OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Lifestyle of rock stars - 31. kapitola

30.10.2010 (20:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 19× • zobrazeno 2134×

Zostal som tam stáť a čumel na dvere kúpeľne. Stavím sa, že som mal ústa otvorené dokorán a skoro mi vypadli oči z očných jamôk. Na sucho som preglgol. Stále som sa z toho nedokázal spamätať. Char. Takmer nahá. Podlomili sa mi nohy a ja som zletel na zem. To ma konečne prebralo, keďže som si poriadne tresol hlavu. Trochu som ňou potriasol, aby som tie myšlienky vyhnal preč a postavil sa na nohy. Počul som, ako v kúpeľni tečie voda. Asi sa sprchovala. A vtedy som dostal geniálny nápad.

Potichu, aj keď som vedel, že vďaka vode ma nebude počuť, som prišiel k dverám kúpeľne, otvoril ich a potom potichučky zavrel. Vôbec nič si nevšimla. Prišiel som trochu bližšie k sprche a povedal:
“Tak čo? Aká je voda?“

Doslova som videl, ako skoro dostala infarkt. Zvrieskla a snažila sa zakryť závesom, aby som nič nevidel a naozaj sa zakryla dobre, pretože som nič nevidel.

„IAN! ČO TU ROBÍŠ???“ skríkla na mňa.

„Čo je? Veď aj ty si mi raz vliezla do sprchy, nepamätáš?“ povedal som s neskrývajúcim úškrnom.

Mal som v pláne poriadne ju naštvať. Neviem prečo, jednoducho mi to pripadalo ako veľká sranda (=D).

„A prečo s atak zakrývaš? Veď sa predo mnou nemusíš hanbiť. Veď som ťa predsa videl pred desiatimi rokmi a poviem ti, nič moc,“ zopakoval som slová, čo mi vtedy povedala ona, ale ja som musel naozaj vééééľmi klamať.

Skôr, ako som si mohol čokoľvek uvedomiť, hodila mi do ksichtu mokrú hubu na umývanie.

„Vypadni! Lebo na budúce bude letieť ŠAMPÓN!“ skríkla a v tvári mala taký vražedný pohľad, že som jej to naozaj veril.

Otočil som sa a pobral na odchod, ale ešte som si mrmlal popod nos:

„To máš za to, že si sa nezamkla...“

„Hej! Ja som to počula,“ povedala a zrazu mi do hlavy zozadu narazilo niečo tvrdé. Dopadlo to na zem a ja som sa obzrel, čo to je. Bol to šampón! To som už radšej utekal z tej kúpeľne smrti! A to bol doslovný názov.

Rozhodol som sa ju radšej nedráždiť, tak som si len ľahol do postele a čakal, kedy vylezie, aby sme mohli zhasnúť a ísť späť.

Po 25 minútach:

„No konečne!“ povedal som, keď sa jej po pol hodine uráčilo vyjsť.

Len sa na mňa pozrela vražedným pohľadom, ale bola ticho. Šla zhasnúť a ja som si ľahol. Počul som jej kroky, ale pri mojej polke sa zastavili.

„Za tú kúpeľňu ešte zaplatíš!“ zašepkala mi do ucha.

Obehla posteľ a ľahla si na svoju polovicu. Jediné, na čo som v tej chvíli myslel, boli dve vety. Prvá bola: Tak to som teda dosral. A druhá bola: Tak to som teda došiel!

_

Bol som sám v izbe, keď mi zrazu zazvonil mobil. Bola to moja mama. Zdvihol, som pretože som sa jej neozval už dosť dlhý čas, keďže som bol plne zamestnávaný Char.

„Ahój, mamí,“ povedal som jej.

„Medvedík, no konečne si mi to zdvihol. Vyvolávam ti už tretí deň,“ znovu začala s tými jej výčitkami.

„Mami, veď máme turné a plno koncertov.“

„Ja viem. Dobre nechaj me to tak. Ako sa tam máte?“

„Ále, dobre.“

„A Char? Ako sa má ona?“

„A z kade to mám vedieť?“ trochu som zvýšil hlas, rozhodne som s a teraz nechcel baviť o nej a navyše s matkou.

„Ale zlatko, veď z ňou bývaš v jednej izbe. Musíš vedieť, ako sa má.“

„A z kadiaľ ty vieš, že s ňou bývam?“

„Minule mi to spomenula Mikeova mama.“

„A od koho to vie Mikeova mama?“

„No predsa od Mikea.“

„To nemyslíš vá...“

Nedokázal som ukončiť vetu, pretože som zistil, že už nie som v izbe sám. Ja debil som si na seba nezobral tričko, ale mal som na sebe len nohavice a navyše moje obľúbené čierne, ktoré sú tak nejak nižšie ako by mali byť, takže mi v nich takmer dokonale vidno obidve moje kolty vytetované na podbrušku, len konce sú ukryté v trenkách, ktorých gumu mám trochu vyššie ako nohavice, Zložité, čo?

Ale, asi by som sa mal vrátiť k tomu, ako som zistil, že nie som sám v izbe. Za mnou stála Char, ktorá bola pevne rozhodnutá, splniť to, čo mi večer sľúbila. Práve som sa rozprával s mamou, keď som zrazu ucítil jej ruky na mojej hrudi. Zasekol som sa v polovičke vety a nedokázal som ďalej pokračovať v rozprávaní, pretože pri nej sa to nedalo. A zrazu sa rozhodla ísť nižšie...a nižšie...

„Mami... počkaj chvíľu...“ nejak som to zo seba dostal, ale takým priškrteným hlasom, že som sa divil, že nezačala do telefónu kričať, že kto ma škrtí.

„Char,“ zašepkal som potichu.

Chcel som jej naznačiť, aby prestala, ale vôbec to tak nevyznelo. Aj keď som ju nevidel, vedel som si živo predstaviť, ten jej diabolský úsmev na tej jej anjelskej tváričke.

„Áno?“ spýtala som sa a ja som ucítil jej dych na krku.

Srdce mi začalo biť ako splašené a dych sa mi začal zrýchľovať.

„Čo by si si prial?“ a tentoraz mi jej hlas zaznel tesne pri uchu.

Dokonale ma ovládala a ja som nevedel povedať nič iné len:

„Ty vieš, že len teba...“

Pery mi priložila na krk a ja som cítil ako sa usmieva.

„Na mňa si budeš musieť počkať dlhšie...“ zašepkala mi do ucha sladkým hlasom a ja som sa skoro odpadol na mieste.

Vtedy rýchlo zmizla a ja som si ani nedokázal uvedomiť kde. Po chvíľke som si spomenul na mamu a preto som sa s ňou začal rýchlo rozprávať.

„Tak, už som tu.“

„To som rada. A už ste konečne so Char spolu?“

Och bože! Znovu tie jej kecy o mne a o Char aký by sme boli krásny pár.

„Nie mami. Nedali...“

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lifestyle of rock stars - 31. kapitola: