Lifestyle of rock stars - 42. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Je mi hrozne ľúto, že 42. kapitolu pridávam až teraz, ale nejak som netsíhala. V tejto kapitole je popísaný kúsok z Jaredovej svadby a potom cesta domov z turné. Dúfam, že sa vám bude páčiť. A chcem oznámiť, že z tejto série napíšem už len asi jednu, alebo dve kapitoly a potom táto séria končí a začínam písať druhú sériu s názvom: To nemyslíš vážne! Tehotná?! tak dúfam, že sa vám druhé séria bude páčiť rovnako ako tá prvá. =)

20.12.2010 (17:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1927×

„...It's not the end of the world now baby, so come on dry those tears
It's not the end of the world now darling, but I can see it from here...“ dospieval som a a potom ďalej pokračoval v príhovore.

„Takže, baby, nezabudni, to že si sa vydala nie je ešte koniec sveta. Veď stále môžeš Jareda podvádzať. Ten je do tebe taký blázon, že by si to ani nevšimol.“

„Tak ako ty do Char...“ povedal potichu Lee.

Škaredo som sa na neho pozrel a potom znovu pokračoval:

„Takže, nech vám to spolu vydrží, čo najdlhšie,“ konečne som dokončil a usmial sa.

Ľudia nadšene zatlieskali a my sme zišli dole z pódia.

„Bol si úžasný...“ povedala Char a hodila sa mi okolo krku.

„A my ostaní čo?“ spýtal sa Lee naoko dotknuto.

Char mu chcela niečo povedať, ale nestihla, pretože som ju pobozkal a ona mi bozk s nadšením opätovala.

„Bože, ste nechutní! To ani na Jaredovej svadbe si nemôžete prestať strkať jazyky do úst?“ spýtal sa Lee podráždene.

„To hovoríš len preto, lebo ty nemáš žiadnu, ktorej by si strkal jazyk do úst,“ vrátil som mu. Bola to pravda. Lee v tejto chvíli nikoho nemal a preto sa chalani začali smiať. Keď sa konečne upokojil, chcel Lee niečo povedať, už otváral ústa, keď ich zrazu zatvoril a potom znovu otvoril. Práve v tej chvíli, keď sa chcel ozvať, prešla okolo nás pekná vysoká čiernovláska, usmiala sa na Leeho a žmurkla. A potom sa zamierila k baru.

„Chalani... uvidíme sa zajtra ráno... a keď sa tak na ňu dívam, možno až pozajtra večer,“ povedal Lee a utekal za ňou.

Všetci sme sa začali smiať a všetci sme mu želali, aby uspel. Prisadol si k nej a hneď ju začal baliť. Určite to zabralo, pretože o pár minút už o niečom živo diskutovali a večer sme sa do hotela naozaj vracali bez neho a vrátil sa až pozajtra večer, presne tak, ako povedal.

„Tak tu ste! Hľadám vás, odkedy ste dohrali. Povedal Jared a pribehol k nám s Veronicou (Natáliou Marcinouvou, heh, pre kamošku =P ) v pätách. Jared bol oblečený v oblečený v obleku a Veronica mala na sebe ešte svadobné šaty. Bola veľmi pekná. Hnedé kučeravé vlasy jej siahali až po pás, v nich mala drobné biele kvietky a biely závoj, biely korzet mala ozdobený bielymi kvetmi a dlhá rovná biela sukňa jej zakrývala biele sandálky na podpätku. Bola krásna, to áno, ale aj bola pre mňa najkrajšia Char. Mala na sebe síce len obyčajné elegantné čierne šaty, no aj napriek tomu vyzerala úžasne. Hnedé, skoro ryšavé vlasy mala rozpustené a splývali jej na odhalené plecia. Nebola veľmi namaľovaná, mala len ceruzkou obtiahnuté oči, ale jej toho nebolo treba viac. Čierne šaty bez ramienok mala po kolená a na nohách mala čierne topánky s vysokým podpätkom. Nikdy som ju v takých topánkach nevidel, ale vyzerala úžasne. Chodila v nich, akoby sa v nich narodila a pritom ona vždy nosila len conwersy. A keď sa usmievala, vyzerala ako krásna princezná z rozprávky. Keď zbadala Jareda a Veronicu, celá sa rozžiarila, uvoľnila sa z môjho objatia a utekala ich objať.

„Gratulujem! Vyzeráte spolu úžasne,“ povedala a znovu objala Veronicu.

Za tých pár dní, čo spolu strávili sa z nich stali najlepšie kamarátky. Skvele si padli. Dokázali spolu prekecať celú noc aj celý deň, čo sa ani mne, ani Jaredovi veľmi nepáčilo, pretože mi by sme ich v noci radšej mali pri sebe. Celá oslava a vlastne celý večer sa niesol v úžasnej nálade. Bolo to skvelé. Všetci rozprávali, smiali sa a hrala sa poriadna rocková hudba. Presne tak, ako to na rockerských má byť.

Keď sa Leemu konečne uráčilo vrátiť sa k nám, začali sme baliť. Na ďalší deň poobede sme mali letieť z Floridy do Londína. Konečne domov. Už som sa nemohol dočkať...

„Takže... pobalení?“ spýtal som sa chalanov.

Všetci sme boli v našej hotelovej izbe. Všetka naša batožina bola v jej strede a ja som si robil zoznam, čo sme za toto turné spravili. Je to taký zvyk.

„Áno!“

„Takže... koľko treniek vám za toto turné baby ukradli treniek?“ spýtal som sa.

„3,“ povedal Luke.

„2,“ povedal Jamie.

„4,“ povedal Luke.

„5,“ povedal Stu.

„A ty, Ian?“ spýtala sa ma so smiechom Char.

„Ja...hmm... počkaj...“ Musel som porozmýšľať. „8.“

„Rekord...“ zasmial sa Stu.

„Fajn a teraz... koľko tričiek ste zničili?“ spýtal som sa.

„2,“ povedal Jamie.

„3“ povedal Luke.

„1,“ povedal Lee.

„5,“ povedal Stu.

„A ty? No, len sa priznaj, koľko ti toho tie nadržané baby zničili,“ povedal Lee.

„14,“ povedal som potichu.

„A teraz by sme si mohli urobiť otázku: Koľko krát sa vás pokúsili nadržané baby znásilniť a to priamo na koncerte,“ povedal Mike.

„No, Ian, povedz nám, koľko krát ti tie baby chytili „náhodou“ rozkrok?“ zasmial sa Jamie.

„Nechcite vedieť...“ povedal som ešte tichšie než predtým.

„Fajn a teraz, pozreli ste všade, či ste niečo niekde nenechali?“ spýtal som sa.

„Áno,“ zborovo sa ozvalo.

„Popratali ste za sebou?“

„Áno.“
“Nič ste nenechali pod posteľou?“

„Tým „nič“ myslíš čo?“ spýtal sa Luke.

„Ty vieš veľmi dobre, čo myslím,“ naznačil som.

„Áhááá...“ ozvalo sa zborovo.

„Neboj sa, všetko sme vyhodili, okrem rozheganých posteli neostal žiadny dôkaz, že sa na nich robilo aj niečo iné, ako spanie,“ povedal Stu a šibalsky sa usmial.

„Len aby... A ešte niečo. Nikto nikomu nespravil decko?“

Asi dve minúty bolo ticho, keď chalani rozmýšľali a potom sa ozvalo zborové, dosť nepresvedčivé „Nie.“

„Hrozná cesta...“ nariekal Stu, keď sme konečne prišli domov.

„Presne,“ prisvedčil Lee.

„Nebol až taká zlá,“ povedal som a usmial sa na Char. V lietadle sedela vedľa mňa.

„Keby vedľa teba z jednej strany sedel tučný chlap, ktorý zaberal dve sedadlá a za tebou malý harant s dvojmetrovým otcom, tiež by si nadával,“ povedal Mike.

So Char sme odišli do izby a nechali chalanov, nech sa vyvalia pred televízor. Ja som si ľahol na posteľ a Char si ľahla na mňa. Znovu som sa na ňu usmial.

„Vieš, čo by bolo teraz dobré povedať?“ spýtal som sa.

„Nie, ale ty mi to povieš, však?“ povedala a tiež sa na mňa usmiala.

„Všade dobre, doma najlepšie,“ povedal som a zasmial sa.

„Alebo: Domov, sladký domov,“ povedala Char.

„To tiež.“

Zasmial som sa, ale nie dlho, pretože ma Char pobozkala.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování