Keď slnko zahalí mraky.
Užite si to!
14.03.2014 (21:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 1548×
Epilóg
Neisto zastala pred dverami a poťahovala sa za rukávy bielej košele. Pár sekúnd ešte poskakovala na mieste a potom sa konečne odhodlala a zaklopala. Takmer okamžite ju hrubý, mužský a mierne nepríjemný hlas vyzval, aby vstúpila dnu.
Pootvorila dvere na škáročku a najskôr len nakukla, aby zhodnotila situáciu. V miestnosti však okrem profesora nebol nik a tak prekročila prah a potichu zavrela dvere. Srdce jej tĺklo niekde v hlave z toho, aký strach ju opantal. Čo bolo vlastne hlúpe, lebo sa nemala čoho báť.
„Volali ste ma?“ spýtala sa hlúpo a Cesare sa zaškľabil, očividne neochotný odpovedať jej.
Rukou kývol na stoličku pred svojim oválnym stolom a Sam sa poslušne posadila. Poobzerala sa dookola a zastala pohľadom na menšom stolíku pod oknom. Keď si spomenula, ako tam pracovali s Tonym na prezentácii, musela sa uškrnúť sama pre seba, čo neušlo očiam profesora Cesarea.
„Niečo je vám k smiechu, slečna Strettonová?“ chcel vedieť a oboma rukami si podoprel bradu, pričom z nej nespúšťal skúmavý pohľad.
Mierne sa stiahla a potriasla hlavou. „Prepáčte, len som si na niečo spomenula,“ pípla zahanbene a oči zaborila do zeme, akoby jej tá pred Cesareom mohla nejako pomôcť.
Stále voči nemu chovala obrovský rešpekt a zrejme sa to nikdy nezmení. Tony už niekoľko ráz chcel, aby prišla k nim domov, pretože to vraj zlepší jej vzťahy s jeho strýkom, ale nedokázala si predstaviť, že by k nim šla, sedela by s Cesareom v obývačke, jedla koláčiky a popíjala čaj. Tá predstava bola absurdná a naháňala jej des.
„Tipujem, že sa to týka môjho synovca, je tak?“ prehodil a v očiach sa mu zaiskrilo.
S povytiahnutým obočím čakal na odpoveď, ktorá neprichádzala. Sam len sedela, zapichnutá v kresle tak hlboko, ako mohla a odrátavala sekundy, ktoré ešte bude musieť prežiť sama s tým pánom.
„Dobre, nezavolal som vás sem kvôli Tonymu,“ spustil formálne, čím pritiahol úplnú pozornosť brunetky.
Naozaj túžila vedieť, čo od nej asi chce. Prečo sa dobrovoľne rozhodol zavolať ju k sebe do kancelárie a prečo sa tak potuteľne uškŕňa.
„V prvom rade som chcel, aby ste vedeli, že prezentácia, ktorú ste mali s Tonym na starosti dopadla nad očakávania. Škola získala hneď niekoľkých sponzorov, za čo vám boli pridelené body navyše a za odmenu budete ospravedlnená zo všetkých skúšok.“
Temer vyskočila od radosti po plafón. Ani by ju nenapadlo, že by mohla mať toľko šťastia. Aj keď bola pravda, že Tony sa na tom nadrel viac, ako ona. Všetky bunky v jeho tele boli kreatívne a ona sa len zviezla. Pichlo ju svedomie a tak sa pomaly nadýchla k protestu.
„Viete, ja na tom vlastne nemám až takú zásluhu. Všetko dôležité urobil Tony. Dá sa povedať, že ja som mu len asistovala...“ Ako rozprávala, postupne znižovala hlas, až napokon úplne zmĺkla a civela na Cesarea, ktorý sa mračil a v rukách krčil kus papiera.
Hľadel na ňu pohľadom, že jej bolo jasné, že si predstavuje, ako miesto toho úbohého hárku drví ju.
„Chcete sa so mnou pohádať, slečna?“ spýtal sa a jeho hlas znel ako vrčanie psa.
Rázne zavrtela hlavou a chcela sa ospravedlniť, ale nevyzeral, že by o nejaké ospravedlnenie stál. Mal mizernú náladu posledných niekoľko dní a ani sa nedivila. Pokiaľ vedela, on a Pharrel boli dobrými priateľmi a Jessieho bývalý šéf zomrel len pred tromi dňami. Bolo to príliš čerstvé. Dokonca aj Jessieho to náramne vzalo, ale Diana mu vždy dokázala akýmsi zázrakom vylepšiť ponurú náladu.
„A čo bola tá ďalšia vec, ktorú ste chceli?“ vyzvedala, keď sa už dlhšie nemal k slovu.
Len sedel na stoličke, s rukami založenými na stole. V čiernom obleku pôsobil elegantne a nonšalantne. Ako pravý profesor. Sam očami strelila po hodinkách a uvedomila si, že od Pharrelovho pohrebu neprešlo ani dvadsať minút. S Jessiem sa dohodli, že sa stretnú presne o jedenástej na cintoríne, aby dali mame na hrob kvety. Mala ešte pol hodinu.
„Viete, na dnes som chystal veľkú oslavu, ale vzhľadom k tomu, že jeden z mojich najbližších priateľov nás opustil, som si povedal, že to zredukujem a usporiadam aspoň večeru.“ Prikývla, aj keď nerozumela o čom to hovorí a prečo to hovorí jej. Cesareovi to bolo zrejme jasné, lebo si čosi zahundral a hneď pokračoval. „Mám narodeniny a vzhľadom k tomu, že ste... partnerka,“ zarazil sa, akoby si nebol istý výberom toho slova, „môjho synovca, chcel by som vás pozvať. Budem rád ak prídete.“
Sam zostala zarazene sedieť a civela na neho, akoby jej oznámil, že večer nastane armageddon. Bolo to smiešne, pretože ten nedostupný profesor jej v podstate ukázal tú správnu cestu, ako si ho získať. Dlho premýšľala nad tým, čo by mohla urobiť, aby ho presvedčila, že si Tonyho zaslúži a on to v podstate urobil za ňu.
„Budeme tam len my, Tony a jeho teta. Myslím, že vám vravel o svojej minulosti,“ uisťoval sa a Sam prikývla. „Chcel by som, aby sa tí dvaja konečne udobrili a porozprávali. Tieto komplikované rodinné vzťahy, kde sa ten nebaví s tamtým a naopak ma nebavia a nikdy ma nebavili.“
Rozprával sa s ňou, ako keby boli priateľmi a to ju mierne vyviedlo z kontextu. Keď ju prebodol prísnymi očami, došlo jej, že čaká na odpoveď.
„Prídem rada,“ prikývla nadšene.
Cesare sa usmial, aj keď to bol jeden z tých formálnych, nútených výrazov. Povedal jej kedy a kde a Sam pochopila, že tým sa ich debata skončila. Zaželala mu pekný deň a vypochodovala z jeho kabinetu, stále mierne zmätená.
„Tak, čo chcel?“ ozval sa – pre je uši – medový hlas, keď vyšla na parkovisko.
Otočila sa a zahľadela sa na Tonyho. Opieral sa o stĺp a v rukách si pohadzoval kľúče. Na perách mal oslnivý úsmev, takže jej bolo úplne jasné, že Cesare mu o tom povedal. Samozrejme, ak to nebolo celé Tonyho iniciatíva. Ale nemalo zmysel sa tým zaoberať a tak mu teda úsmev opätovala a vtisla mu bozk na pery.
Pritiahol si ju a dvomi prstami jej prešiel po krku. Zachvela sa a Tony sa potichu zachichotal. Vždy vedel, ako sa jej dotknúť, či ako ju pobozkať, aby jej na telo nahnal husiu kožu.
„Pozval ma na oslavu svojich narodenín,“ zaševelila a Tonyho úsmev sa ešte o čosi rozšíril.
Preplietol si s ňou prsty a spolu sa vybrali cez parkovisko, smerom k striebornému sedanu. Sam chcela, aby šiel Tony na cintorín s ňou a skôr, ako ho o to stihla požiadať, sa ponúkol aj sám. Zrejme jej čítal myšlienky alebo boli jednoducho naladení na tú istú frekvenciu. Ich vzťah bol o to ľahší... obaja rozmýšľali prakticky rovnako.
„Koľko má vlastne rokov?“ vyzvedala Sam, keď sa posadila na miesto spolujazdca a zapla si pás.
Tony naštartoval a pomaly cúval z parkoviska. „Päťdesiatjeden,“ odvetil a Sam šokovane vyvalila oči. „Čo?“ spýtal sa, keď si všimol, ako sa tvári.
„Myslela som, že má viac,“ zašomrala a mykla plecom.
„Hlavne mu to nehovor,“ upozornil ju laškovne.
Cesta im netrvala dlho. Tony si pustil rádio a popiskoval si v rytme skladby, ktorú hrali. Keď napokon zaparkovali len kúsok od cintorínu, Sam si všimla, že je tam stále veľmi veľa ľudí. Nedivila sa, Pharrel bol mocný a dôležitý muž, určite si prišli uctiť jeho pamiatku desiatky jeho známych.
Možno aj stovky, usúdila, keď si prezrela autá, ktoré parkovali na parkovisku a aj na krajnici cesty, pretože inam sa nezmestili.
Tony vybral zozadu kyticu, ktorú Sam kúpila a náhlili sa smerom k hrobu pani Strettonovej. Keď brunetkine oči uvideli, že tam nie je len Jessie s Dianou, ale aj jej otec, čosi v jej vnútri ju zahrialo. Bol vynikajúci pocit vidieť tých dvoch spolu.
Hlavne keď sa Jessie naklonil k svojmu otcovi a nechal sa ním objať. Stislo jej srdce pri tom pohľade a v očiach ju zaštípali slzy. Tony jej stlačil ruku a venoval jej jeden pokojný úsmev, ktorý vlial trošku pohody aj do nej.
„No konečne,“ zahundral blondiak a jednou rukou objal svoju sestru, keď zastali pri nich.
Diana postávala ďalej od hrobu a zjavne bola dosť nesvoja. Obzerala sa dookola a v očiach mala výraz strateného sŕňaťa. Sam bolo viac-menej jasné, ako sa asi cíti a tak keď sa odtrhla od Jessieho, prešla k nej a venovala jedno objatie aj jej.
Čiernovlásku to najskôr zarazilo, no rýchlo sa spamätala a do ucha jej zamrmlala poďakovanie.
„Kiežby tu s nami mohla byť,“ pošepol Jessie, keď oprašoval hrob svojej mami.
Pán Stretton ho potľapkal po pleci a veľavýznamne na neho pohliadol. „Ale ona tu je, synak,“ poznamenal a potľapkal si po ľavej strane hrude.
Tony položil kyticu na hrob a pritiahol si Sam tesne k sebe. Ucítila, ako sa jej perami jemne obtrel o spánok a spokojne si zaborila tvár do jeho krku. Z akéhosi nepochopiteľného dôvodu sa prestala cítiť za smrť svojej mami vinná. Bola smutná, že ju nemá pri sebe a cítila prázdnotu vo svojom vnútri, ktorú mohla zaplniť len tá útla dáma, ale ten ťaživý pocit zmizol.
Tony mal pravdu – všetko bude dobré.
*Koniec*
A máme za sebou epilóg. Neuveriteľné, že som to dopísala. Na jednej strane som z toho smutná, pretože tejto poviedke som obetovala veľmi veľa času – zatiaľ celkovo najviac – na druhej strane sa teším, pretože sa môžem pustiť do nových príbehov. V hlave mám niekoľko nápadov a postupne sa plánujem pustiť do každého – písanie potrebujem viac, ako vzduch.
Táto séria pôvodne vôbec nemala byť, ale mám divnú tendenciu neuzatvárať príbehy a to bol dôvod, prečo som sa pre ňu rozhodla. Dlho som premýšľala nad koncom a mala som niekoľko variant. Do poslednej sekundy som mala naplánovanú Tonyho smrť (mal zomrieť pri autonehode, keď šiel po Sam), ale nedokázala som to – očividne som zmäkla alebo to bude tým, že som Vám nechcela spôsobiť šok. A tu sa dostávam ku koreňu veci (:D)!
Chcem sa POĎAKOVAŤ všetkým úžasným ľuďom, ktorí poviedku vydržali čítať až do konca. Samozrejme, mám aj pár menovitých poďakovaní, pre osôbky, ktoré mi zanechali komentáre:
Blacky – ty si nikdy slovami nešetrila – a ani emóciami. Tvoje postrehy a poznámky som si vždy užila.
Deny – občas, keď som čítala tvoje komentáre, mala som pocit, akoby som sa vrátila k písaniu HP – z Masona sa ti podarilo urobiť Voldemorta.
Perla – pri tejto sérii mi pribúdali komentáre od teba rýchlejšie, ako pri NS. Veľmi ma potešil tvoj záujem.
Tethys – milovala som, ako si milovala Masona. :D Ja som k nemu chovala rovnaké city.
MaggieLove - som rada, že si odboj odvolala. Nakoniec ani nebol potrebný.
Kiki1 - veľmi ma teší, že tvoje nadšenie pre poviedku ani po takej dlhej dobe neopadlo.
Izzie22 – vždy si mi zanechala komentár, aj keď len krátky, no i to stačilo na povzbudenie.
Ak sú tu ešte nejakí inkognito čitatelia, máte skutočne poslednú šancu o sebe dať vedieť. Všetkým Vám ďakujem a snáď sa vidíme pri ďalšej mojej poviedke.
Veľmi dojatá, smutná a šťastná zároveň, Mimi :)
« Předchozí díl
Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Len porozumieť - Epilóg:
Mills, ďakujem ti veľmi pekne za pozitívny komentár 
Čo sa príbehu týka, udialo sa v ňom niekoľko vecí, ktoré som ani ja nečakala. Doktora Flemminga som nemala rada a preto som ho tam napokon vtesnala - prišlo mi to zaujímavejšie, ako tam dávať nejakú novú postavu, také to vau, tak som rada, že to bolo aj prekvapenie. A Tony mal dopredu podpísaný rozsudok smrti, no keď som sa dostala na danú časť, zmluvu som spálila 
nedokázala som ho zabiť 
Opisy sú moja slabá stránka, vyžívam sa v nich 
aj keď občas sa mi stane, že na ne nemám náladu. Ale na Christophera Paoliniho v tomto smere stále nemám a ani asi nikdy mať nebudem 
Ešte raz ti ďakujem 
Dnes som prečítala celé toto tvoje dokonalé dielo a pekne od začiatku. (Sorry, že mi to tak trvalo. )
Som antitalent na dlhé komentáre, ale tak posnažím sa.
Predýchala som tú časť, kedy som sa dočítala, že Tony môže z časti za smrť svojich rodičov a že je Dominica zlá (Och, moja menovkyňa a ja som jej tak verila!!!), dokonca som prekusla aj fakt, že Mason postrelil Jessieho. Ale to, čo ma zarazilo bolo, že na konci strieľal Tony. Tak nejak som si myslela, že to bude Diana.
A čo??? Ty si chcela zabiť Tonyho? 
Tak to si píš, že to by som ti neodpustila!
Ten doktor mi už od začiatku poviedky Nezostať sama prišiel dosť nesympatický, no neočakávala som, že v tom bude mať prsty aj on.
A koniec bol dokonalý. 
Šokla si ma tým, že sa aj profesor zmenil. Som sa normálne pri čítaní usmievala ako idiot.
No, čo na záver? Som rada, že som si toto dielo konečne prečítala, lebo bolo proste dokonalé! Páči sa mi tvoj štýl písania aj keď občas tam bolo opisu na mňa až moc.
Tethys, Masona som zabiť musela, pretože inak by zrejme Sam nenašla svoj pokoj - ani keby vedela, že Mason sa odsťahoval na Jupiter. Ja tiež nemôžem uveriť, že som skončila. Vždy, keď som prišla domov, som sa šla venovať Jessiemu a Sam a teraz už nemusím - príde mi to divné. Preto som sa už pustila do písania nového príbehu a aj keď ma to baví, nie som do toho ponorená tak, ako do tejto poviedky. Snáď ma to časom chytí aspoň spolovice tak, ako príbeh Strettonových 
Veľmi pekne ďakujem. Cením si tvoje názory a komentáre
Izzie, áno, epilóg bol celkovo najkratšia kapitola príbehu -vrátane prvej série Som rada, že ti to pripadalo krásne. Chcela som, aby už konečne mali pokoj. Veľmi pekne ďakujem za každý tvoj komentár 
no a po tíždni som sa k tomu konečne dopracovala. krásny koniec, i ked asi sa mi zdal krátky no škoda... bude mi za touto poviedkou smutno 
ale teším sa čo nové máš pre ns pripravené...
p.s.: to ja ďakujem za skvelé spestrenie dní keď som to mohla čitať 
Tak jo, fajn.
Měla jsem před sebou docela dobrej den, víš. Zapnula jsem si počítač s tím, že se zvysoka vys... vykašlu na IVT a budu se dívat na Shelocka, se sáčkem chipsů. Ale ještě předtím jsem se jen tak z nudy koukla na OS, jen tak, bez důvodu.
A narazím na Epilog.
Říkám si "Co to sakra...?", vždyť jsem ani neviděla žádnou poslední kapitolu. Rychle si ji rozkliknu a zjistím, že si zabila nejlepší postavu téhle povídky (promiň, Tony).
Trochu nakvašeně pokračuju a najednou se cítím u trochu líp.
Pochop, já tvoje psaní miluju. Miluju ty povídky, ty postavy, ty osudy, tu omáčku kolem, ty vtipné situace a ty sprosté slova, které sem-tam nějaké postava vypustí. Samozřejmě, mrzí mě, že jsi zabila "Voldemorta", ale jak už jsem napsala v minulém komentu, naprosto to chápu.
Epilog byl protkat štěstím a úlevou, které Sam musela cítit po Masonově smrti. Moc se mi to líbí, takové hezké zakončení nad povídkou, která se stala mojí srdcovkou.
Co na závěr říct? Snad jen, že se těším na tvé další nápady a na jejich zrealizování.
A když miluješ, když já miluju Masona, tak proč jsi ho musela zabít? Proč? 
-To byla jen vsuvka, abys nezapomněla, že tě pořád nenávidím. 
-
Děkuju za tuhle povídku, mimi. Jsem vážně ráda, že jsem u toho mohla být.
Kiki, ani ja nemôžem uveriť, že je koniec. Ale všetko sa raz skončí a táto poviedka nie je výnimka. Okrem toho, chcem sa už konečne venovať novým postavám a novému príbehu 
Čo sa skladby týka, som rada, že sa páči. Pôvodne som chcela od Avril My Happy Ending, ale text bol mierne od veci Veľmi pekne ti ďakujem za komentovanie a čítanie. Vážim si to
Perlička, Jessie a Di prirástli aj k môjmu srdcu neskutočne moc. Viac, ako som čakala Veľmi si cením vašu chválu a hlavne, že ste mne a mojej poviedke obetovali čas. Sama vieš, že je povzbudzujúce čítať komentáre, ako boli tie vaše 
Ďakujem ti krásne! 
Maggie, aj keď bol Mason protivná postava, ja som si ho tiež obľúbila. Až mi bolo ľúto, keď som ho zabila, ale vedela som, že ak to neurobím, príbeh nemôžem ukončiť Mne budú chýbať predovšetkým vaše komentáre, ktoré ste mi pri kapitolách zanechávali, ale snáď sa pustíte aj do mojej novej poviedky. Veľmi, veľmi pekne ďakujem
Tak takhled jsem si konec představovala. Všechno nakonec zkončilo šťastně a tak to má být, i když ve skutečném životě skoro nic nekončí happy endem. 
Ty si chtěla zabít Tonyho? ještě žes to neudělala, protože byhc vážně musela udělat ten odboj. Všichni bychom z toho měli šok.
Abych řekla pravdu po této povídce se mi bude stýskat. Každou postavu jsem si oblíbila i záporáka Masona , že je těžké se s nimi loučit. Ale naštěstí se můžu k povídce kdykoliv vrátit a číst ji znovu a znovu.
Budu se moc těšit na další dílko od tebe, protože jsi skvělé autorka a jde vidět, že každou povídkou, každou kapitolkou se zlepšuješ.
Nádherná povídka a děkuji ti za ni!
Páni! Tak ja naozaj neverím, že je koniec! Definitávny! Jednoducho... nádhera.
Táto poviedka ma zaujala od začiatku až do konca a hoci mi Mason dvíhal tlak, vždy som sa tešila na novú časť a čo vyvedie nabudúce. Mal tuším viac životov ako mačka.
Mimi, ďakovať mi nemusíš, pretože jedno veľké ďakujem patrí tebe, že si vymyslela takýto krásny príbeh, ktorý sa čítal jedna radosť.
Nuž, tak som zvedavá, čím ma prekvapíš nabudúce a Jessie s Diankou mi budú neskutočne chýbať... teda, nie žeby Sam s Tonym nie, ale tak Jessie a Di... to je asi najdokonalejší pár.
Vážně je tady epilog? Je to vůbec možný? Při představě, že už nebude další kapitola, se mi chce brečet... Ale dost smutku, bude nová povídka a bude stejně skvělá jako tahle.
Tohle ukončení se mi moc líbilo. Původně jsem teda tak trochu čekala, že to skončí tím adoptovaným dítěm Di a Jessiho, ale takhle je to aspoň originálnější. A Tonyho jsi chtěla zabít? Ještě že jsi si to neudělala, to by bylo smutný zakončení. Možná bys mi tím způsobila i ten šok.
A chválím ti výběr písničky! Avril mám moc ráda a ta písnička se k tomu krásně hodila. Na závěr snad už jen poděkování za to, že jsi vytvořila tenhle úžasný příběh a já měla tu možnost si ho přečíst. Jo a doufám, že začneš novou povídku vydávat co nejdřív, ať mám co číst.
Blacky, ani nevieš, ako si ma potešila teraz mne je smutno tiež, lebo Jessie a spol mi prirástli k srdcu, ako už dávno žiadne postavy nie. Možno aj tým, že som im venovala doposiaľ najviac času Veľmi pekne ti ďakujem, že si čítala komentovala a hlavne, že si príbeh tak prežívala. Sama vieš, ako na autora toľké slová chvály pôsobia
Deny úprimne, vždy keď si písala o Masonovi a použila si tri bodky, či toho "ššš smajla" som dostala nenormálny záchvat smiechu a zakaždým som si spomenula na Voldyho Jessie a Di sú spolu a sú šťastní, tak to jednoducho vidím ja a tretia séria? To asi nie neviem si predstaviť, o čom by asi bola a chcem sa konečne venovať novým postavám a novým príbehom, pretože táto poviedka ma od písania čohokoľvek brzdila, keďže som sa jej chcela venovať naplno ale máš pravdu, kým píšem je dobre, akonáhle mám príbeh uzavrieť, nastane problém pôvodne som epilóg chcela uzavrieť tým, že Jessie a Di si domov prinesú adoptované dieťatko, ale nechcela som znova posúvať čas o niekoľko rokov a toto mi prišlo ako správny variant pre všetkých, vrátane pani Strettonovej. Okej, už kecám. Ďakujem, ďakujem, ďakujem za všetko
Přidat komentář:
- The Betrayal's Price - Prolog
- Budu tam
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!