OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ja a sestra môjho najlepšieho kamoša - 6. kapitola

02.05.2011 (20:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1130×

6. kapitola – Nezvestný

Char:

„Všetko je to tvoja vina,“ vravel mi Mike naštvane.

„Ja za to nemôžem! Môže si za to sám!“ obhajovala som sa.

„Nemala si mu narozprávať všetky tie hlúposti!“

„Je to pravda! Tak prečo by ju nemal počuť?“

„Ty to nechápeš? Ian bol do nej zbláznený viac ako dva roky!“

Pche! Ian a... láska? Ani omylom! Tie slová k sebe jednoducho nejdú a všetci to veľmi dobre vedia.

„A keď sa s ním rozišla, nevedel to predýchať! Dva týždne nevychádzal zo svojho bytu a takmer vôbec sa nestretával s ľuďmi! A teraz, keď sa nám ho s Joshom podarilo ako – tak vrátiť do normálu, všetko zničíš! A to len preto, pretože ty nemôžeš predýchať to, čo sa stalo pred dvoma rokmi! Priznaj si, že to je len preto lebo Ian - “

„Čo sa stalo?“ vbehol náhle do obývačky udychčaný Josh.

Mike sa na neho smutne usmial a kývol hlavou ku mne.

„Nech ti to povie ona,“ povedal. Jeho hlas už neznel nahnevane, ale smutne.

Zahanbene som sklonila hlavu.

„Tak trochu... som povedala Ianovi, že ho Amber podvádzala...“ povedala som a dívala sa pritom na svoje ošúchané conversy.

„Čo si urobila?“ povedal Josh prekvapene, otvoril ústa a vyvalil na mňa oči. Vyzeral pri tom strašne smiešne, ale nakoniec som sa ovládla a nerozosmiala. Teraz sa to nehodilo.

Mike vyzeral naštvaný a vystresovaný. Ian odišiel s fľaškou fotky pred troma hodinami. Hneď, ako odišiel, začalo pršať a pochybujem o tom, že by šiel domov. To znamenalo, že musel byť vonku na tom daždi už tri hodiny, je smutný, mokrý a uzimený. Nemohla som si pomôcť, ale bolo mi ho ľúto. A bolo mi ľúto, čo som povedala.

„Musíme ho ísť hľadať,“ ozval sa po chvíli Mike.

„Nemôžte len tak bezcieľne pobehovať po meste v daždi a hľadať ho!“ povedala som, pretože určite takto ho budú hľadať.

„Je niekde tam vonku a sám! Môže sa mu čokoľvek stať, musíme ho ísť hľadať,“ povedal Josh.

„A aký iný nápad máš?“ spýtal sa podráždene Mike.

„Skúste... kam by ste šli, keby ste boli na jeho mieste?“ spýtala som sa.

Chvíľu bolo ticho, keď všetci tuho rozmýšľali. Pár minút sme len tak sedeli, a stáli, v Joshovom prípade,  a rozmýšľali. Potom Josh rezignovane vzdychol a sklonil hlavu.

„Ja... netuším,“ povedal Josh.

„Ani ja,“ povedal Mike.

Obidvaja sa na mňa s nádejou pozreli, no ja som len zakrútila hlavou a zavrela oči, aby som sa nemusela dívať na ich sklamané tváre.

„Tak vidíš! Musíme ho ísť hľadať,“ povedal Mike tónom, ktorému sa nedalo odporovať.

„Ja nejdem,“ povedala som po chvíli.

„To od teba ani nikto neočakáva,“ povedal Mike potichu, no ja som to aj tak počula.

Zamračila som sa a rozbehla sa za nimi. Spokojne sa usmiali a roztvorili dáždniky. Schovala som sa pod jeden spolu s Joshom. Prehľadali sme celú našu ulicu, ulicu, na ktorej žil Ian, okolie školy a obchodných centier, okolie nemocnice, takmer celý Pontypridd. Strašne ma už boleli nohy a bola mi zima. Behať pod jedným dáždnikom spolu s inou osobou vás veľmi neuchráni pred dotieravým dažďom. Nakoniec sme to vzdali a šli späť domov. Práve som otvárala predné dvere, keď zrazu Mike radostne vykríkol.

„Viem kde je! Viem kde je!“

S Joshom sme na neho nechápavo pozreli.

„Neprehľadali sme park!“ skríkol a rozbehol sa preč bez dáždnika.

Ian:

Pomaly som sa hojdal na starej hojdačke na ihrisku, na ktoré sa všetky deti báli chodiť. Bolo v rohu parku, obklopovali ho stromy, takže som mal súkromie. Sedačka hojdačky siahala takmer na zem, takže som mal nohy vystreté pred sebou a celé zmočené. Bol som celý mokrý a bola zima. V rukách som kŕčovito zvieral studenú fľašku, ale odmietal som sa z tadeto pohnúť a odísť. Toto bolo miesto, kde som mohol byť sám a kde ma nikto neotravoval. Miesto, kde som mohol v pokoji premýšľať a utápať sa v spomienkach a žiali.

Nemohol som uveriť, že ma Amber podvádzala. To som jej nestačil ja? Je na mne niečo zlé, že potrebovala iného? Bol ten druhý lepší ako ja? Lepšie vyzeral? Lepšie sa obliekal? Počúval lepšiu hudbu? Bozkával lepšie? Dotýkal sa jej lepšie? Miloval lepšie? Vedel jej dať viac lásky, ako som jej dával ja?

Zakrútil som hlavou a snažil sa podobné myšlienky zatlačiť do úzadia. Do očí sa mi drali slzy menej cennosti a mal som čo robiť, aby som sa nerozplakal ako malé dieťa. Naštvane som udrel do železnej konštrukcie hojdačky a tá sa podozrivo zatriasla. Našťastie to prežila a aj naďalej nehybne stála. Nenávidel som sa za to, ako som sa cítil. Nenávidel som Amber. Nenávidel som ju za to, že som kvôli nej viac ako dva týždne nevyliezol z bytu. Nenávidel som všetky tie slzy, ktoré zo mňa robili slabocha. Nenávidel som tie prekliate dva týždne, keď som nerobil nič iné, než fňukal nad svojím nešťastím! Dosť bolo sĺz! Reval som dva týždne a teraz bolo načase konečne sa vzchopiť. Postavil som sa a kopol do hojdačky.

„Vďaka Bohu,“ ozval sa za mnou známy hlas a ja som sa prekvapene otočil.

„Mike?“ spýtal som sa nechápavo.

Bez slova sa ku mne rozbehol a bratsky ma objal. Objatie som mu opätoval a neudržal sa. Začal som plakať a Mike ma začal utešovať.

„Ona to tak nemyslela,“ vravel, ale neveril som mu ani slovo.

„Nemusíš ma utešovať,“ zašepkal som roztrasene.

Po pár minútach som sa konečne upokojil.

„Ďakujem,“ povedal som. Hlas mi ešte stále trochu preskakoval, ale plakať sa mi už, našťastie, nechcelo.

„Nemáš za čo. Nezabudni, že kedykoľvek tu pre teba s Joshom budeme. A Char tiež, aj keď sa nezdá,“ zasmial sa Mike a ja som sa zasmial spolu s ním.

„Možno je načase oprášiť Vicka Firtha, Lolly a Wanea,“ povedal som a spýtavo sa pozrel na Mikea.

„Ellie na nich už dva roky čaká,“ povedal Mike a znovu sa zasmial.

Smiali sme sa ako blázni a nevšímali si hnusný dážď, ktorý sa každou minútou zosilňoval.

„Som na teba hrdý,“ povedal a stále sa pritom usmieval.

Pozrel som sa smerom, ktorým sa uberal jeho pohľad a zavadil pohľadom o plnú, nedotknutú fľašku vodky.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ja a sestra môjho najlepšieho kamoša - 6. kapitola :