OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Krása nado všetko 1. kapitola

02.03.2011 (19:00) • sada010 • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 584×

Bola som úplne obyčajné dievča, no vlastne ani nie obyčajné. Bola som  perfektná, mala som bohatého tatink, ktorý mi kúpil, čo mi na očiach videl. Možno aj preto, že mi zomrela maminka, ale kto vie? Mala som nádherné zlaté vlasy, ešte krajšie oblečenie. Mala som kamarátky, ktorým som na sto percent verila. Mala som len osemnásť  a chodila som na strednú prestížnu školu, ktorú som neznášala, pretože patrila môjmu dedkovi. Mala som aj chalana. Volal sa Tomáš, bol kapitánom futbalového družstva a mala som ho strašne rada, ale neviem, či som ho ľúbila. A v ten deň, keď bol najdôležitejší deň v jeho živote, som prišla za ním do šatne. Bol tam s mojou najlepšou priateľkou, bozkávali sa. Mne hneď vyleteli slzy, ale nevykríkla som už len kvôli tomu, že som nechcela počúvať, aké je to len nedorozumenie.

Plná hnevu som sadla do auta, naštartovala som ten starý črep, čo som dostala od uja k narodeninám. Bol to úplné nový kabriolet. Vyšla som na diaľnicu s úmyslom dostať sa čo najrýchlejšie domov.  Všade bola tma a ja som nič nevidela. Ale zrazu som zazrela nejakú osobu, stála na ceste a bola veľmi blízko na to, aby som zabrzdila. Zvrtla som volant a začala som sa točiť. Zrazu som bola dole hlavou a strašne ma bolela hlava. Tá osoba bola ešte stále na ceste , ale vtom sa začala ku mne približovať. Ale ja som už neudržala otvorene viečka.

Keď som sa zobudila, ležala som na posteli ako keby v nemocnici. Sadla som si, ale vtom sa mi zatočila hlava a musela som si zasa ľahnúť. Ale vtom sa pri mne zjavila nejaká osoba, ktorá nebola na ceste, bol to chalan, nemohol byt starší ako ja. Mal úžasné blond vlasy a hnedé oči. Bolo to divné, že blondiak, má hnedé oči, ale vtedy ma to netrápilo. Trápilo ma skôr kde to som a čo tu robím.

„Kto si?“ opýtala som sa zmätene.

„No ja som Erik,“ povedal a poškriabal sa na krku.

„Ahá, tak Erik mohol by si mi láskavo vysvetliť, čo tu robím?“ opýtala som sa nahnevane.

„Ležíš,“ odpovedal, ako keby sa mi snažil klamať.

„Fajn ale teraz vážne, čo tu robím?“ opýtala som sa.

„Liečiš sa po tej strašnej autonehode. Vieš bolo to strašne nepekné,“ povedal s ľútosťou.

„No ďakujem, ale čo sa vtedy stalo?“ opýtala som sa zmätene.

„O tom ti radšej porozprávam neskôr,“ povedal, ako keby sa mu to nepáčilo.

„A čo mi povieš teraz?“ opýtala som sa zvedavo.

„Vieš kto bol na ceste ten človek?“ opýtal sa smutne.

Nestihla som nič povedať, ale pokrútila som hlavou .

„No vieš bol to pátrač. Pátrači označujú ľudí, ktorý budú upíri,“ nehovoril to s nadšením.

„Takže ja som upír?“ opýtala som sa zdesene.

„Nie zatiaľ nie,“ povedal opatrne.

„Čo tým myslíš, že zatiaľ, ja nemôžem byt upír som na to moc pekná.“ Začala som panikáriť.

„Upokoj sa!“ zakričal na mňa.

„Zatiaľ nie si upír, si dievča, ktoré bolo označené, ale nemusíš prijať to, že možno budeš upír.“

„Prepáč! Ale ty hovoríš, že môžem aj nemusím sa stať upírom?“

„Alebo sa staneš upírom, alebo zomrieš!“ povedal vážne.

Prosím, dajte mi komentár, keď si to prečítate. Viete, píšem po prvýkrát sama a je dobré vedieť, že sa vám to páčilo.

Autor: sada010, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krása nado všetko 1. kapitola: