OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Lifestyle of rock stars - 41. kapitola

09.12.2010 (13:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 2025×

IAN:

Ešte sme so Char spali v posteli, keď k nám do izby zrazu vbehol Lee a niečo kričal.

„Char! Char! Char! Char!“ kričal a potom si ma všimol, ako ešte v polospánku objímam Char povedal: „Ian?“

„Hmm... čo chceš?“ spýtal som sa „milo“.

Vtedy pribehol do izby kričiaci Stu a zopakovalo sa presne to isté, čo s Leem.

„Char! Char! Char! Char!“ a keď si ma všimol: „Ian?“

A vtedy pribehol do izby Jared, ale našťastie sa netváril tak vykoľajene ako Lee a Stu. Veď on predsa všetko vedel.

„Myslím, že si budete musieť zvyknúť na takýto pohľad,“ zasmial sa Jared, keď si všimol, ako sa na nás Lee a Stu pozerajú.

Po chvíli sa Lee spamätal a skríkol na nás: „Musíte ísť okamžite s nami dole!“

Už som sa chystal vstať, keď na mňa všetci traja skríkli: „Počkaj!“

„Prečo?“ a nedôverčivo som sa na nich pozrel.

„Ste oblečení?“ spýtal sa Lee.

Tak veľmi som sa chcel zasmiať, ale neurobil som to. Zachoval som si vážnu tvár a povedal:

„Počkaj, pozriem sa.“

Nadvihol som prikrývku a samozrejme, že sme mali na sebe pyžamá, len ja som nemal vrch toho svojho.

„Nie! Nie sme,“ povedal som im.

Nervózne sa všetci otočili, aby sme sa mohli „obliecť aspoň do pyžama“. Char pochopila, o čo mi ide a tiež mala čo robiť, aby sa nezasmiala. Vstali sme a robili sa, že hľadáme niečo na oblečenie.

„Už?“

„Nie, neviem nájsť trenky.“

Po chvíli sa Lee znovu ozval: „Už?“

„Nie! Neviem nájsť nohavice...“

Po chvíli sa ozval znovu a tentoraz poriadne nervózne: „Už?“

„Nie!“

Videl som, že sa idú otočiť a preto som skríkol: „Nie! Preboha živého neotáčajte sa, prosím vás! Neviem nájsť ponožku! Nie! Nemôžete ma takto vidieť! Bez ponožky! Pripadám si ako nahý! Neotáčajte sa!“

To už Char nevydržala a rozosmiala sa. Oni sa otočili a keď videli, že som si z nich robil srandu, takmer sa na mňa vrhli. Našťastie ma Char zachránila.

„A čo ste to vlastne chceli?“ spýtala sa ich.

„O pätnásť minút sa stretneme dole v jedálni a prosím, oblečený,“ povedal Lee, ale videl som, že premáha smiech.

_

S Char sme zišli dolu do jedálne, už oblečený, ale trvalo nám to trochu dlhšie ako pätnásť minút, pretože Char sa chcela ešte osprchovať a ja som ju v tej sprche nenechal samú. Chalani aj sekunďáci sedeli za veľkým stolom a o niečom sa rozprávali.

„A kde?“ počul som pýtať sa Mikea.

„Na Floride,“ odpovedal Jared.

„Čo na Floride?“ nedočkavo sa spýtala Char a sadla si k nim. Ja som sa postavil za jej stoličku.

„Musím vám oznámiť, že... mno veď viete o Veronice, nie?“ povedal trochu nervózne.

Všetci sme naraz prikývli a on pokračoval:

„No... tak my sa budeme na ďalší týždeň brať a vy všetci ste pozvaní!“ zvolal trochu prirýchlo.

„Čo? Čože?“ spýtal som sa.

„Už o tom viem dlhšie, ale nechcel som vám to povedať až teraz a zajtra odlietame na Floridu. Takže... idete?“ spýtal sa nás.

„Samozrejme!“ skríkli sme všetci nadšene. Začali sme mu gratulovať a objímať (Char) a smiať sa mu, že o pár týždňov bude pod Veronicinou  papučou.

_

„Uff, konečne sme tu?“ povedal som Char, keď som si ľahol na posteľ.

Práve teraz sme boli na Floride a tá cesta lietadlom bola otrasná. Ani záchody nemali dosť veľké, aby sa doňho zmestili dvaja (ja a Char).

„Tá cesta bola nekonečná,“ povedala Char a začala si vybaľovať veci.

„Čože? To chceš teraz vybaľovať?“ spýtal som sa jej a šibalsky sa usmial.

„A čo iné by som v tejto chvíli mala robiť?“

„Toto,“ zašepkal som, chytil ju za ruku, strhol na seba a začal ju bozkávať.

„Aha...“ nevedela povedať nič viac, pretože som jej okamžite zalepil ústa svojimi perami.

_

„Pohni si! Musíme tam byť skôr, než zatvoria,“ kričala na mňa Char z kúpeľne.

„Hej, veď už,“ zakričal som jej späť a hľadal svoje nohavice.

„Kde si mi hodila nohavice?“ spýtal som sa jej.

„Prepáč, ale neviem,“ povedala a šibalsky sa zasmiala.

„Veľmi vtipné,“ povedal som, ale aj tak som sa zasmial.

„Veď ja viem.“

Konečne som našiel nohavice a potom tričko a mohli sme ísť. Spolu s Jaredom, Leem a Char sme sa vybrali do najlepšieho obchodu so smokingami v meste. Vlastne... Char sa vybrala... my sme jej mali nosiť tašky so šatami, ktoré si kúpila, ale potom zbadala obchod so smokingmi a rozhodla sa, že nám kúpi veci na svadbu. Hneď keď sme vošli do obchodu, priskočil k nám predavač a asi zároveň krajčír, pretože mal cez krk prevesený krajčírsky meter. Bol ešte mladý a celkom pekný a preto som si myslel, že si začne prezerať Char, ale namiesto toho sa celý čas pozeral na mňa.

„Dobrý deň, môžem vám pomôcť,“ spýtal sa ma a pritom na mňa stále uprene pozeral.

Mal som pocit, že sa mu páčim, ale tú myšlienku som zahnal, veď to bol určite hetero.

„Áno, mohli by ste týmto trom vybrať nejaké smokingy: Kamarát má svadbu a aj chcem, aby všetci vyzerali, čo najlepšie,“ povedala Char.

„S radosťou. Prosím, poďte za mnou.“

Doviedol nás k zrkadlám, ktoré boli na druhej strane obchodu hneď naproti veľkým skleneným dverám, cez ktoré sme vošli. Tam bol malý výčnelok, na ktorý sa asi zákazník mal postaviť, keď mu chcel krajčír zmerať miery. Všade okolo nás bolo obrovské množstvo smokingov, povešaných na vešiakoch. Predavač na chvíľu odbehol a keď sa vrátil, držal v rukách tri igelitové obaly, v ktorých boli tmavé smokingy. Ako úplne prvý si smoking vyskúšal Jared a hneď po ňom Lee, Obidvom vybral predavač na prvý raz dobré číslo, ale mne ten môj smoking nepasoval.

„Asi vás budem musieť odmerať, aby som lepšie vedel vybrať,“ povedal predavač a trochu záhadne sa usmial.

Zobral meter a najprv mi odmeral ramená, potom hrudník a potom pás a nakoniec nohy. Ale keď mi meral pás a nohy, cítil som, že jeho ruky idú inam, akoby mali. Robil to tak nenápadne, že si to Char ani chalani nevšimli, ale ja som si to predsa musel všimnúť. Veď mi rukami doslova behal po mojom rozkroku! O môj bože! Trochu som začal panikáriť a keď povedal, že mi ešte raz bude musieť zmerať hruď, ktorú potom tiež ohmatával, vedel som, vážne nie je hetero. Bože! Odbehol preč, aby našiel ten správny smoking pre mňa, takže sme mali od neho na chvíľu pokoj.

„O môj bože! Ľudia! Veď ten predavač je teplý!“ a z hlasu mi bolo cítiť poriadnu dávku panického strachu.

„Ale netrep!“ zahriakla ma Char.

„Netrepem! Prisahám ti, že ma ohmatával!“

„A kde, prosím ťa?“

„No...“ povedal som a pozrel som sa na svoj rozkrok.

Chalani sa začali smiať ako šialený.

„Nesmejte sa! Ja sa ho vážne bojím!“

Vtedy prišiel predavač a ja som si ho začal lepšie všímať. Stále sa na mňa pozeral. A keď som si vyskúšal smoking a vyšiel z kabínky, takmer mu vytiekla slina z úst.

„Vyzeráš úžasne,“ pochválila ma Char.

„Má pravdu,“ povedal ten predavač.

Vtedy sa pozrel na hodinky a povedal:

„O môj bože! Už sme mali mať zatvorené!“

Začal nás vyháňať k pokladni.

„Šup, šup! Pohnite si!“ vravel nám a z jeho hlasu sa už dalo rozoznať, že teplý.

Keď som prechádzal okolo neho, zrazu ma tľapol po zadku a ja som zapišťal ako malé dievča. Chalani sa začali smiať, pretože si všimli, čo mi ten predavač urobil. Asi vám nemusím hovoriť, že so, ho okamžite poslúchol a čo najrýchlejšie z toho obchodu ušiel.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lifestyle of rock stars - 41. kapitola: