OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Lifestyle of rock stars - 5. kapitola

09.09.2010 (19:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1670×

„Nie to – hapčí – hapčí- nemôžete. Hapčí – Nene – hapčí – nenechávajte – hapčí – ma tu sním samú. Hapčí – hapčí. Prosím,“ zaprosila som.

Vybozkávala by som ich, urobila by som pre nich čokoľvek, keby tu zostal aspoň jeden z nich.

„Prepáč Char. Ale nemôžme, musíme tam ísť,“ ospravedlňoval sa mi Mike.

„To hovor vieš komu,“ ale viac som na to  nestihla nič povedať.

Ian nás ticho pozoroval a diabolsky sa usmieval. Ešte diabolský smiech a mohol by z neho byť pekný diabol. Ksicht  na to už má, tak prečo nie. Všetky pekelné štetky by sa naňho lepili.

Naštvane som odkráčala okolo neho do obývačky a počula som, ako sa smial nad mojím neustálim kýchaním. Naštvane som zavrčala a posadila sa na gauč pred telku. Mali dávať celodenný maratón The Simpson a Futuramy, takže som sa tešila na poriadnu zábavu. Ian si sadol ku mne a presne keď pustili prvý diel prvej série Simpsonovcov, ukradol mi diaľkové a prepol.

„Hej - hapčí – okamžite mi – hapčí – to vráť,“ zaprotestovala som.

Bez slov ďalej prepínal a preto som sa natiahla aby som mu ovládač zobrala. Môj pohyb očakával a preto keď som vystrela ruku uhol sa. Znova som sa natiahla a on sa znovu uhol. Tak to teda nie! Rozhodnutá sa o to diaľkové aj pobiť, som sa na sediaceho Iana vrhla tak, že on teraz ležal na gauči a ja som bola nad ním

„Daj mi – hapčí – to diaľkové,“ prikázala som mu.

„Prečo? Odmietam pozerať tie tvoje debility,“ povedal.

Sedela som obkročmo na ňom a snažila sa mu to diaľkové vytrhnúť ale nedarilo sa mi to. Telka bola zapnutá a preto kým sme sa bili o diaľkové, sme aj prepínali. Prepli sme na MTV a vtedy dávali Closer to the edge od 30 seconds to mars. Tú pieseň milujem a musela som pozrieť na obrazovku. Ian využil chvíľu mojej nepozornosti a pretočil sa so mnou tak, že teraz som ležala ja a on bol na mne. Usmial sa, zliezol zo mňa a utiekol do kuchyne. Utekala som za ním. Krúžili sme okolo stolu ako dva tigre pripravené na útok. Pribehla som k nemu  a snažila sa mu to diaľkové vytrhnúť ale nedarilo sa mi to. Zrazu ale trochu stisk povolil a mne sa podarilo ukoristiť diaľkové. Pozrela som na neho a dala sa na útek. Nevedela som, kam utiecť a preto som ušla do našej izby. Skôr ako som ale mohla zamknúť dvere, vrútil sa dnu. Naháňal ma po celej izbe ale nechytil ma. Chcela som utiecť ale pred dverami ma chytil za pás a zvalil ma na posteľ. Chcela som sa postaviť, ale nedovolil mi to a sadol si na mňa a snažil sa mi vytrhnúť diaľkové z rúk. Nakoniec sa mu aj podarilo ale nestihol ujsť, pretože to schytal celou silou rovno do toho jeho namysleného ksichtu.

„Ty malá...“ dopovedať ale tiež nestihol, pretože znovu jednu dostal.

Hodil diaľkové na moju posteľ aby sa mu nič nestalo. To som využila a pretočila sa tak, že teraz on ležal podo mnou a ja na ňom. Muselo to vyzerať naozaj smiešne. Ja na ňom v jeho posteli. Vtedy som si to našťastie neuvedomila, pretože keby áno, asi by som z neho okamžite zliezla. Mala som naňho ale také nervy, že som znovu zobrala jeho vankúš a začala ho byť.

Na chvíľu som prestala a on vtedy využil situáciu. Zobral mi vankúš, hodil ho na moju posteľ, pretočil sa, takže teraz ležal on na mne a videla som mu na očiach, že je pevne rozhodnutý umučiť ma na smrť.

Nahol sa ku mne  a skoro sa dotýkal mojich pier, našťastie ale nestihol nič urobiť, pretože niekto zvonil. Namiesto toho, aby ale zo mňa zliezol a šiel otvoriť, stále ležal na mne a díval sa mi pritom do očí. V tej chvíli ma napadla  blbá ale naozaj blbá myšlienka. Mal neuveriteľne krásne oči. Boli zelenej farby a úplne som sa v nich strácala. Boli tak neuveriteľne hlboké a komplikované. Nedokázala som sa od nich odtrhnúť a vtedy ma napadla ďalšia blbá ale naozaj blbá myšlienka, že je na tom rovnako ako ja. Jemne zakrútil hlavou, ako keby chcel vyhnať podobné myšlienky z mysle. A vtedy ma znovu napadla ďalšia myšlienka ale taká sprostá, že som sa divila, ako ma niečo také mohlo napadnúť. Jeho blízkosť sa mi hrozne páčila a vyzeralo to, že aj jemu. Alebo to tak naznačovali jeho nohavice.

Chtiacť nechtiacť, musel ísť otvoriť dvere. Pomaly som sa spamätala a šla sa pozrieť, kto zvonil. Boli to chalani. Samozrejme, že všetci si zabudli kľúče.

Večer sme všetci chceli pozerať telku, ale nikto nevedel nájsť v obývačke diaľkové.

„Kde máme diaľkové?“ spýtal sa Lee a ja som sa jednoducho musela zasmiať.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lifestyle of rock stars - 5. kapitola: