Tak táto kapitola bude výnimočne z pohľadu Leeho. Je to taká prechodná, dalo by sa povedať, heh, ale tak napadla, tak som ju napísala a skoro s ničím z minulých kapitol sa nespojuje. Dúfam, že sa vám aj napriek tomu bude páčiť. =)
25.10.2010 (19:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1622×
LEE:
Utekal som od bufetu, ktorý bol na prízemý v hoteli, k Ianovej a Charinej izbe s vreckom čipsov. Chalani stáli pri dverách a načúvali. Aj keď, vlastne ani nemuseli, pretože tí dvaja boli taký hluční, že ich musel počuť skoro celý hotel.
„Prišiel som o niečo?“ spýtal som sa ich, otvoril sáčok a pomaly začal jesť čipsy.
„Ale nie, práve to začína byť zaujímavé,“ povedal mi Stu.
„A prečo sa vlastne hádajú?“ znovu som sa spýtal.
„Bože! Na hodinu odídem z izby, pretože chcem ísť na nákupy a keď sa vrátim, ležíš tu v posteli s nejakou lacnou fľandrou!!“ skríkla Char. Aj cez zatvorené dvere sme dokonale počuli každé jej slovo, tak veľmi kričala.
„Taký mám pocit, že Char si šla niečo nakúpiť a keď sa vrátila, nenašla Iana v posteli samého,“ povedal mi Stu.
Síce sa to nehodilo, aj tak sme sa mu zasmiali.
„Prosím ťa! Nebola to žiadna lacná fľandra ale slúžka ktorá sa stará o to, aby ste si ty a tvoje veľké ego mohli každý večer rozvaliť zadok do čistej postele!“ skríkol na ňu Ian.
Na chvíľu bolo ticho a potom sme počuli zvuk akoby niekto niekomu trafil poriadnu facku. To som už nemohol od nervov takmer vydržať a čipsy som jedol svetelnou rýchlosťou. Lepšie ako telenovela! Ak by sme ale boli v telke, po scéne s fackou by ste počuli už len samé *píííííp* a sem tam nejaké to normálne slovo. Vrecko s čipsami bolo už takmer prázdne, keď zrazu z dverí vyletel Ian na chodbu a nahnevane si nás prezrel. Pohľadom sa zastavil na mne a mojich čipsoch.
„Dúfam, že ste aspoň dobre počuli,“ povedal naštvane.
„Ale niééé, vôbec,“ začali okamžite chalani.
„Jasné, že sme počuli všetko, chlape,“ povedal som okamžite a chalani vyzerali, že by ma najradšej zabili na mieste.
Ian len zavrčal a vrútil sa späť do izby. Znovu sa spustil krik.
„Ako môžeš byť taká pokrytec??“ skríkla na neho Char.
„NIE SOM PORKYTEC! Nie je tento krik náhodou len preto, pretože žiarliš?“ skríkol Ian.
„Ja žiarlim? TY SI SA UŽ ASI ÚPLNE ZBLÁZNIL! NIE SI NIČ INÉ AKO *píííp* ( =P ),“ skríkla Char.
„Ja že som *píííp*? A vieš čo si ty? *pííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííp*!!“ skríkol na ňu Ian.
„Ako sa opovažuješ nazvať ma *pííííííííííp*? Ty *píííp* *pííííííííííííííp* *píííp* *pííííííííííííp*!“ skríkla Char.
„No páni!“ zapískal som obdivne.
Nikto z nás netušil, že má Char až takú veľkú slovnú zásobu. Takto určite nenadáva ani starý námorník.
„Vypadni z tadeto! Okamžite!“ skríkla Char. „Vypadni! Ty, tvoje druhé ja aj tvoje OBROVSKÉ egu sa určite zmestíte niekde u chalanov!“
Zrazu sa otvorili dvere a Ian doslova vyletel vonku, za ním jeden vankúš. Povzbudivo sme sa na neho usmiali a povedali mu, že ho v pohode u nás uvítame. V tej chvíli si ale Char na plné pecky pustila hudbu a vôbec jej nevadilo, že sme v hoteli a že tu žijú aj iní ľudia. Ešte sme chvíľu počkali na chodbe, keď v tej chvíli sa na chodbu vrútil recepčný, v tvári celý červený s naštvaným výrazom. Vedeli sme, kam má namierené.
„Byť vami, v tejto chvíli by som tam nešiel,“ varoval som ho, ale on ma vôbec neposlúchal.
Jednoducho zaklopal a po pár sekundách hudby stíchla. Všetci sme sa divili, ako to mohla Char počuť, ale v tej chvíli prudko otvorila dvere. No keby ste ju v tej chvíli videli, to by ste sa radšej pobili s rozzúrenou medvedicou. V tvári mala taký vražedný podhľad, že aj Emmett Cullen by sa z nej posral.
„ČO CHCEŠ???“ skríkla na chudáka recepčného.
„Ja... ehm... ou... ah... mohli by ste tú hudbu trochu stlmiť?“ spýtal sa jej vystrašene a doslova sme videli, ako sa pred ňou scvrkáva.
„NEMOHLA!“ skríkla a zabuchla mu dvere pred nosom.
Znovu pustila hudbu a recepčný sa na nás smutne pozrel.
„Nebojte sa, po pár hodinách ju to prejde,“ povedal som mu.
„Hodinách?“ vystrašene povedal a pomaly preglgol.
To bol zase deň...
Len aby ste tak približne vedeli, ako asi vyzerá Ian, hehe =D.
Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Lifestyle of rock stars - 28. kapitola:
Skvělá kapitola a já si myslela jak si nebudou užívat =)
Musím uznat Ian je roztomilej =)
Zase promiň za krátký koment, ale když vaříš, není zrovna moc času se rozepisovat =)
tu foto si nakoniec dala naschváál že...:D aby som mnešla na dalšu kapitolu a poslintala si celu obrazivku aj klavesnicu o tričku ani nehovorim
Hanka a JasminaCullen: Ježiš, diavčatá vy ste zlaté. Také krásne komentáre ste mi napísali. 
Ďakujem vám veľmi pekne. 
moc pekný kapitoly, tahle i ta předešlá 
Vždycky se u kapitol směju jako pitomec, až se naši bojí o moje duševní zdraví. Aspoň si díky tobě prodloužím život 
nasmiala som sa... 
Lussy: Veď aj ja som dobrá, ja som len veľmi veľmi zvedavá. 
MirrorGirl454: Já jsem hodná holka, já neposlouchám. 
a navíc stejně šlo určitě všechno slyšet až moc dobře.
Lussy: Hehe a ty by si nepočúvala? Ja teda rozhodne! Som rada, že sa ti to páčilo. 
voldy: Hehm ďakujem za všetky tvoje slová chvály, heh. Som rada že sa ti to páčilo.
A len tak pre zaujímavosť aj ďašia kapitola bude z pohľadu Leeho.
jezis to je uzasne... som stastna ze prisla dalsia =D tak zboznujem tuto poviedku =D ale zdesene musim oznamit ze mi dochadzaju slova chvali =D 
Jáj, Lee je ze všech nejlepší. Onbi jsou hnusní, takhle poslouchat za dveřmami. 
Už se těším na pokráčko.
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!