OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Krištáľové srdce prolog + 1. kapitola

08.01.2011 (16:00) • nesii • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1108×

Prolog

Nikdy som príliš nebola na zákony. Nedodržovala som ich už len z dôvodu, že som bola najstarší upír na svete. Všetkých starších som vyvraždila. Nemám rada konkurenciu. My starší máme výhodu v tom, že sa neleskneme na slnku, ani nás nemôže slnko spáliť na prach, nezabije nás drevený kolík do srdca, sme odolný voči iným schopnostiam. Sme rýchlejší ako mladší upíri, máme všetko zlepšené. Intuícia nás vždy varuje.

Máme moc nad slabšími. A keďže som najstaršia, vládnem svetu. Zaujíma vás, ako môžem zomrieť? Je jediný spôsob, ako zabiť dospelého upíra. Nájsť slabé miesto a potom priložiť naň jeden druh krištáľu. Ale vie ho zabiť len starší upír. Upír sa pomaly začne rozkladať a potom navždy upadne do temna. Bolo ťažké nájsť každému staršiemu upírovi slabé miesto, ale podarilo sa mi to. Ja nemám žiadne slabé miesto a preto stále žijem. Toľko ľudí sa to snažilo nájsť, ale nuž som šťastná, že nič nenašli. Nemám priateľov ani rodinu. Nepotrebujem to. Neviem, čo je to cit a láska. Tie slová nepoznám. V mojom mŕtvom srdci neostal ani jeden jediný kúsoček lásky. Zomrel spolu s mojou dušou, mojím telom, ktoré nahradilo toto krajšie, nadpozemsky krásne telo ženy, ktorá si robí, čo chce. Život je krásny a hlavne, keď nemáš žiadne prekážky a nad sebou človeka, ktorého by si sa mohol báť. Milujem krv, roztrhané telá, milujem smrť. Ja som smrť.

1. kapitola

Korisť, ktorú prenasledujem už dlhé mesiace, je mi na dosah. Cítim jeho pach, jeho dych, jeho strach.

Už sa mi nechcelo bežať a tak som spravila ťah.

Rýchlosťou blesku som sa rozbehla k upírovi, ktorý bol o jedno storočie starší. Zistila som, kde spočíva jeho slabé miesto. Na zápästí pravej ruky.

Krištáľ som si pridržala v ruke a postavila sa pred neho. Zastal. Vedel, že už nie je úteku. Záchrany. Jeho tep sa čím ďalej, tým viac zrýchľoval. Vycerila som svoje dlhé špicáky a vrhla sa naňho. Zahryzla som mu do krku a pila jeho krv. Nebola zlá, ale sladká po láske. Fuj. Prestala som piť a krištáľ mu priložila na zápästie. Začal vrieskať a ja som ho nechala padnúť na zem. Pomaličky sa rozpadal. Keď bol na zemi len prach, začala som sa rehotať a to dosť hlasno.

Pri pití krvi som dosť znetvorená. Mám dlhé špicaté zuby, črty mi stvrdnú, oči stmavnú.

Poviem vám niečo o sebe, aj keď to nerada robím. Mám navždy dvadsaťtri rokov, ale upírskych mám okolo, aj viac ako osem tisíc. Mám dlhé husté blond vlasy, modré oči, ale pri zmene na krvilačné zviera mi stmavnú buď na čiernu, alebo červenú. (Pozn. autora. Vyzerá presne ako na obrázku č. 1 a č. 2) Meriam sto sedemdesiatpäť cm, mám skvelú postavu a nádherné črty tváre.

Volám sa Lilien Aleera the Luna Countess a bývala som teraz v štáte Macedónia. Tam som sa narodila. Mala som sestru Lauríciu, ktorá mi zomrela, keď som mala dvadsať rokov. Obesila sa, keď jej manžel umrel na otravu. Mala som manžela, pri ktorom môžem povedať, že som ho milovala ale zabili ho pri vojne medzi dvoma veľkými klanmi. Dúfam, že stačí už k opisu.

Rok 1598, Londýn

Kráčam londýnskymi ulicami a mierim do baru nájsť si novú korisť. Otvorila som dvere baru a vstúpila dnu. Všetky pohľady spočinuli na mne. Moja tvár nezareagovala. Bola ako vždy, chladná.

„Čo si prajete lady?" spýtal sa dvojmetrový pán s klobúkom a plášťom.

„Môžete ísť so mnou?" spýtala som sa a pozrela mu do očí. Zhypnotizovala som ich.

„Áno!“ odpovedal a chytil ma za paže a ťahal von. Za rohom som ho chytila do rúk a vyskočila na strechu.

„Ouuuuuu!" kričal ten muž.

„Dnes sa staneš mojou potravou, ale predtým mi uspokojíš chúťky," povedala som mu potichu a utekala do starého skladiska. Tam som ho zhodila na zem a roztrhala všetky veci, čo mal na sebe. Vyzliekla som si svoje šaty a pozrela mu do očí.

„Vyspi sa so mnou!" prikázala som mu.

Vrhol sa na mňa.

Po dosiahnutí toho, čo som chcela, sa mu vrátila pamäť a ja som sa obliekla.

„Prosím neubližujte mi," prosil a pozeral sa na mňa svojimi vystrašenými očami.

Nahla som sa k nemu a oči mi stmavli.

„Tvoja krv vonia až príliš dobre, aby som ťa nevypila." Potom som vytiahla svoje tesáky a roztrhala mu hrdlo.

„Ááá!" kričal muž. Prisala som pery na ranu a pila jeho chutnú krv. Keď bol prázdny odtrhla som sa od neho a nechala ho tak. Vyskočila som oknom a smerovala do ďalšieho štátu vyplieniť ľudstvo.

Rok 1600 - 1900 Macedónska, Dominikánska republika, Londýn, Paríž, Nemecko, Rusko, Rakúska, ČSSR, Brazília, Dánsko, Nórsko, Estónsko, Lotyšsko.

Tak! Všetci starší upíri by mali byť pod zemou. Posledného, teda dúfam, som zabila v Lotyšsku.

Najradšej mám krv žien a mužov v rokoch desať až dvanásť, a novorodenci tiež nie sú zlí. Majú takú čistú krv.

Rok 2000, Amerika, Las Angeles

Táto nová doba sa mi tak nepáči. Všetko a všetci sú veľmi farební. Muži sú vyspelejší, ženy krajšie a vojen je málo. Ale rieši sa tu téma s politikou, znečistení ovzdušia a bla, bla...

Novorodencov a deti nemôžem zabíjať, pretože nie sú potom ľudia a bez ľudí upíri nevedia žiť.

Každý chodí do školy, tak to aj ja skúsim, aj keď viem celú históriu sveta. Ale predtým musím niekomu roztrhať hrdlo a vycicať všetku krv!

Prepáčte za takto drastický začiatok. Musela som to takto napísať, pretože inak by som nevedela pokračovať. Ale dúfam, že sa vám to páčilo. Nesii. Budem rada ak tu budú aspoň tri komenty.

Autor: nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krištáľové srdce prolog + 1. kapitola: