Krištáľové srdce - 6. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

V tejto kapitole sa všetko zdramatizuje. Lilien uteká od Luka a Luke zisťuje celú pravdu o Lilien.

11.02.2011 (20:00) • nesii • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 559×

Prečo? Prečo ho nedokážem zabiť? Prečo?!

Odtrhla som sa od neho a sadla si na zem. Hlavu som si skrila do dlaní a vzlykala. Raz ma táto chyba privedie do hrobu. O to sa stavím. Luke bez pohybu ležal na zemi a skoro nečujne - dokonca aj pre môj dokonalý sluch - dýchal. Asi som z neho príliž vypila. Prisunula som sa k nemu, zahryzla si do ruky a svoju vytekajúcu krk priložila k jeho perám.

Mala by ho vyliečiť, ale musí vypiť z mojej krvy dosť. Krv sa hromadila v jeho ústach. Nechcel to prehltnúť. Čo spravím? Lilien, no tak mysli! Trhla som sebou a rýchlo vbehla do svojej izby. Zo šuflíka som si vybrala injekciu a rýchlo sa vrátila k Lukovi. Rana, do ktorej som si zahryzla sa mi zacelila a tak som si vpichla do žíl a odoberela krv. Keď striekačka bola naplnená, vpichla som ju do Lukovho srdca, aby sa moja krv čo najskôr dostala do jeho obehu. Minimálne desaťkrát som mu vpichla cez striekačku moju krv a potom ho nechala len tak ležať. Do jeho ruky som mu vložila papierik kde stálo:

Odpusť. Lilien.

Potom som sa postavila a v jemnom vánku sa vyparila.

Luke:

Hrozná bolesť mi pulzovala v celom mojom tele. Pri každom nadýchnutí som sa mierne strhol, no v tom som si spomenul, prečo sa tak cítim. Rýchlo som otvoril oči a zrýchlene dýchal. Lilien nebolo nikde. Stlačil som päste, kde som zacítil papier v mojej ruke. Priložil som si ho k tvári a prečítal Lilin odkaz.

Na rozlúčku napísala len dve úbohé slová, ale čo ma po nej. Chcela ma zabiť, túžila po mojej krvi, ale... ale ja ju aj tak milujem. Keď som si konečne uvedomil, že Lilien je preč a, že ju už nikdy nestretnem, bolestivo sa mi rozbúchalo srdce. Posadil som sa a poobzeral po dome. Pomali som sa postavil a išiel do jej izby. Izba bola plná, ako keby nikam neodchádzala. Začal som prezerať jej veci. V šuflíku boli nejaké spisy napísané po španielsky. Našťastie chodím na dvojjazyčné gymnázium, kde som si druhý hlavný jazyk zadal španielčinu. Hádam niečo preložím. Otvoril som knihu na prvej strane a čítal:

Španielska časť: (dole je to preložené)

Guerra sin cuartel, probablemente no terminará nunca. Durante muchos meses, sin contar lo mucho, o no sé exactamente qué día es hoy, pero ya estoy cansado de estar sentado en el sótano y esperar ayuda. ¡No!
Me salió del sótano, donde lo dejé a mi hermana y un amigo fiel. Gritaban que volví, pero yo soy demasiado testarudo. Bueno, a mí me pasó fatal.
Tan pronto como salí del sótano tiró de mí un hombre hermoso con el pelo largo y castaño. Tenía los ojos negro como la noche de siempre. Su cuerpo irradiaba la oscuridad, la muerte y el frío. El hombre sonrió y dijo.

„¡Muerte!" Entonces el revestimiento en mi cuello y me muerda. Squall y me rogó que parar.

„Por favor, basta! ¡Eso duele!" me quejé como un bebé hasta el momento en que me sentía con sueño. Mis ojos se cierran y me quedé dormido.

Mi vuelta al mundo fue también mi muerte. Yo sé por qué skrívali personas en los sótanos, sé por qué estaban tan larga guerra, es porque era la guerra entre vampiros.
En ese fatídico día me convertí en un ser oscuro, un cazador. Mi terquedad garantizar la vida inmortal y mi hermana y su mejor amigo.

Slovenská časť:

Nemilosrdné vojny hádam neskončia nikdy. Už mnoho mesiacov, nepočítam koľko, ani presne neviem, aký je dnes deň, ale už ma nebaví sedieť v pivnici a čakať na pomoc. Nie!
Vyliezla som z pivnice, v ktorej som nechala moju sestru a vernú priateľku. Kričali, aby som sa vrátila, ale ja som príliž tvrdohlavá. No to sa mi stalo osudným.
Hneď ako som vyšla z pivnice, vrhol sa na mňa nejaký krásny muž s dlhými hnedými vlasmi. Oči mal čierne ako samá noc. Z jeho tela sálala temnota, smrť a chlad. Ten človek sa usmial a povedal.

„Smrť!" Potom sa priklonil k môjmu krku a uhryzol ma. Zvrieskla som a prosila nech prestane.

„Prosím, dosť! Bolí to!" fňukala som ako malé dieťa až do vtedy, kým som sa cítila ospalá. Moje oči sa zatvorili a ja som zaspala.

Môj návrat na svet bol zároveň mojou smrťou. Už viem, prečo sa ľudia skrívali v pivniciach, viem, prečo boli také dlhé vojny, to preto lebo to boli vojny medzi upírmi.
V ten osudný deň som sa stala temným tvorom, lovcom. Moja tvrdohlavosť zabezpečila nesmrteľný život aj mojej sestre a najlepšej kamarátke.

Úplne zadychčaný som pretočil okolo dvadsať strán do predu. Úplne ma ohromila jej premena, jej smrť. Znova som sa zapozeral do jej denníku.

Vtedy ten neznámy človek, ktorý ma premenil, sa stal mojou druhou polovičkou, mojou nádejou, mojim šťastím. Sestra si našla priateľa, za ktorého sa vydala a takisto aj moja najlepšia kamarátka. Ja s Puertom sme sa zobrali už pred týždňom.
Jediný problém mi robí to, že chodí bojovať do vojen a ja sa každý deň strachujem, či sa vráti živí.

Znova som pretočil strany a zastavil som sa pri slovíčku: MORTE.

Začal som čítať od začiatku.

V hlave sa mi ozýva stále to isté: SMRŤ, SMRŤ, SMRŤ...

Zrazu z ničoho nič mi zomreli všetci, na ktorých mi tak záležalo. Najprv zomrel manžel mojej sestry na vážnu chorobu, ale my sa domnievame, že ho otrávil nejaký jed.

Potom som našla sestru obesenú v pivnici a o dva dni na to... môj muž zomrel. Zabili ho vo vojne. Na tomto svete už nemám nikoho, ach, čo budem robiť, tak mi chýbajú!

Hrubú knihu som rýchlo zaklapol a snažil sa ukľudniť svoje srdce. Och, keby som len vedel koľko si toho vytrpela. Znova som otvoril knihu niekde v strede.

KRV! Sangre! To je jediné, po čom túžim. Nemám žiadne city, ani lásku. Už vo mne nič neostalo, iba prázdnota. Zabíjam upírov, teda iba starších odo mňa a viete prečo? ... Z pomsty. Z pomsty, že mi zavraždili mojich najdrahších.

A viete ako sa dajú zabiť?

Potrebujete krištáľ. Je jediný druh krištáľu, ktorý pomôže zabiť.

La Lechce

Sám krištáľ nezabije, ale zabije až vtedy, keď sa priloží na slabé miesto upíra. Vtedy sa upír rozpustí a zomrie. Je ťažké hľadať každému upírovi slabé miesto, ale celkom sa mi to darí, teda, myslím si.

Zaklapol som knihu a vložil ju naspäť do šuflíka. Posadil som sa na stoličku a rozmýšľal, čo spravím.

Musím nájsť ten krištáľ a, a... keď niekedy stretnem Lillien, pokúsim sa... Nechcem ju zabiť, ale tam nebolo nič písané, žeby človek vedel zabiť upíra, iba Starší upír upíra.

Okrem jej minulosti som zistel aj jej meno: Lilien Aleera the Luna Countess. Mala dvadsaťtri, keď bola premenená. Jej manžel bol vodca celého španielskeho vojska a Lilien bola grófka hradu. Narodila sa niekedy v piatom storočí, veľmi to tam nepopísala, asi nerada píše o svojej minulosti.

***

Matke som napísal sms, že som v pohode a vybral sa na cestu za krištáľom menom La Lechce.

Dúfam, že sa vám páčila táto kapitola. Dúfam, že sa nehneváte, že som nepridala tak dlho žiadnu kapitolu.

Dúfam, že mi dáte aspoň tri komenty. Ďakujem.

Autor: nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování