OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Len porozumieť - Časť 4.

16.01.2014 (15:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 1087×

Časť 4.

Zvyšok týždňa prešiel pozoruhodne rýchlo, až mala Sam dojem, že sa čas rozbehol absurdnou rýchlosťou a celé dni jej pretiekli pomedzi prsty skôr, ako sa nazdala. Nečudo, pokiaľ nebola v škole, tak bola doma, kde sa venovala buď vareniu (keďže Jessieho schopnosti sa v tomto smere neosvedčili), alebo sedela nad skriptami a doslova sa drvila. Už za tých pár dní stihla zapadnúť do podivného stereotypu a ani si nechcela predstavovať, ako to bude vyzerať za niekoľko týždňov, či mesiacov.

Našťastie s profesorom Cesareom už prednášku po zvyšok týždňa nemala a na škole sa mu vyhýbala. Veľmi rýchlo prišla na to, kde a kedy sa zvykne zdržiavať a preto sa vždy tým miestam vyhla. Nebolo to tým, že by sa ho bála, ale nechcela si ním nechať pokaziť náladu, lebo ju mávala až podivne dobrú. Možno k tomu prispela aj Jessieho zmena. Menej sa hneval a viacej sa usmieval. Bol síce stále uponáhľaný a nonstop len pracoval, no aspoň sa snažil pôsobiť pozitívne.

Od utorka sa Sam snažila nemyslieť na ten „incident“. Keď v ten deň prišla domov, bolo to totálne peklo. Búrka do večera nabrala na intenzite a znova spôsobila výpadok prúdu. A tak brunetka sedela pri sviečkach s knihou v ruke a čakala na Jessieho. Nemohla sa skoro na nič sústrediť a každý, čo i len nepatrný, zvuk ju vydesil. Neprestajne mala pocit, ako keby ju niekto sledoval a keď sa nakoniec vrátil Jessie, cítila, ako jej zo srdca odpadol minimálne tristo tonový balvan. Nevedela si ani predstaviť, čo by robila, ak by sa Mason ukázal aj v ich dome a ona by tam bola, nedajbože, sama.

No musela sa tým už prestať zapodievať, lebo na ňu čakala zábava. Keď Dominice sľúbila, že si spolu niekam zájdu, nemala tušenia, ako sa to zvrtne. Vôbec sa jej nechcelo opúšťať dom a predstavovala si iba jediné – ako zalezie pod periny a nevystrčí odtiaľ ani nos – no už keď jej to sľúbila, nechcela byť za blázna a klamára. A možno to napokon nebude také hrozné.

Išli do jedného z miestnych podnikov a tak si obliekla úzke rifle a tmavé tričko s dlhým rukávom. Jessie bol v ten deň od rána v práci a neskôr poslal Sam sms-ku, že sa vráti až v noci, takže na neho nemá čakať. Nepovedal, čo také dôležité sa deje, že v podstate nevystrčí nos z kancelárie, ale Sam sa tým radšej nezapodievala, lebo by zošalela a blondiak by jej zrejme nič nepovedal. To bol totiž celý on.

S Dominicou sa dohodli, že sa stretnú v bare Rio, o deviatej. Vonku už bolo prítmie a keď sa Sam úplne nelogicky náhlila k autu, prepadol ju príšerný pocit. Ale akosi sa o to nestarala, keďže v poslednej dobe sama sebe pripadala ako paranoidná krava. Ak by bol na jej mieste niekto iný, možno by sa mu aj posmievala.

Bol piatok večer a ulice boli na prasknutie prepchané autami. Sam už po pár minútach oľutovala, že si nezavolala taxík, alebo nešla mestskou dopravou. Kým stála na červenej, rýchlo naťukala Jessiemu jednu správu, len pre prípad, že by sa vrátil skôr. Ak by ju tam nenašiel a nevedel by ani to, kam šla, určite by začal vyvádzať a to nepotrebovala. Nie, keď mali pokojnú domácnosť a vyhýbali sa hádkam.

Sam prišla do podniku asi desať minút po siedmej a Dominicu našla sedieť pri bare a koketovať s čašníkom. Bol to celkom pekný muž a obtiahnuté čierne tričko, ktoré mal na sebe, len zvýrazňovalo jeho namakané telo. Pokiaľ by sa Sam nebála vzťahov a celkovo mužov, možno by si aj ona dala povedať.

Dominica na neho klipkala veľkými mihalnicami a on si ju obzeral zhýralým, no zároveň hanblivým pohľadom. Bolo to celkom roztomilé a Sam sa prichytila pri myšlienke, že by tú chvíľku nemala kaziť, ale kým si premyslela, čo teda urobí, blondínka sa na ňu otočila a na tvári sa jej roztiahol široký úsmev. Zamávala jej a pokynula jej rukou, aby podišla bližšie.

„Už som sa bála, že neprídeš!“ vyhŕkla a zaškerila sa, keď sa Sam posadila na voľnú stoličku a obzrela si čašníka z blízka.

Pôsobil ešte viac sexy a jeho tmavá pokožka mu dodávala nádych exotickosti. S nadvihnutým obočím sa otočila na Dominicu, ktorá sa neprestajne vrtela na stoličke a mykala sa do rytmu nejakej hlúpej pesničky, ktorá sa Sam ani trošku nepáčila.

„To je Paulo,“ povedala a ukázala na čašníka, ktorý Sam podal ruku. „A to je Sam,“ predstavila aj ju.

Paulo pri nich zostal ešte pár minút a potom sa odporučil do práce. Sam sa uľavilo a Dominica vyzerala, že ju to ktovieako nezaujíma, čo bolo zrejme len dobre.

„Tak, dáme si mojito?“ spýtala sa s úsmevom Dominica a v očiach sa jej nebezpečne blýskalo.

Sam približne vedela, aký je jej plán. Opiť sa a vyvádzať. Možno predtým by jej na to kývla, ale teraz nemala náladu na alkohol a ani na zábavu, takže len zamietavo potriasla hlavou a snažila sa tváriť skormútene.

„Som tu autom, prepáč!“ skríkla, aby ju cez hudbu mohla blondínka počuť. „Možno nabudúce,“ dodala rýchlo a vystrúhala úsmev hodný Oscara.

Nechcelo sa jej na tom mieste zotrvávať nejako dlho, aj keď si Dominicu naozaj obľúbila. Bol to presne ten typ živelného dievčaťa, ktoré jednoducho nejde nemať rado. Lenže Sam by nedokázalo rozptýliť hádam nič. Stále mala pred očami Masonov zjav spred školy a nech sa ako veľmi s tou spomienkou bila, nemohla nad ňou vyhrať. Nebola dosť silná.

„Si hrozná, vieš o tom?“ vyhlásila Dominica a hneď na to sa laškovne zaškľabila. „Ale nemysli si, že ti to len tak darujem. Piť ťa nútiť nebudem, ale z parketu ťa nepustím,“ oznámila suverénne a skôr, ako sa Sam spamätala a stihla dať dokopy akúsi zrozumiteľnú odpoveď, ktorá by mala hlavu a pätu, už ju Dominica ťahala na nohy a vliekla smerom k okrúhlemu parketu, ktorý bol až úboho prázdny.

Na jednej strane sa na mol opité dievča krútilo okolo akéhosi týpka, ktorý mal tvár pokrytú jedným piercingom za druhým a na opačnej strane sa po sebe lepili rovnako, ba možno aj viac, opité baby a predvádzali také veci, až sa Sam za nich musela hanbiť. Presne kvôli tomuto nerada chodila na podobné miesta a zvlášť do Ria. Bola tam už aj predtým a či sa na to pokúšala nemyslieť, alebo nie, nemohla dostať z hlavy obraz hnedovlasého, krásneho muža, sediaceho na barovej stoličke, ako hltá zelenými očami v tom čase blonďavé dievča sediace naproti nemu.

Boli tam spolu s Masonom asi trikrát, ale aj to stačilo na to, aby sa nedokázala uvoľniť a len sa obzerala dookola, ako keby na ňu Mason mohol odniekadiaľ vyskočiť a uškrtiť ju, či ubiť k smrti. Zaiste by to urobil a ani by neváhal.

„Rob niečo!“ okríkla ju Dominica a začala ňou myksovať ako šialená.

Pokiaľ niekto oplýval schopnosťou vtiahnuť človeka do víru dobrej nálady, bolo to práve to dievča. Trvalo pár minút, kým sa Sam prestala sústrediť na hľadanie Masona, ktorý tam určite nebol a bláznila sa spolu s blondínkou. Bolo im jedno, že vyzerajú ako pojašené puberťáčky bez štipky hanby.

Keď už Sam dochádzal dych a bola tak smädná, že sa jej jazyk lepil na podnebie, odtrhla sa od Dominici a vybrala sa k baru. Tam si vypýtala jednu minerálku s limetkou a sledovala Dominicu, ktorá to dokázala dokonale roztočiť aj bez nej. Bola ako neriadená strela a niekoľko mužov od nej nedokázalo odtrhnúť zrak a zízali ako pomätení.

„Ale teba by som tu nečakal,“ prehodil Tony, keď sa posadil vedľa nej a usmieval sa od ucha k uchu.

Sam v duchu zaúpela a zazrela na neho. „Sleduješ ma?“ vyzvedala a sama si uvedomovala, ako nepríjemne znie.

Tonymu to bolo ale očividne jedno a rozrehotal sa na plné kolo. „Prepáč,“ prehodil, keď popadol dych.

Neuvedomoval si, aké neslušné to od neho bolo? Prakticky ju tu vysmial a teraz od nej ešte bude nedajbože očakávať, že s ním bude slušne konverzovať?

„Až taká úžasná nie si, aby som sa kvôli tebe tak ponižoval,“ prehodil a znel viac-menej nezaujato, no v očiach mal výraz, ktorý Sam nedokázala dešifrovať.

To, čo jej povedal ju mierne vytočilo a naježila sa ako mačka, čo Tonyho zjavne ešte viac pobavilo. „Si arogantný idiot a nevidím dôvod, aby som s tebou strácala čas!“ zavrčala na neho a vstala.

Nevedela, kam mala v pláne ísť, ale Tony ju razom zastavil a dotieravo ju pritiahol späť. „Prepáč, to ty sa chováš ako pyšná princezná. Ja sa len snažím prispôsobiť,“ povedal a stiahol tvár v zamračení.

Sam najskôr vyvalila oči a hneď na to pocítila potrebu sa brániť. „Nechovám sa ako nijaká princezná a jediné, čo chcem je, aby si mi dal pokoj,“ fľochla a pohľad zabodla do vitríny s tým najdrahším alkoholom, aký je možné zohnať.

„Prečo si taká nepríjemná?“ spýtal sa a neprestával si ju obzerať.

Deprimovalo ju to, ale snažila sa nedať to najavo. „Prečo si taký dotieravý?“ kontrovala a netrvalo ani sekundu, kým sa Tony postavil a vyparil sa niekde v dave, ktorý sa každou chvíľou rozrastal.

Obzrela sa cez plece a očami prebehla všetkých ľudí. Chcela ho nájsť, aj keď nevedela načo, ale hneď sa strhla a hlavu stiahla medzi plecia. Pozerala na bar a pokúšala sa splynúť s pultom, temer aj dych zadržala. Zazrela človeka, ktorého by radšej už nikdy nevidela a znova sa jej vracala tá ponurá nálada, ktorá ju obklopovala posledné dni.

Lacey bývala jej najlepšia priateľka ešte na strednej škole a dalo sa povedať, že ona bola Saminým vodítkom do problémov. S ňou okúsila prvé drogy, začali spolu fajčiť a piť. To vďaka nej sa spoznala s Masonom. No Sam nemohla povedať, že by ju Lacey niekedy do niečoho nútila, to nie. Mala vždy vlastný rozum, ktorý až pričasto zabúdala používať a bola ľahko manipulovateľná, čo ľudia v jej okolí vedeli využiť vo svoj prospech. Lacey bola jedným z tých ľudí a preto sa Sam zdesila, keď ju uvidela. Nebála sa toho, že by sa ňou zasa nechala stiahnuť dolu, ale čosi v jej vnútri kričalo, aby sa spakovala a zdupkala kade ľahšie, kým ešte môže.

Obzrela sa, aby našla Dominicu a premýšľala, či bude až moc neslušné, ak odíde a nič jej nepovie, ale to by musela myslieť a konať rýchlejšie. Lacey sa pri nej zjavila a s tým jej typickým úsmevom sa jej vrhla okolo krku. Páchla po cigaretách a vodke, vlasy mala mastné a bola presne taká, ako si ju Sam pamätala. S prihlúplym výrazom v očiach, krátkymi hnedými vlasmi a obnoseným oblečením.

„Sam, si to fakt ty?“ divila sa a obzerala si ju akoby bola da Vinciho veľdielom.

Pod jej pohľadom sa cítila enormne nepríjemne a jej výraz to dával jasne najavo, čoho si všimla aj Lacey, ktorá sa okamžite zamračila.

„Nie si rada, že ma vidíš? Myslela som, že si umrela, keď si sa neukázala celú večnosť, ja vlastne už ani neviem, kedy som ťa videla naposledy a čo sa Masona týka, tak o tom ani nehovorím...“ bľabotala ďalej a Sam si samovoľne prikryla ústa a nos rukou.

Ten odporný, alkoholový smrad, čo jej vychádzal z úst jej pokrútil žalúdok, až ju naplo na vracanie. Nebolo pochýb, že bola opitá na mol, to na nej Sam videla už keď na ňu pozrela po prvý raz, ale až keď k nej podišla bližšie, Sam si všimla, že je v príšernom stave. Tmavé kruhy pod očami len podčiarkovali jej zničenosť a pokožku mala ako nejaká starena. Sam napadlo, aká je rada, že nedopadla až tak zle ako Lacey. Vyzerať v dvadsiatke ako päťdesiatnička nie je teda nič moc. Nebolo to od nej pokrytecké? A nech!

„Počúvaš ma?“ Zatriasla ňou urazene a nechutne sa zaškľabila. „Čo si si porobila s vlasmi? Vyzeráš teraz tak slušne!“ konštatovala a popritom sa potácala z jednej strany na druhú.

Jediné, na čo Sam dokázala myslieť bolo, ako sa od nej čo najnenápadnejšie dostane. Lacey nebola z tých, ktorých sa ľahko zbavíte. Bola ako pijavica a keď sa na niekoho zavesila, len veľmi ťažko sa ho pustila. Dokonca ani taký ignorant ako Mason ju nikdy nemal rád a Sam si spomínala, ako od neho Lacey schytala pár nepekným faciek.

„Nemáš niečo?“ spýtala sa nadšene a Sam tou otázkou vytiahla zo zamyslenia. „No tak, koks, extáza, pervitín, čokoľvek...“ mrmlala a pôsobila ako hotový blázon. „Uspokojím sa aj s trávou, no tak!“ prosila a v očiach sa jej lesklo čisté šialenstvo.

Sam sa mierne odtiahla a pokrútila hlavou. „Ja som s tým prestala. Prosím ťa, daj mi pokoj,“ vysúkala zo seba čo najnormálnejším tónom, akého bola v tej chvíli schopná a Lacey sa hystericky zasmiala.

„Sam, neklam. Dobre, chápem, že sa nechceš deliť, ani ja by som sa nedelila, keby som niečo mala, ale nebuď sviňa a daj!“ prikázala panovačne a ako malé dieťa ešte dupla nôžkou. Skoro neudržala balans a keby nebolo baru, o ktorý by sa zachytila, rozpleštila by sa na zemi.

Sam si povzdychla a vstala zo stoličky. Následne na to ju na ňu usadila a Lacey sa podoprela o pult. „Vravím ti, že nič nemám a okrem toho, je vidno, že ty už máš dosť,“ zasyčala na ňu cez stisnuté zuby a zahryzla si silno do spodnej pery, aby nezačala kliať ako pohan.

Lacey si ale nedala povedať a spustila na ňu spŕšku tých najškaredších nadávok. Sam chcela odísť – respektíve utiecť – ale nemohla. Lacey ju držala za ruku a brunetka si pripadala ako vo zveráku. Určite tam bude mať nepeknú modrinu.

Myksovala sa, aby sa od nej dostala, ale čím viac sebou trepala, tým viac strácala Lacey nervy a aj tú minimálnu štipku súdnosti, čo už aj tak stratila a bliakala. Prosila ju o dávku, pýtala si peniaze a popritom ju počastovala škaredými menami. Už keď Sam premýšľala, že začne kričať o pomoc, vedľa nej zastal Tony a pohľadom zbehol po Lacey.

„Pusti ju,“ prikázal sebavedomo a Lacey na neho hodila nezaujatý pohľad.

„Lebo čo?“ vyzvedala, ale jej hlas znel bezvýrazne.

Sam pocítila, ako ju Tony chytil za rameno a potiahol smerom k sebe. Lacey ju automaticky pustila a nespúšťala popritom pohľad zo Saminho záchrancu.

„Lebo si tu už viac neškrtneš. A teraz, pre svoje vlastné dobro, vypadni!“ zasyčal a už ťahal Sam čo najďalej od baru a keď sa jej podarilo zorientovať sa, uvedomila si, že smerujú k východu.

„Počkaj, som tu s kamarátkou,“ povedala a nohami sa zaprela do zeme, aby ju nemohol ďalej ťahať.

„Tak to máš fakt pekné kamarátky!“ zvolal rozhorčene a neochotne do nej zabodol pohľad. „Žeby sa Cesare nemýlil?“ spýtal sa a z hlasu mu odkvapkával sarkazmus.

Sam v prvom momente chcela byť nevrlá a znova ho odohnať, ale zarazila sa. „Lacey nie je moja kamarátka,“ ohradila sa, ani nevedela prečo a Tony na ňu neveriacky zagánil. „Dobre, voľakedy ňou bývala, ale časy sa menia a ľudia tiež. Lenže ty a Cesare to asi nechápete.“ Z nejakého nejasného dôvodu sa cítila nepríjemne, keď si predstavila, čo si o nej ten chalan myslí. Cesare jej bol celkom ukradnutý a nebolo nič, čím by jej mohol naozaj ublížiť, ale na Tonyho názore jej pre niečo záležalo. Možno kvôli tomu dobru, čo sálalo z každého jeho pohľadu a pohybu.

Tony si povzdychol a prikývol. „S kým si tu?“

Sam sa otočila a trvalo jej pár sekúnd, kým na parkete našla Dominicu. Vynikajúco sa bavila s tým čašníkom a ani nevyzerala, že by jej Sam chýbala. Pichla ju nepochopiteľná osteň žiarlivosti, ale neriešila to.

„S tou blondínkou,“ prehodila smerom k Tonymu a ukázala na Dominicu, ktorá Paula používala ako tyč.

Tonymu pri pohľade na jej tanečné kreácie ušiel z úst jemný chichot. „Nebudeme ju rušiť. Odveziem ťa domov,“ povedal.

„Som tu autom,“ odvrkla Sam mierne rozladene, čo Tonymu ani trošku neprekážalo.

„V tom prípade šoférujem!“ vyhlásil sebavedome a Sam na neho neveriaco vypleštila oči.

„A... ako sa potom odo mňa dostaneš späť sem?“ položila mu tú najhlúpejšiu otázku, akú zo seba dokázala vydolovať.

Tony na ňu neveriaco nadvihol jedno obočie a založil si ruky na hrudi. „Bože, mať tak tvoje problémy,“ zvolal a pokrútil nad ňou hlavou. Vzápätí na to sa otočil a vybehol von z baru, ani len nepočkal, či ho nasleduje.

Ešte raz sa otočila na Dominicu a chvíľku ju sledovala. Skvele sa s tým čašníkom bavila a tak Sam uznala, že svojou prítomnosťou by jej to mohla akurát tak pokaziť. Takže jej nezostalo iné, ako ísť za dotieravým Tonym, ktorého dotieravosť jej akosi neprekážala. Vlastne jej to lichotilo.

„Nepotrebujem opatrovateľku,“ upozornila ho na zrejmý fakt, ktorý jemu ušiel.

Opieral sa o stĺp a zaujato ju prepichával pohľadom. „Nevyzerá to tak,“ skonštatoval sucho a odrazil sa od stĺpu.

Pridal sa k Sam, ktorá sa vybrala rovno na parkovisko za barom a zladil s ňou svoj dlhý krok.

„Vždy si bývala ako lapač problémov?“ vyzvedal a ani sa nesnažil skryť svoju zvedavosť.

Pozastavila sa nad spojením, ktoré použil a pootvorila ústa, no nevyšiel jej z nich žiaden zvuk. Nevedela, čo mu na to povedať a tak len mykla plecom a sledovala cestu pred sebou. K autu prišli o niekoľko sekúnd a Tony si to namieril k dverám na šoférovej strane.

„Ty si to myslel vážne?“ zadivila sa brunetka a v ruke neisto zvierala kľúče.

Ani jej veľmi nevadilo, že by mal šoférovať on, neznášala jazdiť v tomto meste a keď Tony bez zaváhania prikývol, hodila po ňom kľúče a prešla na stranu spolujazdca.

„Čo si tu vlastne dnes robil?“ spýtala sa, keď naštartoval a pohli sa do noci.

Tony po nej švihol pohľadom a zasmial sa. „Chodím sem často,“ povedal. „Patrí to kamarátovi,“ dodal na objasnenie a Sam prikývla. „Teraz je rada na mne! Odkiaľ poznáš Lacey?“

„A odkiaľ ju poznáš ty?“ vyzvedala a natočila sa na sedačke tak, aby mu bola tvárou.

Tony sa neisto zháčil a pravou rukou si prehrabol vlasy. „To nie je práve najlepšia téma,“ odpovedal záhadne a nervózne klopkal prstom po volante.

Sam však jeho podivné chovanie zarazilo a chcela, potrebovala, vedieť pravdu. „Hovor!“ vyzvala ho.

„Naozaj nie, Sam. Je to časť môjho života, na ktorú sa snažím zabudnúť,“ trval si tvrdohlavo na svojom.

Zvyšok cesty sa už spolu nerozprávali, len čo ho Sam navigovala k svojmu domu. Tam jej zaprial dobrú noc a hneď odišiel. Keď si napokon šla ľahnúť, nemohla dostať obraz jeho tváre zo svojej hlavy. Niečo tajil a ona na to príde.

Myslím, že viete, kde hľadať foto Lacey. :D

Mimi

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Len porozumieť - Časť 4.: