OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Krištáľové srdce - 8. kapitola

25.02.2011 (12:00) • nesii • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 867×

Luke:

Myslel som si, že umriem, ale niekto, nejaká bytosť ma zachránila. Čakal by som Lilien, ale tak to nebolo. Hneď ako som sa zobudil, videl som ako žena, upírka sedí pri ohni a hádže doňho halúzky dreva. Rýchlo som sa posadil a prezrel si ju. Veľmi nešla s touto dobou, teda skôr...

K ôsmemu stročiu by som ju zaradil. Mala na sebe modro-ružové šaty s klobúkom a na krku jej visel zlatý náhrdelník s erbom ženy vnútri. Nemá taký náhodou aj Lilien? A kto je tá žena?

Mnoho otázok málo odpovedí. Vzdychol som a žena sa na mňa pozrela. Očarila ma jej krása. Mala po plecia hnedé, vlnité vlasy, plné pery, krásne črty tváre a hnedé oči.

„Čo si robil v Údolí smrti?" spýtala sa krásnym hlasom. Srdce mi prirýchlo bilo, aby som sa vedel sústrediť.

„Hľadal som niečo. Kto si?"

Tá žena sa usmiala, a tak mi ukázala jej špicaté očné zuby.

„Volám sa Kathia a ty človiečik?" opýtala sa a hodila do ohňa ďalšiu halúzku dreva.

„Som Luke. Si aj ty upír?" spýtal som sa a hľadel jej do očí. Šokovane mi pozrela do očí.

„Aj ja?" spýtala sa ohromene. Kývol som na súhlas a usmial sa.

„Moja priateľka bola upírka," odpovedal som pokojne. Nechcem si ju pohnevať. Viem akú majú silu upíri a hlavne, keď sa nahnevajú.

„Och. Zaujímavé... Inak som aj ja upírka, ale ty si človek a..." Nenechal som ju dopovedať.

„Áno som človek. Chceš ma zabiť?" spýtal som sa. Kathia sa postavila a za sekundu stála vedľa mňa. Zohla sa ku mne a jej pery priložila k môjmu uchu.

„Keby som ťa chcela zabiť. Bol by si dávno mŕtvy," šepla a potom sa odtiahla.

„Prečo si hľadal krištáľ?" spýtala sa. Pozrel som sa na ňu.

„Ty o tom vieš?"

Som dosť prekvapený. Myslel som si, že iba Lilien vie ako zabiť staršieho upíra, ale keďže toto je dosť starý upír, asi tiež potrebuje vedieť to tajomstvo. Chytila mi moje dva ruksaky a  podala mi ich.

„Vyrážame," šepla a pohla sa vpred. Ja tesne za ňou. Ruksaky som si zavesil na plecia a trmácal sa dole kopcom, naspäť domov.

„Aká stará bola tá upírka?" spýtala sa asi po hodine mlčania.

„Mohla byť tak z piateho storočia, ale to sa môžem mýliť," odpovedal som zadychčane. Zastala a pozrela na mňa svojimi hnedými očami.

„Ako sa volá?" spýtala sa rýchlo. Nedôverčivo som si ju prezrel, ale nakoniec odpovedal.

„Lilien," odpovedal som potichu, ale bol som si istý, že ona to počula. Kathia mi pevne stlačila ruky a nahnevane pozerala do očí.

„Aká Lilien?" spýtala sa podráždene.

„Lilien Aleera the Luna Countess," odpovedal som jej. Hádam to nie je nejaká upírka, ktorá s ňou nemá nedoriešené problémy.

Kathia šokovane vyvalila oči a pozerala sa niekde poza mňa. Nehýbala sa, dokonca aj jej stisk povolil.

„Poznáš ju?" spýtal som sa. Pozrela na mňa.

„Moja mama bola sestra Lilien, ale moja mama jej nepovedala, že je tehotná. Po smrti otca bola v treťom či štvrtom mesiaci a potom na tie zvyšné mesiace zmizla. Keď ma porodila, dala ma do rúk nejakých upírov. Potom mama zomrela. Už od vtedy hľadám tetu. Je to moja jediná rodina." Vyrozprávala mi jej príbeh. Čože? Lilien ma neter a ani o tom nevie. Zblázni sa, keď sa to dozvie.

„Máme problém. Lilien ušla,"  šepol som a Kathia sklamane vyvalila oči.