OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hriešny tanec - 20. kapitola

02.02.2012 (19:00) • Killy • Povídky » Na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1746×

Nasledujúce ráno:

„To nie je možné, to nie je možné! Via Lestrangerová, prosím ťa, povedz mi, že žartuješ! Lebo ak nie, tak sa nervovo zrútim! Najprv Adriana s Prue, potom Rose a teraz už aj ty! Ach, ja zbankrotujem! Moja kariéra je na konci. Čo si len počnem? Čo si len počnem?!“ kvílila žalostne madam McC vo svojej malej pracovni. Via sa tomu len pobavene prizerala. Malo jej napadnúť, že Adriana s Prue tu tak dlho nevydržia. Koniec koncov, to ony ako prvé povedali, že sa chystajú odísť. A Rose? Tá je do Thomasa zamilovaná až po uši, nikto nemohol čakať, že sa tu zdrží dlhšie. Madam McC však vyzerala, že sa naozaj nervovo zrúti a Via s ňou dokonca aj začala súcitiť. Predsa s ňou strávila tri mesiace a úprimne ju mala rada. Bola to len milá zlatá babička... Ktorá má kontakty v mafií a ktorá sa venuje biznisu a striptíz-barom od nepamäti.

„Madam McC, nemôžete to predsa takto brať. Som si istá, že je na ulici kopec iných mladých dievčat, ktoré sa vedia vyzliekať na pódiu a popri tom aj tancovať,“ chlácholila ju, no úškrn z tváre sa jej vymazať nepodarilo.

„Via Lestrangerová, nerob si zo mňa srandu! Vieš, ako dlho mi trvalo, kým som zohnala náhradu za René, Dorotu a Emíliu? Dlho! Mala som šťastie, že som objavila Rose s Elizabeth a teba mi zoslal priam pán Boh z neba. Takéto veci sa však nestávajú každý deň a ja teraz vážne neviem, čo si počnem! Je to všetko priam žalostné!“ nedala sa madam McC a ďalej skuvíňala, akoby bol toto koniec jej života.

„Je mi vážne ľúto, že toto všetko som vám spôsobila len ja, Rose a Adriana s Prue, no naše rozhodnutie skrátka nezmeníte. Adriana a Prue idú študovať na vysokú školu, po ktorej vždy prahli. A ja s Rose... No... My sme sa zamilovali a ideme začať nový život. Madam McCabottová, nezúfajte. Máte predsa skvelý orientačný zmysel a vážne pochybujem, že žene s takými zmyslami a ambíciami, ako máte vy, by trvalo dlhšie ako týždeň nájsť náhradu za štyri tanečnice...“

„Via, ty sa mi podlizuješ!“ obvinila ju madam McC, ale nedokázala skryť široký úsmev, ktorý sa jej zračil na tvári.

„To vôbec nie, madam. Ja len zdôrazňujem vaše kladné stránky,“ pokračovala Via. V jednom s madam McC súhlasila – podlizovala sa jej. Nepotrebovala si rozhnevať madam McCabottovú, aj keď už na tom teraz vlastne nezáležalo.

„Ach, vlastne máš pravdu. Ja, Truedy McCabottová, to zvládnem,“ povedala a bojovne vystrčila bradu vpred. Via sa snažila zakryť prekvapenie, ktoré sa jej objavilo na tvári. Nevedela, že sa madam McC vola Truedy. Prišlo jej to veľmi smiešne, no nekomentovala to.

„Via, tú máš nejaké peniaze, aby si sa v tom svojom „novom živote“ nestratila, dobre?“ a podala jej zväzok bankoviek. Via na to vypúlila svoje veľké mačacie oči – bolo tam viac ako desaťtisíc dolárov.

No čo, no... Zíde sa, pomyslela si a skúsene peniaze skryla do podprsenky.

„Tak... Ja už teda idem,“ ozvala sa po chvíli Via. Madam McC len nesústredene prikývla a keď už Via naozaj odchádzala, v poslednej chvíli vyhŕkla:

„A Via, zastav sa u mňa o druhej, dobre? Urobíme si hromadnú fotku, nech na vás budem mať pamiatku. A ešte by si mala vedieť, že odkedy si tu začala pracovať ty, zvýšili sa mi zisky o trinásť percent, čo je teda poriadne tučná sumička navyše. Tak už choď baliť... A nezabudni, o druhej.“ Via jej na to ľahostajne prikývla a vyšla z jej kancelárie. Potom zamierila rovno do svojej izby – určite ju tam bude čakať Damon.

…............................................

Keď vošla do izby, Damon ju tam už naozaj čakal. Nemal však v pláne jej pomôcť baliť, skôr sa venovať iným záležitostiam. Na jeho sklamanie ho však Via hneď na začiatku vykarhala za to, že ju iba zdržuje, a že potrebuje baliť.

Sklamane sa teda stiahol do úzadia a pozoroval ju, ako jej útle telo priam letelo z miesta na miesto a úhľadne skladá svoje oblečenie do kufra. Všetko bolo v poriadku, kým Via nezačala baliť topánky... Mala viac ako pätnásť párov.

„Bože... Damon, čo mám robiť? Nezmestia sa mi do jedného kufra a ja nechcem vyzerať ako jedna z tých namyslených husičiek, ktoré si na prázdniny balia päť kufrov... Ale zároveň sa neviem rozhodnúť, ktoré by som tu mala nechať, a ktoré si vziať so sebou. Nikdy som si nemyslela, že ja budem mať s týmto problémy. V živote mi nezáležalo na topánkach, ale teraz... Toto všetko ma asi zmenilo,“ povedala. Všetky topánky, ktoré mala Via uložené v skrini na najspodnejšej stoličke, boli lodičky, alebo iné topánky s minimálne desať centimetrovými opätkami.

Načo jej bude toľko topánok? pomyslel si Damon a vzápätí si niečo uvedomil. A odkedy ja riešim, koľko párov topánok si má vziať jedna žena?

Nakoniec len ľahostajne pokrčil plecami a nechal to na Viu, ktorá po chvíli vybrala štyri páry.

Pohodlne si ľahol na posteľ a lačne si prezeral jej ženské krivky. Bola malá a útla, mohla merať maximálne meter šesťdesiattri, no napriek tomu mala úzky pás a široké boky. Podľa neho bola nádherná, no nikto ani len ona, nedokáže prekonať Eleninu krásu. Smutne si zaspomínal na chvíle, kedy ju mohol vidieť, kedy sa mu zachcelo. Elena mu veľmi chýbala, kto vie, čo asi tak robí? Už naňho zabudla? Žije si so Stefanom šťastný, pokojný život? Stále má dlhé vlasy alebo sa dala ostrihať? Už len pri tej myšlienke nepokojne zvraštil obočie, no potom sa pobavene uškrnul.

A Stefan? Spomenie si na neho niekedy?

„Hotovo,“ ozvala sa odrazu Via a tým vrátila Damona späť do prítomnosti. Pár krát zamrkal, a potom na tvári vyčaril široký úsmev. Via sa hodila na posteľ tesne vedľa neho a unavene si položila hlavu na jeho hruď. Pár sekúnd len tak bez pohnutia ležali a užívali si chvíľku kľudu.

„O druhej budem musieť ísť späť za madam McC. Chce urobiť akúsi fotku,“ zamrmlala Via. Cítila sa zvláštne nesústredene a ospalo. Odrazu ju Damon začal bozkávať najprv na čeľusť a potom presunul svoje ústa na jej krk. Bolo jej to viac ako príjemné, zaklonila hlavu a vychutnávala si jeho pery na svojej pokožke. Pri tepne sa na chvíľu zastavil.

„Au,“ sykla Via od bolesti a trhla sebou.

„Čo si to...“ povedala a siahla si rukou na bolestivé miesto na krku. Potom sa zahľadela na svoju dlaň. Prsty boli celé od krvi.

„Bože, prepáč. Ja... Už pár dní som sa nenasýtil,“ vyhŕkol Damon a z jeho hlasu bola cítiť úprimná ľútosť. Via si rezignovane vzdychla a pohladila ho po tvári.

„Len sa napi. Potrebuješ to.“ Toto bolo prvýkrát, čo mu len tak ponúkla svoju krv. Cítila totiž, že ak naozaj odíde s Damonom, tak bude niečo ako jeho osobná šľapka a vrecúško krvi zároveň. Netešilo ju to, no rozumela tomu.

Prečo sa však kvôli tomu cítim tak zle? Prečo by som sa najradšej rozplakala? napadlo jej, no tieto chmúrne myšlienky ihneď zahnala, keď jej Damon svojim jazykom oblizol stekajúcu krv. Zavzdychal od rozkoše. Na nič nečakal a čo najjemnejšie zaboril svoje tesáky do jej krčnej tepny. Via bolestne privrela oči a z úst jej vyšiel ston. O chvíľu sa však bolesť stiahla a vystriedala ju jemná, tlmená rozkoš, ktorá pulzovala od miesta na krku až po končeky jej prstov. Rukou si ho pritisla ešte bližšie a zavrela oči. Damon ju pohladil po plochom brušku a začal nenásytne piť. Jej krv bola tak lahodná, že jej skrátka nedokázal odolať. Stále čoraz rýchlejšie a zúrivejšie pregĺgal jej karmínovú krv a ani si neuvedomoval, že Via postupne stráca vedomie. Spamätal sa až, keď mu ochabla v náruči. Vyľakane sa od nej odtrhol a pozrel sa na ňu. Nehýbala sa. Započúval sa do zvukov naokolo a úľavne si vydýchol, keď začul pomalý tlkot jej srdca. Spala.

Rýchlo si prehryzol žily na ruke a potom ju pritisol na jej pootvorené ústa. Zaklonil ju a tým ju prinútil, aby do seba vpustila aspoň minimum jeho krvi. Keď sa Viina rana začala hojiť, odtiahol ruku a sledoval, ako sa Via nepokojne pomrvila.

Potom sa pozrel na malé hodinky, ktoré stáli na nočnom stolíku. Bolo iba jedenásť hodín, takže si mohla pár hodín pospať.

Damon sa snažil ignorovať, ako mu je ľúto, že ju opäť takmer zabil. A aj to, že nikdy neochutnal nič lahodnejšie ako bola Viina krv. Dokonca ani tú Eleninu...

….................................

O druhej sa Via dostavila do kancelárie madam McC, kde na ňu už čakali Adriana s Prue a Rose. Všetky štyri sa postavili vedľa seba tak, aby za nimi bol jeden veľký obraz, ktorý mala madam McC zavesený na stene. Sama madam McC ich vyfotila svojim starodávnym fotoaparátom a v tej istej chvíli z neho vyšlo päť takých istých fotiek. Každá pre jednu z nich a tú piatu si nechala madam McCabottová s tým, že si ju dá zarámovať a povesiť na stenu. Všetky štyri sa tomu pobavene uškrnuli.

„Zbohom, a veľa šťastia,“ s týmito slovami sa s nimi madam McC rozlúčila a vyprevadila ich až pred samotný bar. Tam na Adrianu a Prue čakalo novučičké auto, ktoré dostali od madam McC ako darček na rozlúčku. Šťastná Prue si sadla na miesto vodiča.

„Ideme do Los Angeles! Ak by ste nás hľadali, nájdete nás tam!“ zakričala ešte Adriana, keď spoločne s Prue uháňali po pochybných uličkách New Yorku. Via, Rose a madam McC im radostne zamávali. Odrazu sa pred nimi objavila čierna, nablýskaná limuzína a z nej vystúpil Thomas. Podišiel k Rose, vášnivo ju pobozkal a spýtal sa jej:

„Tak ideme, moja drahá?“ Po týchto slovách Rose nadšene prikývla, no ešte sa otočila, objala madam McC a následne na to aj Viu.

„Ideme do Austrálie! Som z toho taká šťastná, Via! Ak by si niečo potrebovala, máš ma predsa v mobile a pridala som ti doňho aj moju novú e-mailovú adresu. Ozvi sa,“ šepla jej do ucha a nastúpila si do auta.

„Aký mobil?“ opýtala sa zmätene Via, no Rose jej neodpovedala. Čierna limuzína opäť naštartovala a priam svetelnou rýchlosťou im zmizla spred očí.

Zbohom, Rose, pomyslela si smutne Via, no zaraz odohnala chmúrne myšlienky.

„Pripravená?“ zašepkal jej ktosi zozadu do ucha, až nadskočila. Damon sa pobavene uškrnul.

„Tak teda, Via, ak by si niečo potrebovala, napíš mi. Ja sa nikam nechystám,“ a s týmito slovami ju madam McC posledný krát objala a zmizla za dverami striptíz-baru. Vonku ostala už iba Via s Damonom.

„A my ideme kam?“ chcela vedieť Via.

„Hádam do Londýna, či si si to už rozmyslela?“ vrátil jej to zmätene Damon. Via prevrátila očami.

„Ja som myslela teraz, idiot...“

„Tak idiot? Veď aj ja som myslel teraz!“ ozval sa dotknuto. Prekvapene zaklipkala očami.

„My ideme do toho Londýna teraz? Hneď? Veď je koniec jesene.“

„Neboj sa, Londýn, aj tak nestratí svoje čaro,“ povedal a nečakane vyšvihol Viu do svojho náručia, až zapišťala. Rozbehol sa kdesi svojou obrovskou upírskou rýchlosťou a zastavil až pri nejakom červenom aute.

„Ideme na letisko,“ vyhlásil, otvoril dvere na strane spolujazdca a uložil naňho Viu.

„Počkať, ty to myslíš vážne? Hneď teraz?“ nechápala to ešte stále Via.

„Hneď teraz. A tu máš mobil, Rose mi povedala, aby som ti ho dal. Vraj je to darček pre teba, aby ste si mohli dopisovať“ povedal, naštartoval auto a prudko dupol na plyn. Auto vyštartovalo obrovskou rýchlosťou, až sa Via so strachom pridržala sedadla. Ďalej už nemalo zmysel pokračovať v rozhovore, vedela, že ho nepresvedčí. A, vlastne, ani ho presvedčiť nechcela. Pozrela sa von oknom a stratila sa vo svojich vlastných myšlienkach.

Opúšťa New York. Už nikd neuvidí Elizabeth, madam McC, Adrianu s Prue a ani tú kravu Jessicu. Bolo jej z toho všetkého do plaču.

Nevedela, či je toto všetko správne. Vlastne jej bolo jasné, že toto správne určite nie je, no zdalo sa jej to ako najlepšia možnosť pre svoju budúcnosť. Ak si odmyslí, že Damon zabil jej rodičov a je sebecký, arogantný a samoľúbi upír, všetko bolo v pohode.

Odrazu jej zapípal mobil. Vytiahla ho teda zo svojho spodného vrecka a pozrela sa na displej. Prišla jej SMS-ka. Na nič nečakala a rýchlo ju otvorila. Vedela presne, kto by to mohol byť, pretože nikto iný jej číslo nemá.

MilovníčkaKlokanov: Ahoj, Ví. S Thomasom ideme do akéhosi mesta v Austrálii, ktoré sa volá Darwing, vraj je pri pobreží. Prajem ti veľa šťastia v tvojom ne-živote. Už iba pár dní, a aj ja sa pridám ku nemŕtvym. Zatiaľ ahoj, a ozvi sa, až pristanete v Londýne.

Rose

Pri pohľade na správu od Rose sa Via šťastne pousmiala. Vedela, že Rose ostane v jej živote ešte veľmi dlhú dobu a nič na tom nehodlala zmeniť.

Takže táto časť môjho života končí, pomyslela si. Kto vie, čo ma ešte čaká...

…..............................

Opäť vás žiadam, aby ste to brali s nadhľadom, pretože som to opäť písala neskoro večer. Sľubujem, že to zajtra opravím, no teraz idem vážne spať. Prvá séria HT končí, tešíte sa? Už iba cez víkend pridám epilóg, potom budem mať pár týždňov (max tri) pauzu a tak sa opäť pustím do Vii a Damona. Dúfam, že za ten čas, čo budem mať prestávku, o vás neprídem. To by som neprežila!!!

A opäť ďakujem všetkým, čo u minulej kapitolky zanechali komentár. Vážim si vás, to mi verte. A žiadam vás, aby ste mi opäť nechali komentár, asoň dvoch smajlíkov! ;)

A mám na vás zopár otázok:

1. Páčila sa vám posledná kapitolka? Mne osobne sa veľmi nepozdáva, no čo už s ňou narobím... :(

2. Ako si predstavujete Rose? (Ako vyzerá?) Mňa by to strašne zaujímalo... :D

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hriešny tanec - 20. kapitola: