OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Len porozumieť - Časť 6.

23.01.2014 (15:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1171×

Časť 6.

Tváriť sa, že sa nič nedeje, keď sa vám svet rúca v podstate na hlavu, je obdivuhodné. Možno hlúpe. A možno z oboch niečo. Jessie sa aj naďalej usmieval a striktne zakázal Sam, aby sa vyjadrovala k tomu, čo sa od Tiff dozvedela. Párkrát sa pokúšala prezentovať pred ním svoj názor, ale okamžite ju odbil a ďalej sa tváril, že sa ho nič netýka. Brunetka nevedela celkom dobre odhadnúť, či sa tým spôsobom snaží vyrovnať s tým chaosom, ktorý okolo neho vládol, alebo sa mu jednoducho ľahšie dýcha.

Víkend prebehol na jej vkus príliš rýchlo a ani sa nenazdala, bol pondelok a čakala na ňu prvá prednáška s profesorom Cesareom. Snažila sa síce vsugerovať sama sebe, že ten dedko ju nemôže ničím naštvať, ale čosi v jej vnútri sa vždy pohlo, keď ju prebodol tým premúdreným pohľadom a nezabudol sa popritom mračiť. Nemohol jej žiadnymi rečami ublížiť, ale cítila sa v jeho spoločnosti ako menejcenná. Akoby bola odpad pod jeho nohami a nič viac. Na jednej strane chcela zistiť, čo ho vedie k tomu, aby sa k nej správal takým spôsobom a na strane druhej jej to bolo ukradnuté a v duchu sa presviedčala, že to tak musí zostať.

Dominica jej volala a stokrát sa ospravedlnila. Vraj sa s Paulom dobre zabavili a pozval ju na rande. Sam by bola pokrytec, keby nepriznala, že tak trochu na svoju kamarátku nežiarlila. Ona nestretla muža, ktorý by ju dokázal milovať, ale veľmi chcela. Túžila po láske ako z rozprávky, bezpodmienečnej a čistej, nie po skazenej a falošnej, akú dostala od Masona.

Jessie v to ráno odišiel do práce zavčasu aj na jeho vkus a tak sa Sam vybrala do školy o pol hodinu skôr, ako mala na pláne. Povedala si, že sa ešte po príchode do učebne pozrie na svoje poznámky a čas jej hádam prejde rýchlejšie. Nepočítala však s tým, že Cesare tam už bude a že ešte k tomu bude mať spoločnosť.

Kráčala po chodbe, keď sa k nej doniesol profesorov naštvaný tón. Najskôr mu nerozumela, ale ako sa približovala k učebni, sústredila sa na počúvanie. Fajn, načúvanie za dverami je vrcholne neslušné, ale chcela sa dozvedieť, čo ho hneď z rána rozladilo a na koho vrčal ako šialený pes.

„...veriť ti?“ dokončil svoju otázku, ktorú Sam nezachytila celú.

Pritisla sa na stenu a zhrýzla si spodnú peru. Čosi vnútri na ňu kričalo, bliakalo, aby vypadla alebo o sebe dala vedieť a dokonca zvažovala, že to aj urobí, ale to by sa nesmel ozvať jeho hlas. Prikoval ju na mieste a srdce jej z hrude skoro vyskočilo.

„Hovorím ti, že...“ začal naliehavo Tony a v jeho hlase zachytila náznak viny a zármutku.

„Mne je jedno, čo mi hovoríš!“ zahromžil Cesare a Sam počula čiesi kroky. Prikrčila sa a stiahla obočie.

Ak ju prichytia, len veľmi ťažko im vysvetlí, čo tam robí.

„Tak ako ti to mám vysvetliť?“ Takmer zúfalým tónom zvolal Tony a Sam počula, ako čosi treslo.

Od úľaku nadskočila a stiahla hlavu medzi plecia. Asi by im mala dopriať súkromie, ale nedokázala sa ani pohnúť.

Chvíľku bolo ticho a potom sa znova ozval Cesare, už na počutie pokojnejším a vyrovnanejším hlasom. „Nech sa páči. Počúvam ťa,“ vyzval svojho synovca a Sam si dokázala predstaviť, ako sa usadil za katedru a škaredo zazeral na Tonyho.

Ten chlap sa totiž nedokázal tváriť prívetivo, či akokoľvek inak, než zle. Mal doslova vražedný pohľad, z ktorého človeku naskákali zimomriavky a mal chuť vziať nohy na plecia a zdupkať kadeľahšie.

„Prisahám, že som nič neurobil. Nič, čo by ohrozilo tie roky driny. Ty vieš, že sa snažím, strýko. Tak veľmi sa snažím, až to mňa samého prekvapuje, ale chcem, aby si bol na mňa hrdý! Si jediný človek, jediná rodina, ktorú mám a pokiaľ stratím tvoju dôveru, stratím samého seba. Tak mi ver,“ hovoril naliehavo a v hlase mu zaznievalo milión emócií, ktoré sa do Sam zarývali ako nože.

Zamračila sa, keď si uvedomila, čo Tony povedal. Cesare je jeho jediná rodina? To znamená, že rodičia ho odvrhli, alebo zomreli... možností je kopec, ale iba jedna správna.

Doniesol sa k nej Cesareov povzdych. „Prepáč. Mám strach. Ty sám najlepšie vieš, že to obdobie, ktorým sme boli obaja nútení prejsť na mne zanechalo stopy, tak ako na tebe. Ja len nechcem urobiť krok späť, keď sa všetko relatívne upokojilo.“

Sam pozbierala všetku svoju silu a vstúpila do učebne s tým najnevinnejším pohľadom, akého bola schopná. Nechcela viac byť nezvaným hosťom a vypočuť si niečo, čo by možno počuť nemala. Respektíve niečo, o čom by sa mal Tony rozhodnúť, či sa jej s tým zdôverí alebo nie.

„Dobré ráno,“ pozdravila ich oboch a Cesareova tvár razom potemnela.

Keď švihol pohľadom po Tonym, ktorý sedel na stole a nohy mal vyložené na stoličke, v očiach mu šľahali plamene a prstami klopkal nervózne po stole.

„Ahoj, Sam,“ odzdravil milo Tony a nezabudol sa na ňu srdečne usmiať. Ukázal pritom svoj dokonalý chrup a zoskočil dolu.

Cesare čosi zašomral, možno pozdrav, možno nadávku. Nestihla to zaregistrovať a nechcelo sa jej tým zapodievať. Posadila sa na svoje obvyklé miesto – presne pred profesorovu katedru – a z tašky si vytiahla notebook.

„Aký si mala víkend?“ spýtal sa Tony a Sam na sebe cítila jeho pohľad.

Uškrnula sa a skôr, ako stihla odpovedať, predbehol ju Cesare svojím nepríjemným hlasom. „Čo teba do toho, aký mala slečna Strettonová víkend?“ vyzvedal a zúžil oči do štrbín, keď prebodol Tonyho pohľadom.

Ten sa pod strýkovým ostrým tónom zháčil a mykol plecom. „Len konverzujem. Kázal si mi, aby som bol slušný a keď sa o to pokúšam, kazíš mi to,“ sťažoval sa a trhalo mu kútikom úst.

Sam si neodpustila tiché zachichotanie sa a Tony na ňu mrkol. Čosi v jej vnútri sa pritom pohlo, no snažila sa sústrediť najmä na zapínanie počítaču a nie na tých dvoch.

„Mal by si rozlišovať medzi ľuďmi, ku ktorým treba byť milý a medzi tými, ktorí si to nezaslúžia,“ frflal a Sam si neodpustila odfrknutie. „Problém, slečna Strettonová?“

Nemohla si pomôcť, ale vždy, keď vyslovil jej meno, mala dojem, akoby hovoril o niečom hrozne hnusnom, čo si nezaslúži jestvovať. „Všetko je v najlepšom poriadku, ďakujem za opýtanie, profesor.“ Samu ju zarazilo, akým tónom mu odpovedala. Podlízavým, no sarkastickým zároveň.

Neobťažoval sa prestať na ňu zazerať a jej odpoveď ho vyviedla z mieri ešte o čosi viac, čo sa odrazilo na celom jeho postoji. Sam by dokonca odprisahala, že ak by to bolo v jeho moci, minimálne by jej strelil poriadnu za ucho. Takto sa len sklonil nad učebnice a tváril sa, že nevníma nič naokolo, akoby tým mohol zakryť svoj hnev, mierený na brunetku.

Tonymu bolo pravdepodobne ukradnuté, čo si jeho strýko myslí a otočil sa na Sam so záujmom, ktorý sa jasne odrážal v každom kúsku jeho tváre. „Tak?“ vyhŕkol odrazu.

„Mala som vynikajúci víkend, ďakujem za opýtanie,“ odpovedala formálne a Cesare si čosi zašomral.

Ten chlap bol horší než nočná mora. Mať ho doma, asi by sa dobrovoľne nadopovala kyanidom, len aby ho nebola nútená znášať. V tomto smere obdivovala Tonyho, že to s ním vôbec zvláda.

„Je vlastne skvelé, že si prišla skôr, lebo som chcel s tebou o niečom hovoriť,“ načrtol Tony a oprel sa o lavicu, na ktorej sedel, keď Sam vošla dnu.

Cesare povytiahol obočie a Sam dokonca mohla vidieť, ako sa napäl, kým čakal na synovcove ďalšie slová.

„O čo ide?“ spýtala sa nevinne a celým telom jej prebehla vlna nervozity. Nechcela, aby Tony spomenul, že sa stretli v tom bare a už vôbec nechcela, aby sa Cesare dozvedel, že ju zaviezol domov. Možno to bolo detinské, ale keď si predstavila, ako by asi reagoval, zľakla sa.

Tony si pomädlil ruky a zhlboka nasal vzduch do pľúc. „Na škole bude prezentácia pre nových investorov. Podrobnosti ti poviem neskôr, teda... ak to prijmeš,“ zarazil sa a pohľadom po nej zbehol, než pokračoval. „Ide o to, že ja som dostal na starosti jej prípravu, samozrejme, pod strýkovým dozorom, ale budem potrebovať pomoc. Chcel som požiadať teba,“ dodal a nádejne sa mu zablyslo v očiach.

Sam pootvorila ústa a chvíľku jej trvalo, kým vstrebala, čo jej vlastne navrhol. A predstava, že by tým spôsobom mohla vytočiť Cesarea sa jej páčila. Hlavne keď si všimla výraz, ktorý lemoval jeho tvár, keď si uvedomil, čo Tony od nej chce.

„Nemyslím si, že je najlepší nápad...“ spustil zostra, ale Tony ho zarazil a mávol na neho ledabolo rukou.

„Povedal si mi, že si smiem vybrať, koho ja chcem!“ upozornil ho karhavo a zameral sa znova na Sam. „Sú za to body navyše,“ prehodil a s úsmevom od ucha k uchu čakal na vyjadrenie.

Dlho premýšľal nad tým, či je dobrý nápad, aby tú akciu pripravoval spolu so Sam, ale niečo v jeho vnútri doslova kričalo po potrebe byť pri nej. Bol do očí bijúci fakt, že ona sa snaží držať si odstup, ale nechcelo sa mu bojovať s nutkaním, tráviť s ňou všetok čas, ktorý môže.

Sam ešte chvíľku premýšľala a dávala si riadne načas. Tonyho nedočkavosť po jej odpovedi ju mierne pobavila a nakoniec prikývla. „Len kvôli tým bodom to beriem,“ povedala a Cesare vyvrátil oči k stropu.

Za ich chrbtami sa ozvali kroky a rozjarené hlasy, ako sa študenti pomaly začali schádzať v učebni. Sam pozrela na hodinky a zistila, že do začiatku prednášky zostáva len necelých päť minút. Čas jej ubehol ako voda.

„Takže sa stretneme zajtra o jedenástej v školskej knižnici. Môže byť?“ navrhol a keď Sam súhlasila, rozlúčil sa s ňou, aj s profesorom a odišiel.

Z Cesarea sršalo napätie a negatívna energia, ale brunetka sa to snažila silou-mocou ignorovať a všetku svoju pozornosť namierila na poznámky. Ale čím viac sa pokúšala sústrediť na písmenká, tým viac sa strácala v texte, až sa jej napokon akoby zlial dokopy a vytvoril akúsi machuľu. V duchu zanadávala a prisilno zatresla notebook, čím pritiahla Cesareovu pozornosť.

Zaujato si ju obzrel a pošúchal si zarastenú bradu. „Zle ste sa vyspali?“ vypľul na ňu posmešne.

Ani sa len neobťažovala o zdvorilý tón, či milý pohľad a rovno na neho zagánila ako na dajakého vraha. „Spala som vynikajúco! To asi nie je to, čo ste chceli počuť,“ zavrčala a založila si ruky na prsiach, kým čakala na začiatok hodiny.

Cesare bol ako obyčajne vrcholne nepríjemný a Sam upokojoval aspoň fakt, že si to nezlizla všetko sama, ale rozložil si to medzi všetkých študentov. Začal rovnako, ako na minulej hodine. Otázkami. Každý, kto nevedel odpoveď musel vstať a odísť preč. Čím viac študentov odišlo, tým viac sa Cesareova strnulá tvár vyjasňovala a keď sa otočil na Sam a položil otázku aj jej, naširoko sa usmieval. Odpovedala mu bez najmenšieho zaváhania, čo spôsobilo, že jeho výraz na pár sekúnd potemnel, no keď prebehol očami triedu a zistil, že sa mu podarilo „vyhnať“ desať študentov, dobrá nálada sa mu vrátila.

Sam ďakovala bohu, že si pri predchádzajúcej hodine zapísala aj jeho poznámky, ktoré prehodil len tak mimochodom, pretože väčšina otázok sa týkala práve ich. Koniec koncov, ani ju to neprekvapilo. Cesare bol zákerný a za ten týždeň, čo chodila do školy, si to stihla ozrejmiť niekoľko ráz a vrcholom všetkého bolo, že medzi študentmi bol najmenej obľúbený.

Hodina sa vliekla a Cesare rozprával príliš rýchlo, až si to Sam nestíhala všetko zapisovať. Keď opúšťala učebňu, s pomerne zlým pocitom, napadlo jej, že by si mohla vypýtať poznámky od Tonyho. Keď sa s ňou snaží byť taký kamarát, nebude mať problém s menšou „výpomocou“.

Profesori mali svoje kancelárie vo vedľajšej budove a odhadovala, že Tonyho nájde buď v tej Cesareovej alebo niekde poblíž. Vyšla von a ovanul ju nepríjemný, studený vietor. Pritiahla si tesnejšie k telu svoj zateplený kabát a vybrala sa krížom cez parkovisko.

„Štveš ma!“ Doľahol k nej známy hlas, ktorý ju prinútil zastať.

Otočila sa a všimla si Lacey, ako ju prebodla vraždiacim pohľadom a vybrala sa k nej. Tony, ktorý sa netváril práve nadšene, ju nasledoval.

„Sam,“ oslovila ju jej bývalá priateľka, keď zastavila tesne pri nej. „Načo sa to, prosím ťa, hráš?“ fľochla a znechutene na ňu mávla hlavou. Prebehla ju hodnotiacim pohľadom a zaškľabila sa.

Na rozdiel od piatku bola dokonale triezva a vyzerala, že je aj celkom dobre odpočinutá. Tmavé kruhy spod očí jej zmizli a oči už tiež nemala sčervenené.

„Čo tu chceš?“ spýtala sa Sam a aj pre jej uši znel jej hlas až moc odmerane.

Lacey sa zachichotala – znelo to skôr ako vreskot paviána – a pokrútila neveriaco hlavou. „To by som sa mohla spýtať ja teba. O čo ti ide? Hráš sa na vychovanú dámu? V tom prípade mám pre teba novinku, dievčatko, ty nie si vychovaná a už vonkoncom nie si dáma. Si len feťáčka, ktorá sa snaží presvedčiť okolie, že sa z tých sračiek vyhrabala, aj keď sama vieš, že keď do toho raz padneš, už sa z toho nedostaneš.“

Sam zaznamenala, ako sa Tony nadychuje a chce niečo povedať, ale predbehla ho. „Vieš čo? Jediný tvoj problém je, že si tak prefetovaná, až sa ti z toho zahmlil mozog. Nedokážeš triezvo uvažovať a vidím na tebe, ako ťa štve, že ja som sa niekam dostala a ty si stále len za tú príživnícku mrchu, ktorou si bývala odjakživa. Bezo mňa si nebola nič, nemala si kamarátov a ešte aj tvoji rodičia ťa mali v paži. Tak ma ušetri svojich dementných rečí a odprav svoj prepitý zadok niekam inam!“

Lacey zarazene zostala stáť na mieste a dokonca vyzerala, že prestala dýchať. Párkrát pootvorila a zavrela ústa, no nezmohla sa na slovo. V spojení s ňou to bola novinka, pretože ona mala zväčša odpoveď aj na otázky, na ktoré jednoducho odpovede neexistovali. Tony stál po Saminom boku a tváril sa pobavene. Rukou si poškrabal hlavu a očami kmital medzi niekdajšími kamarátkami.

Bývali ako sestry a Sam už ani poriadne nevedela, čo ich odcudzilo. Z istej časti to bol Mason, ale mohla za to aj Lacey. Zatiaľ čo Sam v sebe vždy dokázala nájsť akýsi pud sebazáchovy, Lacey nie.

„Páni,“ vydýchol napokon Tony a úsmev z jeho tváre neschádzal.

To jedno slovo vytiahlo Lacey z tranzu a zamračila sa. „Táto póza ti dlho nevydrží. Nezabúdaj, že vždy si nakoniec prišla za mnou. Pre svojho bračeka nie si dosť dobrá a pre jemu podobným ani nikdy nebudeš. Nie si múdra a nie si ani talentovaná. Si socka a niktoš, to je holý fakt. Keď padneš na hubu, tak si do teba nezabudnem kopnúť, to si zapamätaj,“ hovorila a jej tón bol preplnený nenávisťou a odporom.

Napodiv to so Sam ani nepomohlo a sledovala ju ledabolým pohľadom. Nedala najavo ani jedinú emóciu a nakoniec si uvedomila, že jej svojimi slovami nijako neublížila. Srdce jej tĺklo normálnym tempom a bola v takom kľude, v akom už dávno nie.

„My dvaja sme ešte neskončili,“ prehodila smerom k Tonymu a hneď na to sa otočila a vybrala sa preč.

Sam za ňou hľadela, až kým nezahla za roh a nestratila ju tak z dohľadu. Z úst jej vyšiel jemný ston a uvedomila si, že jej je Lacey ľúto. Akútne potrebovala pomoc, ale ako postaviť na nohy človeka, ktorému je na dne až príliš dobre? Sama musí prísť na to, že je chorá a sama musí chcieť, niečo s tým urobiť.

„Nevedel som, že si taká...“ začal Tony a zarazil sa, kým hľadal ten správny výraz.

Sam sa na neho otočila a zhrýzla si nervózne spodnú peru. Už znova ju premohol ten čudesný pocit, ktorý mala, keď bola pri ňom. Mrazenie a zimomriavky už ani nevnímala.

„Aká?“ vyzvedala a Tony sa zasmial a bezmocne rozhodil rukami.

„Ohnivá,“ povedal napokon a Sam sa nad tým výrazom musela pozastaviť. Nevedela, čo mu na to povedať, ale nenastalo medzi nimi dlhé ticho. Vďaka Tonymu. „Čo si robila tu vonku?“ spýtal sa.

„Ou,“ zhíkla a pokúsila sa o úsmev. „Vieš, len som ťa chcela poprosiť o láskavosť,“ povedala a počkala, kým jej Tony pokynul, aby pokračovala. „No, Cesare mal dnes extrémne výrečnú náladu a rozprával toľko, že som to nestíhala vnímať, nieto ešte zapisovať, takže by som potrebovala poznámky,“ vysypala na neho a dočkala sa horlivého prikývnutia.

„Jasné, nie je problém. Len to nikomu nepovedz,“ zašepkal k nej sprisahanecky a poobzeral sa okolo seba, aby zistil, či ich niekto nepočúva.

Sam sa neubránila úsmevu, ktorý rozžiaril celú jej tvár a odrazil sa aj v jej očiach. „Super, ďakujem. Teraz mám prednášku, tak potom za tebou prídem,“ prehodila a rukou ukázala na budovu za sebou.

„Sam?“ oslovil ju Tony, keď sa už náhlila ku škole. Obzrela sa na neho a všimla si, ako nezbedne mu iskria oči. „Častejšie sa usmievaj. Pristane ti to.“

Zacítila, ako ju zalial rumenec. Rýchlo na neho kývla hlavou a utekala dnu, aby náhodou nemeškala. Práve sa ponáhľala vestibulom, keď sa jej vo vrecku rozvibroval mobil. Volal jej niekto z blokovaného čísla. Zaváhala, či hovor prijať, ale napokon potiahla prstom po obrazovke zľava doprava, čím zodvihla. Nebola práve fanúšik dotykových mobilov, ale keď už jej ho Jessie tak veľkoryso daroval... nemohla odmietnuť.

„Ahoj, Sam,“ ozval sa ten najslizkejší hlas, aký za celý svoj život počula.

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Len porozumieť - Časť 6.: