OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Len porozumieť - Časť 3.

14.01.2014 (17:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1153×

Časť 3.

Ďalšie ráno bolo príšerné. Vôbec to nebolo tým, že Sam a Jessie boli dlho do noci hore a zhovárali sa o ničom a bláznili sa akoby boli malé deti. Po tom, ako sa blondiak zavrel do izby sa ešte Sam šla učiť a napokon spala len slabé tri hodinky, čo nebolo ktoviečo a jej telo jej dalo pociťovať, že potrebuje viacej odpočinku. Ale nemohla si ho dovoliť, i keď sa jej hlava krútila ako opilcovi, viečka sa jej samovoľne zatvárali a mala pocit, že každou sekundou odpadne. Všetko z toho by ale prežila a jedno extrémne silné presso by to napravilo, ale počasie vonku ničilo aj tú štipku jej nálady a chuti, ktorú v sebe prechovávala.

Lialo sa doslova ako z krhly, až sa to ozývalo po celom dome a oblohu chvíľkami osvetľovali blesky. Brunetku napadlo, že zostane doma a skryje sa pod perinu, ako keď bola malé dieťa – lebo či sa jej to páčilo alebo nie, stále mala z búrok hotovú hrôzu. Pri každom zahrmení sa strhla a srdce jej poskočilo. Mala chuť sa sama na sebe zasmiať a možno by to aj urobila, keby nebola príliš vystrašená.

Ale nemohla za žiadnych okolností vynechať školu. Dôvod bol prostý – prednáška s profesorom Cesareom. Ten starý, povýšenecký idiot by to pokojne mohol vziať ako jej rezignáciu, čím by mu len potvrdila jeho dohady a dokázala, že naozaj je tou nepodarenou sestričkou dokonalej celebrity MSU, ktorú dávajú každému za príklad.

Práve vo chvíli, ako sa jej premávali tie ironické myšlienky hlavou, do kuchyne sa dovalil Jessie, ako nejaká veľká voda. V prvom momente prevalcoval dvere a prisilno s nimi tresol a napokon sa mu podarilo zhodiť šálku z linky, čo spôsobilo ešte väčší hluk – ešteže bola prázdna.

„Hej, stále spíš?!“ okríkla ho Sam a premohlo ju zívnutie. Hlavne pri pohľade do Jessieho, spánkom zlepených, očí.

Ledva sa potácal a popritom sa ešte stihol usmievať. „Viac-menej. Skoro vôbec som nespal. Tá búrka bola príšerná a neviem, či si si všimla, ale v noci vypadla elektrina,“ hovoril a obzeral sa po kuchyni, ako keby sa snažil ubezpečiť, že to do rána stihli opraviť.

Sam švihla pohľadom po digestore, na ktorom blikali štyri nuly. Mal pravdu a Sam v duchu ďakovala bohu, že ten výpadok prespala, inak by sa asi utekala skryť k Jessiemu, čím by mu len darovala materiál, ktorý by proti nej rád využil. Samozrejme, že v rámci srandy, no aj tak ju dokázalo vytočiť, keď si z nej robil dobrý deň.

Jessie sa načiahol po čistej šálke a nalial si do nej horúcu kávu. Okamžite si odpil a so škaredou grimasou sa presunul k stolu, kde doslova dopadol na stoličku.

„Páli?“ škľabila sa Sam a neodpustila si vyplazenie jazyka.

Jessie čosi zašomral a načiahol sa po deň staré vydanie novín, ktoré bolo pohodené na stole a ktoré nikto nečítal. Jessie síce kupoval noviny každý deň, ale nikdy sa nevenoval aj ich čítaniu.

„Dnes prídem neskoro, tak ma nečakaj,“ prehodil informačne a noviny vrátil po prezretí si titulnej stránky na ich pôvodné miesto.

Sam vytiahla zadivene obočie. „Prečo?“ spýtala sa a naliala do seba zvyšok kávy. Zatriaslo ju, ale ignorovala to – nebola zvyknutá na príliš veľa kofeínu, kávu pila prevažne len pre chuť, ale dnes by bez nej nebola schopná urobiť zrejme ani jeden krok.

„Večer mám stretnutie s Pharrelom. Musíme prediskutovať podrobnosti jedného prípadu,“ povedal nezaujato, no Sam vycítila, že je napätý.

„O čo sa jedná?“ vyzvedala a prižmúrila oči do štrbín, kým si bratov výraz poriadne obhliadala.

„Ale o nič vážne,“ zašomral a pošúchal si čelo. „Pôjdem do sprchy,“ dodal rýchlo a vstal od stola.

Ten jeho prípad musí byť sakramentsky dôležitý, pomyslela si Sam, kým odkladala svoju šálku do drezu. Možno nebolo práve správne, že mu vyčítala preloženie odchodu za Dianou. Pravdepodobne neklamal, keď jej tĺkol do hlavy, že ten prípad má prednosť prakticky pred všetkým.

Nemal by byť taký workoholik, ale čo už. Celý život sa hnal za kariérou a vedomosťami, až sa príliš ponoril do práce. No po toľkom čase bolo neskoro, aby sa menil, hlavne, ak vlastne nemá kvôli čomu – teda komu.

„Vezmi si auto!“ ozval sa zhora Jessieho hlas, keď Sam stála na chodbe a nazúvala si vysoké čižmy.

Neobťažovala sa odpoveďou, nie je predsa hlúpa, aby v takom počasí šla pešo. Ani len dáždnik by ju neubránil pred tým, aby sa celá premočila, kým by sa dotackala do školy. Keď už stála medzi dverami, zakričala do domu pozdrav a prebehla čo najrýchlejšie do auta.

Práve v momente, ako zatresla dvere udrel ďalší blesk a Sam nadletela od úľaku, až si temer udrela hlavu do strechy. Zakliala a sama na sebe sa musela zasmiať – až taká padavka predsa nebývala nikdy!

Naštartovala a vybrala sa pomerne plnými ulicami do školy. Cesta autom mohla trvať asi pätnásť minút, ale kvôli zvýšenej špičke šla skoro pol hodinu. Popritom, ako stála na semafore len frflala a gánila na každé auto, ktoré sa okolo nej mihlo. Presne preto jazdila nerada autom v tom meste. Z jedného miesta na druhé vám cesta trvala dlhšie, ako keby ste šli pešo.

Keď konečne zastala pred budovou školy, skontrolovala si, či má všetky veci a vybrala sa dnu. Hneď prvú prednášku mala Psychológiu reklamy, čo bola prednáška s profesorom Cesareom. Ten deň jednoducho nebol jej a keď vpochodovala do učebne, ktorá bola ešte skoro prázdna a našla za katedrou sedieť toho pána, mala dojem, že sa od zúrivosti neudrží a exploduje. Veľmi jej nepridal na lepšej nálade ani okamih, keď ju prebodol svojim vševediacim pohľadom a neodpustil si idiotskú poznámku.

„Á, slečna Strettonová,“ začal nezaujato. „Myslel som, že to vzdáte,“ prehodil, keď sa Sam usadila hneď do prvej lavice, len aby mu urobila nervy. Zarazene na ňu pozrel, na čo ho odmenila sarkastickým úsmevom.

„A urobiť vám tú radosť?“ spýtala sa nevinne a zaklipkala na neho očami. „Nikdy,“ dodala už drsnejším hlasom a z tašky si vytiahla notebook.

Zvyšok čakania na hodinu si krátila čítaním poznámok z predchádzajúcej hodiny. Cítila na sebe profesorov pohľad, doslova do nej vypaľoval dieru a ona sa snažila to ignorovať, aj keď mala sto chutí na neho naziapať, nech na ňu nezíza. Radšej si ale zahryzla do jazyka a tvrdošijne pozerala na obrazovku.

Trvalo desať minút, kým sa prednáška začala a Sam si všimla, že ako obyčajne, všetci študenti sa nahrnuli dozadu, čo bolo profesorovi zjavne ukradnuté.

„Minulú hodinu sme začali jednoducho. Prebrali sme si históriu reklamy a ja vám teraz položím pár smiešne ľahkých otázok. Ak nebudete vedieť odpoveď, vstanete a odídete! Nechcem tu žiadnych ignorantov. Na moje hodiny sa chodia študenti učiť!“ Každé jedno slovo dôležito zdôraznil. „Odložte učebnice a zavrite notebooky.“

Sam dostala neodbytný pocit, že to vravel hlavne jej. Možno to bolo aj tým, že ju prebodol škaredým pohľadom. Pocítila nutkanie ho naštvať a tak sa na neho usmiala.

„Kedy sa našla historicky najstaršia reklama?“ spýtal sa a prstom ukázal na Sam. „Slečna Strettonová, vaša odpoveď?“

Slizký starec! Sam z ničoho nič znervóznela a srdce sa jej roztĺklo až v ušiach, aj keď vedela, že odpoveď pozná. „Pred viac ako dvetisíc rokmi v gréckom meste Euphesus. Bola lákadlom na mestský dom lásky a mala podobu odtlačku nohy, srdca a ženy s dlhými vlasmi,“ odrapotala a profesor Cesare sa zamračil.

Sam si až neskôr uvedomila, že do odpovede zahrnula aj veci, na ktoré sa nepýtal, ale čo už.

„Vynikajúco,“ fľochol a nepekne sa zamračil, no Sam obopol pocit zadosťučinenia.

Nikdy mu nedopraje toľko radosti, aby nepoznala odpovede na jeho otázky. To si radšej uviaže slučku okolo krku. Nakoniec z hodiny museli odísť traja študenti a profesor sa pustil do preberania nového učiva.

Sam si znova zapisovala každé jeho slovo a dokonca aj poznámky, ktoré prehodil akoby mimochodom. Tipovala, že sa v tom momente iba tváril, že to nie je dôležité a neskôr to od nich bude chcieť. Je to presne ten typ zákerného človeka, ktorého si len veľmi ťažko môže niekto obľúbiť.

Ku podivu však celá prednáška prešla veľmi rýchlo a Sam sa ani nenazdala a profesor im oznámil, že môžu ísť. Brunetka sa hneď pustila do balenia vecí a ucítila na sebe znova jeho pohľad. Spýtavo sa k nemu otočila a snažila sa tváriť čo najmilšie, i keď ju to stálo všetko sebazaprenie.

„Nemyslite si, že moja mienka o vás sa týmto zmenila,“ podotkol a veľavýznamne sa zaškaredil, akoby jeho názor bol smerodajný.

Sam mu úškľabok opätovala, čo ho poriadne naštvalo a ani sa to len nepokúšal zakryť. „Prečo myslíte, že mi na tom záleží?“

„Lebo rozhodujem o vašej známke?“ odpovedal jej otázkou a vstal od stola. „Ak chcete cezo mňa prejsť, musíte mi dokázať, že si to zaslúžite. A momentálne mám o tom pochybnosti,“ dokončil, vzal si veci a vybral sa preč bez toho, aby počkal na Saminu reakciu.

Blondínka len stála na mieste ako prikovaná a s pootvorenými ústami na neho civela. Pripadala si ako v zlom sne a nerozumela, čo také hrozné mu urobila, že sa k nej chová ako k odpadu. Každý predsa robí chyby a ona sa tie svoje snažila napraviť, tak prečo jej snahu tak urputne sabotuje a pokúša sa ju zahnať do kúta? Bolo to priam nepochopiteľné.

„Nič si z neho nerob,“ ozval sa za jej chrbtom milý, mužský hlas a Sam sa za ním prekvapene otočila.

„Prepáč?“ vydýchla a civela na mladého muža, ktorý postával len kúsok od nej.

Pôsobil na prvý pohľad veľmi sympaticky. Mal hnedé vlasy, nedbalo rozstrapatené – bol to však ten typ účesu, ktorý má pôsobiť nedbalo, no človek si s ním musí dať veľmi veľa práce – a prívetivé zelené oči. Obzeral si ju so záujmom a usmieval sa.

„Som Tony, Cesareov asistent,“ predstavil sa a napriahol k nej ruku.

Sam najskôr zaváhala a napokon ju prijala. „Sam, teší ma,“ povedala a nervózne si zhrýzla peru.

„Je stále taký nepríjemný. Časom sa to naučíš ignorovať a všetko pôjde lepšie,“ hovoril a popritom prešiel ku katedre a usadil sa na ňu.

Brunetka si zastrčila vlasy za ucho a prikývla. „Ďakujem za radu,“ odvetila a tašku si prehodila za plece. Najradšej by ušla, ale nechcela byť nezdvorilá.

„Rád pomôžem, keď môžem,“ zaševelil laškovne a zazubil sa.

Sam mu úsmev opätovala, no musela sa premáhať, aby ho zo seba vystrúhala. „Aj teba tak strašne miluje?“ spýtala sa ironicky a Tony mykol plecami.

Ruky mal ukryté vo vačkoch bledomodrých riflí, zelenkavú košeľu mal zapnutú len na dva gombíky a pod ňou mal ešte biele tričko. Nepôsobil veľmi ako asistent dekana.

„Som jeho synovec, takže sa svoju nechuť voči mne snaží zakrývať,“ skonštatoval a Sam prepadol dojem, ako keby sa tým príbuzenstvom s Cesareom vystatoval.

„Super,“ sykla a otočila sa na odchod.

Tony sa šokovane zarazil a civel na ňu ako na zjavenie. „Rád som ťa spoznal!“ skríkol, keď sa spamätal a Sam na neho nevychovane mávla rukou.

V prítomnosti cudzích ľudí sa nedokázala uvoľniť a už vonkoncom nie, pokiaľ sa jednalo o mužov. Sami o sebe ju desili a preto vždy volila útek. Tony možno na pohľad pôsobil milo, ale aj tak ju stálo kopec námahy, aby s ním normálne konverzovala a nezdupkala stade.

Keď si prehliadla rozvrh, zistila, že ju čaká už len jedna prednáška a potom koniec. Utorky bude mať asi najradšej z celého týždňa, lebo dokonca aj piatok má neskutočne obtiažny a dlhý. Zrejme im to tak urobili schválne, aby im zničili víkendy.

Sam vošla do prednáškovej siene na prízemí a všimla si Dominicu, ktorá na ňu mávala. Tak prešla k nej, usadila sa na voľné miesto a konečne sa uvoľnila. Bola hrozne stuhnutá a zdeprimovaná z Cesareovej hodiny – lepšie povedané, z jeho poznámok, ktoré ju dokázali vyviesť z kontextu, aj keď by na ňu nemali mať taký vplyv.

Profesorka Wollisová bola našťastie celkom milá postaršia dáma a tak sa k nim nechovala ako k menejcenným a normálne sa s nimi bavila. Bola to príjemná zmena po tej katastrofe a Sam sa dokonale upokojila. Vlastne si hodinu užila a to ju samu prekvapilo – nemyslela si, že sa dá užívať si vyučovanie, ale mýlila sa.

„Dnes to prešlo akosi rýchlo,“ prehodila Dominica, keď spolu vychádzali zo školy.

Sam len prikývla a zastala pod strieškou, pri parkovisku. Stále pršalo, dokonca mala dojem, že ešte viac, ako ráno a to sa jej nepáčilo. Jessie sa vráti až v noci a to znamená, že dovtedy bude sama. Nevedela si predstaviť, čím zabije čas a rozptýli sa.

„Mohli by sme cez víkend niekam vybehnúť. Vôbec sa tu nevyznám a aspoň sa trošku zabavíme,“ navrhla blondínka a s očakávaním v modrých očiach civela na Sam.

Aj keby brunetka ako chcela, nemohla jej to odmietnuť. Ten Dominicin psí pohľad ju doslova dostal. „Jasné, to je vynikajúci nápad,“ zvolala natešene a zarazila sa pri myšlienke, že nadšenie vôbec nepredstiera.

Nerada opúšťala dom ak nemusela, príliš sa bála toho, čo môže stretnúť vonku. Alebo respektíve koho. No celkom stačilo, že umierala nonstop od strachu a odreagovanie jej nezaškodí. Práve naopak, možno sa potom konečne dá dokopy. Koniec koncov, zábava ešte nikomu nezaškodila – pokiaľ sa to s ňou nepreháňa.

Dominica sa s ňou ešte rozlúčila a vybrala sa na opačnú stranu parkoviska. Sam sa tiež otočila a chcela prebehnúť k svojmu autu, ale v tom sa zarazila a zmrzla v polovici pohybu. Pozerala pred seba, ako keby ju zhypnotizovali, ani len mrknúť sa neodvážila.

Stál tam, tváril sa ako anjel pomsty a prebodával ju nenávistným pohľadom. Vzplanul v nej obrovský plameň a pohltil jej telo. Doslova ako v jednom ohni... pochopila význam toho prirovnania a triasla sa tak silno, až sa zľakla.

Vyzeral presne ako predtým a vôbec nič sa na ňom nezmenilo. Mal rovnaký strih vlasov, na aký si pamätala, v ušiach náušnicu a pôsobil ako playboy z časopisov. Ten typ darebného chlapa, za ktorým sa baby len tak potrhajú. Na tvári mal zlovestný výraz, ktorý nahnal človeku na celom tele nepríjemné zimomriavky a Sam mala dojem, že sa jej z toho vlasy dupkom postavia.

Stál od nej možno na dvadsať metrov a husto pršalo, no dokonale videla každý rys jeho tváre, každú vrásku a každý chĺpok. Na tvári mu rástlo jemnulinké strnisko, ktoré Sam tak hrozne milovala. Zbožňovala pocit, keď sa jej ním trel o jej jemnú pokožku a nikdy sa neubránila slastnému povzdychu. Teraz by dala všetko čo má za to, aby ho nikdy nespoznala.

„Slečna, ste v poriadku?“ prihovoril sa jej nejaký profesor a Sam sa na neho trhnutím otočila.

Prikývla a temer hneď sa pohľadom vrátila na miesto, kde videla Masona, ale... nebol tam! Dopekla, ako to, že tam nebol? Prisahala by na vlastný život, že ho tam videla a on sa vyparil ako dajaký duch.

Zamrkala a zaostrila tým smerom, no nič to nezmenilo. Ulice boli úplne prázdne – nečudo, v tom daždi by sa po vonku neprechádzal nik.

Keď sa konečne spamätala, prebehla k autu a zamkla sa v ňom. Ešte niekoľko dlhých minút tam len sedela a obzerala sa dookola. Hľadala ho, hľadala akýkoľvek dôkaz, že tam bol, no márne.

Začína blázniť? Jej myseľ si z nej robí haló? Zrejme to tak už bude.

Foto Tonyho je na mojom zhrnutí. 

Mimi :)

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Len porozumieť - Časť 3.: