Nemala rada ohováranie a v každom hľadala niečo dobré. To, že patrila medzi najlepšie tanečnice nebrala vôbec vážne. Stále hovorila len: „Ja tanec milujem. Stačí zabudnúť na všetko okolo teba a vcítiť sa do role vábiteľky.“
Prue bola tiež veľmi milá a o každom mala vždy svoj názor, ktorý vždy prejavila aj verejne. Bola sebavedomá, ale nie pyšná či rozmaznaná. Túžila ísť na vysokú školu a vyštudovať medicínu.
Rose sa asi najviac podobala Vii. Trochu hanblivá, ale vždy sa vedela nahnevať. Milovala romány a filmy o nad prirodzene. Jej koníčkom bolo spievanie.
„Ty, Via...“ začala Prue keď odniesli tácky.
„Musíme ísť za bar... Teda. Ja, Rose a Adriana máme službu. Tak nás napadlo, či by si nechcela ísť s nami. Vieš. Ako na skúšku. Nebudeš predsa len tancovať, ale aj obsluhovať, a tak sme chceli, aby si si to najprv vyskúšala... Ideš?“
„Jasné.... Veľmi rada vám pomôžem,“ avyšli z jedálne. Opäť išli úzkou chodbou na ktorej zadnej stene bol obraz veľkosti dverí. Via vedela, že to nie je obraz. A asi to vedeli aj ostatné dievčatá, pretože jej Adriana povedala: „Pôjdeme hlavným vchodom. Tuto doľava,“ a ukázala na dvere, ktoré si pred tým Via nevšimla. Boli to dvere ako každé tu až na to, že nemali menovku.
„Kto tam býva?“ zvedavo sa spýtala.
„Oh, nikto. Tadiaľto sa dostaneme do hlavnej sály. Je to niečo ako priechod,“ vysvetlila je Rose.
Keď sa otvorili dvere, Via uvidela ďalšiu úzku a dlhú chodbu.
Ja sa z tých úzkych chodieb zcvoknem!
„Kam vedú?“ opýtala sa Via a ukázala na tie veľké dvere.
„Vlastne na pódium. Za tými dvermi sú ešte asi zo tri schody a potom si rovno na pódiu, kde na teba pozerajú samí chlipníci a úchylovia. Viem, že nás živia, ale nie je ti príjemné keď ti celých pätnásť minút čumia na prsia,“ zaškerila sa Prue.
„Cez tieto dvere sa dostaneme nepozorovane rovno do hlavnej sály. Pôjdeme hneď za barový pult, dobre? Myslím, že Jessica s Dianou a Liou toho majú už na dnešok dosť.“
„Toto si nasaď,“ podala jej Prue karnevalovú tmavo-modrú masku.
„Načo to je?“ spýtala sa nechápavo.
„My tu nosíme masky stále. Aby ťa nespoznali náhodou známi a tak. Nechceme byť predsa známe tým, že sa vyzliekame na pódiu.“ Via len chápavo pritakala a nasadila si svoju trblietajúcu sa masku.
„Aké sú otváracie hodiny?“ snažila sa prekričať hudbu Via, pretože práve vstúpili do hlavnej sály.
„Od pondelka do piatku iba vo večerných hodinách. Od šiestej do polnoci. V sobotu a v nedeľu od obeda až do štvrtej hodiny ráno. Vtedy je tu najviac ľudí,“ kričala jej naspäť Adriana. Ďalej už nikto nerozprával, ale staral sa o svoje. Via sa snažila zapamätať si názvy všetkého alkoholu, ktorý tam bol. Učila sa rôzne chmaty s fľašami a usmievala sa na mužov, ktorí sedeli pri bare a poškuľovali po nej.
Zatiaľ, v kúte sály, sedel Damon s whisky v ruke a prezeral si novú „tanečnicu“. Striptérky z Čiernej dračici mal všetky a tak sa snažil to dodržať. Prečo predsa porušovať staré pravidlá? Vyzerala veľmi mladá. Postavu mala drobnú – možno meter šesťdesiatpäť. Boky mala široké a pás úzky. Kvôli maske jej Damon nevidel oči ale odhadoval ich na tmavomodré. Prsia mala akurát a všimol si, že má veľmi ladné pohyby. Vek jej odhadoval na sedemnásť.
S prezeraním novej striptérky prestal. Stratil o ňu záujem, nebola ničím výnimočná. Opäť sa pozrel na ženu na pódiu. Mala na sebe iba nohavičky. Pousmial sa keď videl, že po ňom hodila sexi úsmev a pohodila zvodne bokmi. Pre dnešnú noc si už spoločnicu vybral. Postavil sa a išiel si pre ďalšiu whisky – k tej novej „tanečnici“.
Následující díl »
Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Hriešny tanec - 2. kapitola: