OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Internát Kapitola 4.

04.10.2011 (16:00) • Illy • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1470×

Nevedela som zaspať, stále som myslela na Sama a na Damona a hľadala v nich niečo spoločné, ale nič som nenašla, aj v bozkávaní su rozdielni. Samove bozky boli chladné, nechutné a slintavé a Damonove? Presný protiklad, bol vášnivý a netlačil na mňa. Viem, že s Damonom som sa dala dokopy za jeden deň, ale on je naozaj úžasný. Zrazu sa mi pomaly začali zatvárať viečka a zaspala som.

Sam:

Keď som vošiel do izby, čakal som, že tam ešte bude Damon s Jas, ale neboli tam. Damon ležal na posteli a ani si ma nevšimol. V ušiach mal slúchadlá od MP3. Keď si ma všimol, slúchadla si vytiahol a nevinne sa na mňa pozrel.

„Sam... prepáč... dočerta! Neviem ako ti to mám povedať,“ povedal rozrušene.

„To je v poriadku, veď je to len stávka,“ povedal som zahaľujúc pravdu, vedel som, že Damon sa do nej zaľúbil.

„V tom je ten problém, ja ju naozaj milujem a... aj on mňa a naozaj nechcem aby to dopadlo tak ako pri Jennifer.“

„Ani ja to nechcem, ale ja budem o Jassicu bojovať, viem , že ma aspoň kúsok miluje.“

„To je už len jej vec,“ povedal a naspäťsi dal slúchadlá do uší. Zvalil som sa na posteľ a hneď na to som zaspal.

Jassica:

Keď som otvorila oči, bolo už ráno, Jane sa maľovala pred zrkadlom.

„No konečne si sa zobudila, už som myslela, že si mŕtva,“ povedala Jane a začala sa smiať. Pousmiala som sa na ňu a rýcho som na seba niečo hodila. Namaľovala som sa a mohla som ísť na hodinu. Teraz mám chémiu. Niekto zaklpal a dvere. Išla som ich otvoriť. Damon.

„Čo tu robíš?“ povedala som prekvapene.

„A žiadne ahoj?“

„Ahoj.“ Podišiel ku mne a začal ma bozkávať.

„Takže mi už spolu chodíme?“ povedala som.

„Samozrejme.... už ideme?“

„Kam?“

„Na chémiu.“

„My ju máme spolu?“

„Netešíš sa?“

„Samozrejme, že áno,“ povedala som a zobrala som si tašku z postele.

„Ahoj Jane,“ povedala som a zakývala som na ňu.

„Tak... ako si sa vyspala?“

„Dobre, až na Janino chrápanie, inak, ako je na tom Sam?“

„Nie veľmi dobre... povedal mi, že bude o teba bojovať.“

„Čože?“ povedala som prekvapene a vošla do triedy. Sadla som si za stôl a Damon si ku mne prisadol. Sam sedel v poslednej lavice a pozeral na mňa. Usmiala som s a na neho. Keď som sa pozrela s kým sedí, prekvapila som sa, bola to Jennifer.

„Damon?“

„Áno?“

„Sam sedí s Jennifer.“

„Čože?“ povedal a pozrel na nich s vyvalenými očami. Vošla celkom milá učiteľka. Vravelaniečo o... ani neviem o čom, chémia ma vôbec nezaujíma. Rozprávala s Damonom. Nasledujúce hodiny prebiehali rovnako. Úplná nuda.

Keď som konečne išla na izbu všimla som si, ako ide Sam s Jennifer za ruku smerom ku mne.

„Ahoj Sam,“ povedala som a čakala som odpoveď.

„Ahoj, ja som Jannifer, každý tu o tebe hovorí, tak som ťa chcela spoznať, dúfam, že budeme dobré kamarátky,“ povedala milo.

„Ahoj...“

„Jassica? Môžem sa s tebou porozprávať?“ povedal Sam a potiahol ma za ruku. Išiel ďalej od Jennifer.

„Vieš... ak si počula nejaké veci o tom, že k tebe niečo cítim, nie je to pravda, ja teraz chodím s Jannifer a vážne sa mi páči,“ povedal. Tie slová ma ranili, ne veľmi, ale ranili ma. Niečo k nemu cítim.

„Sam... to je v poriadku, ale však budeme najlepší priatelia?“ povedala som a vedela som, že jeho slová su iba klamstvá, alebo naozaj hovorí pravdu, nebozkával by ma tak chladne, keď by ku mne niečo cítil, alebo áno?

„Jasné, že budeme kamaráti.“

Sam:

Tie slová, ktoré som jej hovoril, ma strašne ranili. Ale ostaneme prietelia, ale ja chcem viac! Hovoril som jej jedno klamstvo za druhým. Jennifer je veľmi milá, že mi pomohla s Jassicou, s Jennifer som sa dohodol, aby sme spolu akože chodili a Jessica bude žiarliť, aspoň kúsok.

Jessica:

O Jennifer som si myslela, že je namyslená mrcha, ale je v pohode. Mám ju celkom rada. Zajtra je sobota a máme voľný deň, pôjdem s ňou do mesta a kúpime si niečo na seba. Bola som v Samovej a Damonovej izbe. Rozprávala som sa tam s Jennifer a so Samom. Do vnútra vstúpil Damona privítal nás, mňa pobozkal a vošiel do kúpeľne. Už bolo sedem hodín, už by som mala ísť na izbu, Jane je sama.

„Tak... Jennifer, Sam, ja už pôjdem.“

„Tak skoro? No ták, Jas...“ naliehala na mňa Jennifer.

„Naozaj už musím ísť,“ povedala som a vybrala som sa k dverám.Jennifer ma schytila za ruku a kamarátsky ma objala. Sam ma pozdravila a Damon mi dal svoju úžasnú vášnivú pusu. Prišla som do našj izby, Jane chrápala na knihami za stolom. Čo iné robí? Veď vždy len spí.

Sam:

„Sam, Jenny, idem k Davovi do izby, tak sa tu majte a neurobte nič zlé,“ povedal Damon a začal sa smiať. Otvoril si dvere a odišiel.

„Tak... ostali sme sami,“ povedala Jenny. Ja som ostal ticho.

„Prečo si ma vlastne prestal ľúbiť?“ povedala nečakane Jenny.

„Lebo... ja vlastne neviem, veď si nádherná a neviem...“ Ani som nestihol dopovedať a Jennifer sa na mňa prilepila. Spomenul som si, prečo som ju miloval, jej bozky, kvôli jej bozkom a jej pôvabu.

„Zabudni na Jes, je milá, ale ja viem, že ma ešte stále miluješ.“ Aj ja to viem. Prebudilo sa vo mne niečo, zabudol som na Jessicu. Jennifer je tá prvá. Nevedel som, prečo som ju prestal milovať. Veď je nádherná. Jessica. Nie Jennifer. Jennifer je tá pravá. Ja už Jessicu nechcem, ale stále ju ľúbim. Jennifer ma prestala bozkávať

„Ja ti na ňu pomôžem zabudnúť.“

Autor: Illy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Internát Kapitola 4.: