Ja a sestra môjho najlepšieho kamoša - 8. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Po dlhšej dobe, ale nakoniec predsa len sa mi podarilo niečo napísať. Dúfam, že ste na mňa, Iana a Charlotte ešte nezabudli a že sa vám táto kapitola bude páčiť. :)

22.05.2011 (12:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1111×

8. kapitola – Džús

Ian:

„Ale áno! Červenáš!“ skríkol som a pribehol k nej, aby som si ju mohol lepšie obzrieť.

Chytil som ju a ľavou rukou si pridržal jej tvár blízko mojej. Začervenala sa ešte viac. A vyzerala neskutočne roztomilo. Bola krásna.

Počkať! Skutočne som teraz povedal, že je krásna?! Ian, vzchop sa!

Nahol som sa k nej viac, ale vytrhla sa mi.

„Nechaj ma, Ian!“ zakričala a ušla do obývačky.

Sklamane som sa chcel za ňou rozbehnúť, ale nakoniec som len sťažka dopadol na stoličku. Z obývačky som počul televízor a o chvíľu hudba. Boli to Fall out boy. Vstal som a šiel do obývačky. Char sedela na gauči a uprene sledovala obrazovku. Sadol som si k nej a namiesto televízora sledoval ju. Nedala nijak najavo, že by si všimla moju prítomnosť, aj keď o mne, očividne, vedela. Kapela spievala naživo a spevák práve zatiahol falošne jednu z výšok.

„Áu!“ povedal som a prikryl si uši.

Škaredo na mňa zazrela, ale stále mlčala. Vtedy hráč na bicích vyšiel z rytmu.

„Bože, to aj ja by som to lepšie zahral,“ zanariekal som.

Spevák zabudol text.

„O, môj bože! To si ten úbožiak ani len nevie zapamätať vlastné piesne?! Je jasné, že si ich nepíše sám,“ zanadával som mu.

Gitaristovi sa zničili struny.

„Ježišmária!“

Basákovi spadla basgitara pri machrovaní.

„Ty kokos!“ povedal som a začal sa smiať.

Hráč na bicie chcel hodiť do publika paličku, ktorú trafil priamo do hlavy jednej z fanúšičiek.

„To nemôžeš byť pravda! Takí lúzri,“ kričal som medzi smiechom.

A vrcholom bolo, keď sa spevák zohol. A kožené nohavice sa mu na zadku roztrhli.

„Je hanbou hudby! Hanbou! Úbohé kožené nohavice!“

Každou vetou, ktorú som povedal, Char zatínala ruky do pästí viac a viac a keď som sa začal nezastaviteľne smiať z toho speváka a kričať: „Lúzri!“ jednoducho po mne skočila.

„Už prestaň!“ zvrieskla a skočila po mne.

Zvalila ma tak, aby som na gauči ležal a sadla si na mňa, aby som nemohol ujsť. Začala ma ťahať za vlasy, škriabať a udierať. Nič z toho, čo mi robila s tvárou ma nebolelo, pretože nebola nijak zvlášť silná, ani ťažká, ale aj tak som sa bránil a pokúšal sa z pod nej dostať.

„Nie že by sa mi to takto nepáčilo,“ povedal som, chytil ju za zápästia a pretočil sa s ňou, „ale som radšej na vrchu.“

Vstal som a odišiel do kuchyne. Začal som si pripravovať kávu, keď som začul tiché cupitanie z obývačky a o chvíľu sa okolo mňa rozšírila Charina neodolateľná vôňa. Odstrčila ma od skriniek a vybrala si odtiaľ pohár. Bez slova prešla k chladničke a vybrala si z nej pomarančový džús.

„Hej! To je môj džús!“ povedal som naštvane a šiel jej ho vziať.

„Ian, nesprávaj sa ako malé decko,“ povedala a otočila sa mi chrbtom, aby si naliala džús do pohára.

Vytrhol som jej ho, práve keď si nalievala a poriadny kus džúsu pristal na jej nohaviciach.

„Ian!“ skríkla a vrhla s apo mne, aby mi škatuľu s džúsom vytrhla.

Uhol som sa jej, ale škatuľa sa mi vyšmykla z rúk a takmer všetok jej obsah sa vylial na Char. Vlasy, tričko a nohavice mala mokré a zlepené. Vyzerala vážne... Smiešne. Mal som čo robiť, aby som sa nerozosmial.

„Prepáč, ja som... Fakt.... Nechcel,“ začal som sa ospravedlňovať, ale cítil som, ako mi cukajú kútiky úst.

„Ty... Radšej mlč!“ zavrčala a šla do mojej izby.

„Hej! Kam ideš?!“ skríkol som a rozbehol sa za ňou.

Dobehol som do izby a zbadal ju pri mojej skrini, ako sa v nej prehrabáva a polovica šatstva je rozhádzaná na zemi.

„Char! To ako sa ti podarilo taký neporiadok urobiť?“ zatiahol som.

„Ian, mlč!“ povedala naštvane a ďalej sa prehrabovala.

„Bože, to tu nemáš nič normálne?“ spýtala sa po chvíľke.

„Čo myslíš pod tým normálne?“ spýtal som sa.

„ Ja neviem... nejaké obyčajné tričko... alebo niečo podobné.“

„Tričiek tu mám plno, len ty si žiadne nevieš vybrať.“

„Ale ty tu máš len také, v ktorých by mi bolo hneď vidno zadok, nič by nezakrývali...“

„A komu to vadí? Mne nie,“ povedal som a uškrnul sa.

Len sa na mňa škaredo pozrela a hľadala ďalej. Po chvíľke konečne niečo našla a skôr, než som si stihol všimnúť, čo to bolo, ušla do kúpeľne. Počul som, ako pustila vodu v sprche a odrazu som bol strašne nervózny. Začal som doslova stepovať pred dverami kúpeľne a čakal, kedy odtiaľ konečne vylezie. A keď konečne vyšla, v ústach mi vyprahlo a nohy zrôsovateli.

„Ty...“ povedal som priškrtene a na prázdno preglgol.

Ona mala na sebe len jednu z mojich čiernych košieľ.

„Idiot,“ prevrátila očami a šla do obývačky.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování