Krištáľové srdce - 5. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Ďalšia kapitola mojej poviedky. Dúfam, že sa bude ľúbiť. Nesii.

01.02.2011 (20:00) • nesii • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 985×

Krištáľové srdce 5. Kapitola

Jeho hnedé vlasy pri vánku vetra sa vznášali a jeho krásne divoké modré oči sa so strachom na mňa dívali.

Obliekla som si bundu, zamkla vchodové dvere a pozrela na tú krásu predo mnou. Obloha bola pokrytá ružovou farbou, stromy sa kymácali do rytmu vetra a všade bolo ticho. Usmiala som sa a rozbehla do lesa. Išla som za nádherným pachom, ktorý patril určite človeku. Ešte viac som zrýchlila, a keď mi bol takmer na dosah, vyskočila som na strom a presne pred ním skočila. Mužovi sa zrýchlil tep a srdce mu bilo ako o život. Zdvihla som hlavu a potom sa postavila.

„Dobrý deň, čo tu robíte?“ spýtala som sa milo. Vietor zafúkal a mne rozvial vlasy. Musela som vyzerať ako boh pomsty, lebo som z toho človeka cítila nervozitu a strach.

„Len tak, som na prechádzke,“ povedal priškrtene. Vyzeral ako turista. Teda aj bol. Mal na chrbte veľký ruksak, na rukách čierne rukavice a mal na sebe termo bielizeň. Hnedo blonďavé vlasy boli zviazané do vrkoča, zelené oči a vypracované telo. Pekný objekt na moje nakŕmenie. Pristúpila som k nemu a perami som sa mu obtrela o tie jeho. Zachvel sa. Rukami som mu začala blúdiť po tele a muž ma bozkával po pleciach. Stiahol mi bundu a tričko, ktoré padli na zem. Zhodila som ho na zem a vyhrnula jeho tričko. Perami som obkresľovala jeho svaly a jedným ťahom roztrhla jeho tričko.

Milujem pitie krvi pri sexe. Vtedy to je ako... neuveriteľný, vzrušujúci pocit. Muž sa prevalil na mňa a bozkával mi celé telo. Posadila som sa a pri tom ho bozkávala. Rozopol mi podprsenku a svoje pery presunul na moje prsia. Slastne som vzdychla a zaklonila hlavu. Rýchlo sme si stiahli aj zvyšné veci a oddali sa vášni. Pri sexe som sa mu jemne zahryzla do pleca a pila krv. Obidvaja sme vzdychali a stále viac a viac sa bozkávali. Mužovi začali ubúdať sily, strhol sa, chcel sa odo mňa odtiahnuť, ale ja som ho nepustila. Ďalej som si na ňom užívala, až kým som nedosiahla vrcholu. Vtedy som sa mu zahryzla do krku a vypila z neho posledné kvapôčky krvi. Keď bol prázdny, odtiahla som sa od neho a postavila. Obliekla som si tričko, nohavice a nadýchla sa. Potom som sa otočila a utekala smerom k môjmu domu. Cez les som utekala ako víchor, moje vlasy lietali a ja som sa cítila šťastná. Keď som prišla k domu, zastala som a odomkla. Vstúpila som do svojho domu a počula ako sa Luke snaží otvoriť okno. Zasmiala som sa a vybehla hore. Potichu som sa k nemu prikradla a chytila ho za plece. Strhol sa a otočil na mňa. Usmiala som sa a pootvorila pery.

„Kam sa chystáš?“ spýtala som sa akože nič.

„Ehm... je tu zlý vzduch,“ zahováral. Zasmiala som sa, zatvorila oči a nadýchla sa. Lukovi začalo splašene biť srdce a mierne sa odo mňa odklonil. Rýchlo som otvorila oči a pozerala sa na neho chladná maska. Len sa s ním hrám. Baví ma sa pozerať na ľudí, ako sa boja, čí klamú. Baví ma na nich všetko.

„Aj ja si myslím.“ Nahla som sa cez neho a otvorila okno. Pootočila som hlavu, mala som presný výhľad na jeho krk. Zdvihla som hlavu a pozeral do jeho očí.

„Včera si mi neodpovedal na otázku,“ šepla som a nadýchla sa jeho vône. Strhol sa, ale ostal stáť. Jeho hnedé vlasy pri vánku vetru sa vznášali a jeho krásne divoké modré oči sa so strachom na mňa dívali. Sklonil hlavu a rukou si chytil plece. S vyvalenými očami sa pozrel na mňa.

„Zahojila som ti to, budeš tam mať len jazvu,“ odpovedala som na jeho otázku, ktorá sa ukrývala v jeho očiach.

„Prečo si ma nezabila?“ spýtal sa teraz už pokojne. Vystrel sa a teraz sa na mňa pozeral o hlavu vyšší chlapec. Pozerala som sa mu do očí a vzdychla si. Pohladila som ho po líci. Svoju tvár odtiahol odo mňa. Zamračila som sa. Myslí si, že nado mnou môže vyhrať svojou trucovitosťou? Tak to nie!

„Mám s tebou plány,“ šepla som chladne. Otočila som sa mu chrbtom a kráčala k môjmu stolíku. Sadla som si na stoličku a zo šuplíka vytiahla starú, čierno bielu fotku mňa a môjho muža. Vyhŕkla mi slza. Zotrela som si ju a fotku znova odložila. Luke sa zozadu ku mne prikradol. Rýchlo sa k nemu otočila.

„Nikdy sa neprikrádaj k upírovi zozadu, mohol by si dopadnúť veľmi zle,“ upozornila som ho a v hlase mi bolo počuť ostražitosť. Vlasy som si zviazala do copu a ostala som sedieť stále sa pozerajúc Lukovi do očí. Pred mojim upreným pohľadom odtiahol zrak a pozrel sa na obraz, ktorý bol nad posteľou. Postavila som sa a hneď spozornel.

„Čo si posratý?“ spýtala som sa posmešne a vychádzala z dverí. Luke ma chytil z ruku a trhnutím si ma otočil k sebe. Pozerali sme sa do očí a videl a som, ako v jeho očiach plápolal oheň. Bol nahnevaný, ale ja sa ho nebojím.

„Nie som posratý, ani sa ťa N-E-B-O-J-Í-M!“ Každé písmeno zdôraznil. Odfrkla som a Luke mi stlačil ruku. Zasmiala som sa. Ako keby ma to malo bolieť.

„Au!“ zhíkla som ironicky. Luke sa zamračil a pustil ma. Obišiel ma a išiel dole schodmi.. Keď už bol skoro pri vchodových dverách, rýchlo som sa pred neho postavila a zatarasila cestu von. Zdvihla som obočia a ruky si prekrížila a dala na prsia.

„Kam sa chystáš?“ spýtala som sa ho hľadiac do jeho očí. Pristúpil ku mne a nahnevane pozeral do očí.

„Domov, mama bude mať strach!“ zavrčal. Ja som sa zasmiala.

„Ty si myslíš, že potom čo si videl ťa pustím? Buď zomrieš, alebo v živote neuvidíš rodinu,“ zavrčala som teraz ja na neho. Moja tvár, tvár upíra ma premohla. Luke sa len jemne strhol, ale stále mi pozeral do očí.

„Radšej zomriem, ako byť s tebou,“ zakričal.

„Ako myslíš Luke,“ usmiala som sa a približovala k nemu. Luke cúval.

„Ale, ale, už nechceš zomrieť?“ spýtala sa ho provokatívne. Luke prestal cúvať, lebo narazil do steny. Ja som sa k nemu priblížila, chytil do ruku drevo a držal ho pred sebou.

„Ha – Ha!!!“ smiala som sa na plné hrdlo. Luke do mňa vpichol drevo, ktoré mi preniklo cez telo. Pozrela som sa na drevo zapichnuté v mojom bruchu. On to spravil! On ma normálne, že chcel zabiť. Chytila som si drevo a vytiahla ho. Na palici bola moja krv a z rany na bruchu mi tiekla krv. Za chvíľu by sa to malo zahojiť. Odhodila som drevo a Lukovi dalo facku, až padol na zem. Kľakla som si k nemu a zahryzla mu do krku.

Autor: nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování