OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ja a sestra môjho najlepšieho kamoša - 11. kapitola

26.08.2011 (19:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1386×

11. kapitola – Ianov diabolský plán

Ian:

Bol to dokonalý plán. Nič sa nemohlo pokaziť.

No aspoň som si to spočiatku myslel.

Ak by bol taký dokonalý, rozhodne by som sa teraz nepokúšal udržať rovnováhu na vetve stromu neďaleko malej, kde práve teraz Char sedela v Deanovom aute. A Josh by dole podo mnou nepišťal, že niečo sa v tých kríkoch hýbe.

Určite ste si domysleli, že toto nebol pôvodný plán.

Ten pôvodný bol vážne dobrý, nemal chybu, ale nevyšiel.

Asi by som vám mal vysvetliť, aký bol ten prvý plán.

Ako prvé som si šiel odniesť domov batoh a a potom som vyštartoval k Lewisovcom. Musel som tam byť skôr, ako Dean. Ó, ako som len toho chalana nenávidel.

Mal som šťastie. Dorazil som práve vtedy, keď sa Char ešte len pripravovala. Otvorili mi Mike, ale nemal na mňa čas, takže ma, našťastie, onedlho nechal samotného. Čakal som v predsieni a vtedy po schodoch zišla upravená Char.

Sánka mi dopadla na zem s hlasným rachotom.

A myslím, že to počula aj ona, nielen ja.

Pousmiala sa. Srdce mi začalo biť rýchlejšie a kolená sa mi jemne podlomili.

„Ako vyzerám?“ povedala a arogantne sa na mňa usmiala, presne tak, ako som sa na ňu rád usmieval ja.

Oblečené mala úzke červené tričko na ramienka a čiernu krátku sukňu. Vyzeralo to jednoducho, ale úchvatne.

Trochu som potriasol hlavou, vystrel sa a oslnivo sa na ňu usmial.

„Úžasne, srdiečko,“ povedal som a venoval jej pokrivený úsmev.

Niekto zazvonil a Char nadšene poskočila. Ale namiesto toho, aby dvere otvorila dokorán a vrhla sa tomu idiotovi okolo krku, nervózne pootvorila dvere sotva na 15 centimetrov.

„Hneď budem, počkaj chvíľu,“ povedala a rýchlo zatvorila dvere.

Obrátila sa ku mne a nervózne ma začala tlačiť ku kuchyni.

„Musíš odtiaľto odísť zadným vchodom!“

„Prečo? Hádam sa za mňa nehanbíš, darling?!“ povedal som naoko zhrozene.

Podráždene odfrkla a ďalej sa ma pokúšala tlačiť.

„Vieš čo, zlatko, mám lepší nápad,“ povedal som sladko a začal si rozopínať košeľu.

Šokovane ma sledovala a keď som si košeľu dal dole, odskočila odo mňa, akoby ju kopol elektrický prúd.

„ČO to robíš?“ potichu zasyčala a ja som sa na ňu len bez slova usmial.

Postrapatil som si vlasy a rozopol nohavice.

Skôr, ako ma mohla zastaviť, otvoril som dvere a pozdravil Deana, ktorý sa na mňa tváril rovnako šokovane, ako Char.

„Aj nabudúce, Charlotte.“

Pritiahol som si ju k sebe bližšie, aby som ju pred ním pobozkal, ale včas sa spamätala a odstrčila ma.

So smiechom som od nich odišiel a stihol zachytiť Deanovo:

„Čo to malo, dočerta, znamenať?!“

Áno, bolo to dokonale diabolské! Taký plán by mi bol závidel aj sám Diabol!

Samozrejme, keby to vyšlo.

Shit!

Asi o hodinu po tom, čo som odišiel od Lewisovcov k sebe do bytu, mi zavolal Josh, že videl Deanove auto smerovať k vyhliadke.

„Čože?! To si robíš srandu!“ kričal som do telefónu.

„Vážne, bola tam aj Char, videl som ju!“

Parchant Dean!

„O pol hodinu sa stretneme dole pod vyhliadkou!“ zavelil som a zložil skôr, než stihol protestovať.

O pol hodinu sme skutočne kráčali hore kopcom a keď sme konečne boli na vrchole, už sa stmievalo.

„Takže,“ začal som, keď sme boli len pár metrov od Deanovho auta. „Ja vyleziem na ten strom, aby som lepšie videl a ty ostaneš tu dole v tých kríkoch a budeš dávať pozor!“

A tak som sa ocitol tu, snažiac sa udržať rovnováhu a sledoval som Char a Deana. Josh podo mnou niečo fňukal a po chvíli som si uvedomil, čo hovorí.

„Niečo sa tam hýbe! Niečo sa tam hýbe!“

„Netrep somariny!“ zasyčal som tak, aby ma počul len Josh. A to, čo sa hýbalo v kríkoch.

A práve vo chvíli, keď sa Dean nahol k Char, Josh s vreskotom vybehol z kríkov.

„Je to had! Je to had!“

Ja som stratil rovnováhu a tvrdo dopadol na zem. Vedľa mňa sa niečo naozaj pohlo a s podobným krikom, aký bol ten Joshov, som vybehol z kríkov k Deanovmu autu, z ktorého už vystúpila nahnevaná Char a zmätený Dean.

„Je to had!“ stále vrieskal Josh.

A vtedy z kríkov vyhopkal malý biely králik.

„Čo tu vy dvaja robíte?“ skríkla Char.

„Takže had, čo?“ oboril som sa na Josha.

„Prepáč,“ zamrmlal kajúcne, ale stihol som si všimnúť záblesk úsmevu, čo sa mu mihol na tvári.

„Ian! Čo to robíš?“ znovu zakričala Char a ja som sa spamätal dostatočne, aby som jej mohol čeliť.

V tvári bola celá červená a od hnevu sa triasla.

„Sme na romantickej prechádzke, čo iné?“ povedal som ironicky a chytil Josha za ruku.

Tak to je on! Dean! :)

A toto je pre Hejly. Rozhodla som sa, že toto bude obrázok do mojej novej poviedky. :) Možno to niečo napovie, ale asi nie.

Možno nabudúce pripíšem niečo bližšie. :)

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ja a sestra môjho najlepšieho kamoša - 11. kapitola :