OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ja a sestra môjho najlepšieho kamoša - Prológ + 1. kapitola

18.04.2011 (16:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1215×

Prológ

Ian:

Z reprákov sa šírila hudba po celej izbe. Ona stála v strede izby a pomaly sa pohupovala  do rytmu hudby. Bola kúzelná, vyzerala tak neodolateľne. Potichu som k nej pristúpil a chytil ju okolo bokov. Pritiahol som si ju k sebe bližšie a pozrel jej do očí.  

„Zatancuješ si so mnou?" zašepkal som.
Bál som sa hovoriť nahlas, aby sa táto chvíľa nestratila.  

„Áno," zašepkala.
Ovinula mi ruky okolo krku a pritlačila sa na moje telo. Ucítil som jej vôňu a zatočila sa mi hlava. Cítil som sa krásne. Nikdy som sa necítil lepšie. Lenivo sme krúžili a hudba sa okolo nás šírila a uzatvárala v pokojnom kruhu, kde sa nemohlo stať nič zlé.
Ale pesnička po chvíli skončila, ale ona sa odo mňa neodtiahla.  

„Bolo to krásne," zašepkala.  

„Stále je," zašepkal som a priamo sa jej zadíval do očí.
Nikto nič nevravel. A ja som takmer zabudol dýchať. Pohľad som presunul z jej očí, na jej pery. Tak veľmi som ju túžil pobozkať. Keď som ju naposledy bozkával, bolo to vlastne po prvý krát, čo som ju bozkával. A mne sa to zdalo tak dávno a pritom odvtedy neubehlo ani pár dní. Pomaly som sa k nej naklonil a spýtavo sa pozrel do jej očí. Neuhla, neodtiahla sa, bola rovnako očarená ako ja. Prekonal som vzdialenosť medzi našimi perami a nežne ju pobozkal. Telom mi okamžite prešiel elektrický prúd. Jej pery chutili tak sladko, nechcel som sa od nich odtrhnúť.
Bozky mi takmer okamžite začala opätovávať a ja som ucítil jej ruky vo svojich vlasoch. Začala pridávať na intenzite a jej telo bolo zrazu až neznesiteľne horúce. Pritlačil som si ju k sebe ešte bližšie, aj keď to už nemohlo byť možné. Potichu som jej vzdychol do pootvorených pier.
Ale toto všetko zničili zvuky, ktoré sa ozvali zdola. Domov prišiel Mike a ja som sa okamžite, aj keď nie nadšene, odtrhol od Char. 

Strhnutím som sa prebudil.

Panebože, ja som sa do tej malej ryšane asi zamiloval! 

Hodil som sa späť do perín a pokúsil sa zaspať, ale nešlo to, pretože v mysli sa mi vždy objavoval obraz sladkej Charlotte.

1. kapitola – 3: 2 pre Iana, darling

„Ian! Ian!“

Mal som pocit, akoby na mňa niekto kričal a mykal mnou. Nebol som si tým však celkom istý. Okolo mňa sa vznášal cigaretový dym a opar, spôsobený alkoholom. Cítil som, ako mi cigareta vypadla z ruky a začala padať dole. Vedel som, že sedím na požiarnom schodisku môjho paneláka, ale nepamätal som si, ako dlho. V druhej ruke som cítil chlad skla fľašky a ja som automaticky zdvihol fľašku k perám, aby som sa mohol napiť. Niekto mi však vytrhol fľašku z ruky. Niekto ďalší ma cez okno vtiahol dnu do bytu.

„Ian! Ian!“ Tentoraz som rozoznal Mikeov hlas.

„Musíme ho odniesť do kúpeľne.“ Toto bol určite Josh.

Josh Merrick a Mike Lewis, moji dvaja najlepší priatelia. Dva silné páry paží ma nadvihli a doviedli do kúpeľne. Aspoň som si to myslel. Okamžite som ucítil známu vôňu čistiacich prostriedkov, mojich sprchových gélov, mydiel a všetkého možného, čo som tam mal. Spoločne ma strčili do kúpeľne, keď som si spomenul, že už nemám v rukách fľašku. Cítil som sa ako malé dieťa, ktorému ukradnú obľúbenú hračku.

„Kde je moja fľaška?“ spýtal som sa pevnejším hlasom, akým by ste predpokladali.

„Už žiadny alkohol,“ oznámil mi pokojne Mike.

„Ale ja chcem svoju vodku! Okamžite mi ju sem doneste! Bez nej neprežijem!“

„Nič nedostaneš!“ ozval sa Josh.

„Ja chcem vodku!“

Dve silné ruky, predpokladal som, že to je Mike, ma chytili za plecia a strčili do sprchového kúta. Mikeove štíhle prsty sa mi zarývali do pliec. Bolelo to. Potichu som fňukol, ale nikto si ma nevšímal.

„Nenechám ťa znovu klesnúť na dno, Ian, rozumieš?“ zašepkal zúfalo Mike a potom sa na mňa zrazu začala valiť ľadová voda.

Najprv som chcel vykríknuť. Bol to inštinkt. Ale ústa sa mi len na prázdno otvorili, nevydal som z nich žiadny zvuk a navyše sa mi do úst odstalo pár kvapiek ľadovej vody. Ďalším reflexom bolo hrozivé precitnutie. Takmer okamžite som si začal uvedomovať zúrivú bolesť hlavy, skrútený žalúdok a to, že som sa poriadne ožral.

„Myslím, že to stačí,“ počul som Josha a ďakoval mu za to, keď voda prestala tiecť.

Vybrali ma von zo sprchy a začali ťahať do izby. Mokré oblečenie a vlasy sa mi lepili na telo a hlavu a poriadne chladili. Striaslo ma a vyšmykol som sa chalanom z rúk. Priamo pri Mikeových a Joshových nohách som stratil vedomie.

***

Dotieravé ranné slnko ma prebudilo. Niekto nezatiahol večer žalúzie a preto mi teraz svietilo priamo do očí. Rozladene som sa pretočil na druhý bok, keď sa dostavili dve veci naraz. Najprv strašná bolesť hlavy, potom neuveriteľne lákavá vôňa palaciniek.

Palacinky! 

Sám sebe som pripadal ako jaskynný muž, ktorý uteká za jedlom, ale veď to boli palacinky! Začal som vyliezať z postele, pritom som sa pošmykol a spadol priamo na zem, postavil som sa, oprášil a zistil, že ma niekto vyzliekol a nechal v trenkách.

No čo? Palacinky! 

Rozbehol som sa z izby do kuchyne, ale v strede obývačky som sa prudko zastavil. Vrátil som sa o pár krokov späť a nechápavo hľadel na moju barovú skrinku. Bola úplne prázdna! Vletel som do kuchyne a zbadal Mikea v pokrčenom tmavomodrom tričku a v rovnako strašne pokrčených rifliach.

„Kde je môj alkohol?“ spýtal som sa zdesene.

V kontajneroch pred panelákom. Začínaš odvykačku,“ povedal úplne pokojne.

Šokovane som otvoril ústa dokorán a sťažka dopadol na stoličku. Mike predo mňa postavil tanier s pol tuctom palaciniek a ja som ich bez slova začal jesť. Ani som si neuvedomil, že bolesť zmizla.

„Ty si tu ostal aj cez noc?“ spýtal som sa Mike a tým prelomil ticho, ktoré v kuchyni doteraz panovalo.

„Hej, spal som na gauči. Mimochodom, nebol až taký pohodlný,“ povedal a na konci sa jemne usmial.

„Ďakujem,“ zašepkal som potichu, ale bolo jasné, že to Mike počul.

„Niet za čo,“ povedal a bratsky mi postrapatil vlasy.

„Héj...“

V tej chvíli začal zvoniť zvonček pri dverách a tak som sa musel nespokojne postaviť a odtrhnúť od palaciniek. Ako sa dalo čakať, vyzváňal Josh.

„Ahoj, tak čo, lepšie, ako včera?“ spýtal sa ma so smiechom.

„Lepšie, ďakujem,“ povedal som a usmial sa na neho.

„Palacinky!“ skríkol, keď vkročil do bytu a hneď utekal do kuchyne.

„Mňáááám...“ ozvalo sa po chvíli a za som sa začal smiať.

***

„Tak, Ian, obliekaj sa,“ oznámil mi Josh, keď sme dojedli.

„Načo?“

„Ideme von,“ povedal Mike neústupne. „Od toho rozchodu s Amber si nebol dva týždne poriadne medzi ľuďmi.“

Hlboko som si povzdychol a šiel do izby. Otvoril so skriňu a nestihol sa uhnúť obrovskej vlne šatstva, ktorá sa na mňa začala valiť. Nakoniec som skončil na zemi, zahrabaný hŕbou tričiek, košieľ a nohavíc.

Mike má pravdu. 

Od toho debilného rozchodu ubehli dva týždne. A ja som bol po celý čas zavretý v byte, pil fajčil a snažil sa ovládnuť túžbu po drogách, ktorá sa vo mne náhle prebudila. Mike a Josh ma prišli zachrániť. Sám som bol zvedavý, či sa im to podarí.

Začal som sa prehrabávať medzi vecami. Našiel som čisté čierne tričko a hneď potom čistú čiernu košeľu.

Košeľu, alebo tričko? 

Nakoniec som sa rozhodol pre košeľu. Obliekol som si ju, vyhrnul rukávy a k tomu pripojil ešte červenú kravatu, čierne nohavice a okopané čierne conversy.

Ako za starých dobrých čias pred Amber. 

Usmial som sa na odraz v zrkadle a vyšiel z izby.

„Tomu sa vraví zmena,“ pískol obdivne Josh a všetci sme sa začali smiať.

S dobrou náladou sme vyšli z paneláku a vybrali sa do parku. Vdychoval som čerstvý vzduch a počúval nadšený krik detí. Pozoroval som mladých ľudí, páry, či starčekov, čo kŕmili holuby. Okolo nás prešli dve pekné dievčatá, usmiali sa na mňa a ja som sa za nimi automaticky otočil.

„Konečne! Starý Watkins je späť,“ zasmial sa Mike.

Poobzeral som sa okolo seba a zbadal moje obľúbené hojdačky.

„Kto tam bude prvý?“ spýtal som sa a okamžite rozbehol smerom k nim.

„To je podvod!“ kričali za mnou Mike a Josh, ale smiali sa pritom rovnako bláznivo ako ja.

„Ha! Som prvý,“ skríkol som, keď som dobehol k hojdačkám a zvalil sa do trávy.

„To bol podvod,“ dychčal Josh.

Vyplazil som na neho jazyk a otočil tvár k oblohe. Prekvapene som nadvihol obočie, keď som zistil, že krásne modrú oblohu a biele nadýchané obláčiky, vystriedali ťažké tmavé mraky. Nestihol som nič povedať, keď mi náhle na líce dopadla prvá ťažká dažďová kvapka. Hneď po nej nasledovali ďalšie a ďalšie.

„Ideme k nám,“ povedal Mike a pomohol mi vstať.

„Ja asi... asi pôjdem domov,“ povedal som, keď sa oprašoval.

„Tak na to zabudni. Pekne pôjdeš k nám na večeru a prespíš u nás. Tak ako za starých čias.“

„Nebude mať proti tomu nič tvoja mama?“

„Sama to navrhla.“

Obaja ma chytili za paže a rozbehli sa so mnou. Od parku k Lewisovcom to naozaj nebolo ďaleko. O pár minút sme už stáli pred ich vchodovými dverami, všetci traja premrznutí a mokrí do nitky.

„Ian a... mal by si vedieť, že Char sa vrátila,“ oznámil mi Mike, keď zvonil.

„Char sa vrátila?“ takmer som zvrieskol.

Josh sa môjmu vystrašenému výrazu začal smiať a Mike sa našťastie len uškrnul.

„Ja nebudem v dome s tou malou hnusnou kučeravou mrchou!“ povedal som a Josh sa prestal smiať.

„Kučeravou?“ spýtal sa nechápavo.

V tej chvíli niekto otvoril dvere. Mala krátke, po plecia ostrihané, hnedé, rovné vlasy, tvár bez jedinej chybičky a dokonalé telo. Usmiala sa na Mike a Josha, ale keď prešla pohľadom ku mne, úsmev jej na perách zamrzol. Až po chvíli mi došlo, kto stojí predo mnou.

Panebože! 

Chvíľu sme na seba šokovane hľadeli, keď sa spamätala ako prvá.

„Ale, ale! Amberin malý vychádzkový psíček,“ povedala falošne sladko.

Panebože! 

Pred dvoma rokmi, keď sa Lewisovci rozvádzali a ona musela ísť k otcovi, bola malá škaredá diabolská mrcha. A teraz, keď sa po dvoch rokoch vrátila, stala sa z nej neuveriteľne sexy diabolská mrcha. A pochyboval som o tom, že sa vrátila len na letné prázdniny.

„Charlottka, tak rád ťa znovu vidím,“ povedal som a uškrnul sa na ňu.

„A kde máš Amber? Počula som, že ste sa rozišli. Konečne dostala rozum.“

Po týchto slovách ma zvláštne pichlo pri srdci. Nebola to bolesť za stratou lásky. Amber som síce miloval, ale obaja sme vedeli, že som popri nej mal aj iné. Už dávnejšie som pochopil, že toto malé pichnutie bola bolesť za stratou pýchy a zrazeného ega. Zhlboka som sa nadýchol. Musel som sa konečne prestať ľutovať a vrátiť sa do normálu.

„Zdáš sa mi nejaká iná, neschudla si náhodou?“ spýtal som sa a spokojne sa usmial, keď sa na jej tvári zračil hnev a šok.

Zásah do čierneho.. Darling, na mňa nemáš.

„A vyzeráš vyššia. A krajšia, kde si nechala okuliare?“

Darling, toto je 3:2 pre mňa.