OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Lifestyle of rock stars - 9. kapitola

23.09.2010 (20:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1675×

„Čože si sa s kým?“ skoro vykríkol Lee.

„Keď som mal dvadsať, vyspal som sa s Char,“ zopakoval som.

„Čože si?“ nejako mu to stále nedochádzalo. Vyzeral naozaj zmätene.

„Vyspal som sa so Char,“ znovu som zopakoval a tentoraz som hovoril naozaj pomaly, tak, aby to pochopilo aj malé dieťa.

Neveriacky sa na mňa díval a potom mi uveril.

„Takže... ty si sa vyspal so... Char? Mám pravdu?“ spýtal sa.

„A prečo o tom do riti nikto z nás nevie?“ zakričal.

„Buď ticho! Zobudíš ostatných,“ zašepkal som nahnevane.

„Prepáč ale vieš normálnych ľudí väčšinou aspoň trochu vyvedie z miery, keď zistia, že ich najlepší kamoš sa vyspal s mladšou sestrou iného najlepšieho kamoša a dozvie sa to až po desiatich rokoch, čo sa poznajú a nikto iní to nevie,“ rozhorčene sa na mňa pozeral.

„Prepáč ale naozaj som nemal chuť vám to povedať,“ povedal som.

„Takže ty si nemal chuť nám to povedať?!“ ironicky za mnou zopakoval Lee.

„Bol by si radšej keby som to na vás vyvalil niekedy večer keď máme voľno? Mal som len tak nenápadne povedať: - Tak aký ste mali deň? Ja som sa mal fajn. Ou a viete, že keď som mal dvadsať, vyspal som sa s mladšou sestrou môjho najlepšieho kamoša, on o tom nevie a navyše tú malú mrchu nenávidím - ? Bol by si radšej?“ nahnevane som mu vmietol do tváre.

Zamračene sa na mňa pozrel ale už bol ticho.

„Ako... prečo... ako...“ nevedel zo seba dostať súvislú vetu ale vedel som kam tým mieri.

„Ja som mal dvadsať a ona mala sedemnásť. Ja neviem ani ako  sa to stalo. Boli sme u nej doma, znovu robila nejakú veľkú párty,“ pri tej spomienke som sa musel usmiať. „Bolo u nich v dome veľa ľudí a všetci už boli na mol. Aj ja a Char. Stretol som sa s ňou v jej izbe a začali sme sa hádať. Ako vždy, samozrejme. Dvere boli našťastie alebo nanešťastie zatvorené a my sme sa ešte stále hádali. A potom no ja... neviem ako ale... jednoducho...“ nevedel som ako to povedať ale Lee našťastie chápal.

„A keď sme sa ráno zobudili vedľa seba v posteli... bol to jednoducho šok. Najprv som si nevedel dobre spomenúť ale potom mi to začalo dochádzať. Jasne som si pamätal, čo všetko sa predchádzajúci večer stalo. Rýchlo som si pozbieral svoje veci a ušiel domov. Mali sme takú tichú dohodu, že o tom nikomu nepovieme. Ani Mikeovi. Doteraz o tom nikto nevedel až ty teraz,“ povedal som potichu.

„Tak toto by som teda fakt nečakal. No vlastne od teba hej ale od Char? Myslel som, že sa nenávidíte,“ nechápavo povedal.

„Veď my sa nenávidíme a potom to som ju nenávidel ešte viac. Ale vieš ako to je. Jednoducho sme sa fyzicky priťahovali,“ povedal som.

„A teraz?“ spýtal sa ma.

Teraz čo?“ snažil som sa povedať to nevinne.

Asi som to povedal až príliš nevinne.

„Ty vieš, na čo myslím,“ povedal

„E – e – e – e, nie netuším. Na čo myslíš?“ snažil som sa vykrútiť.

„Ty vieš veľmi dobre na čo myslím. Nechci aby som to povedal nahlas,“ varoval ma.

Bol som dosť dlho ticho a preto to naozaj povedal nahlas.

„Takže...priťahuje ťa Char aj teraz. Po tých desiatich rokoch,“ povedal a ja som na ňom videl ako si túto chvíľu užíva.

„Áno, priťahuje ma aj teraz,“ naštvane som mu povedal.

„Pááááni,“ povedal a zatváril sa ako malé decko. „Ianko to chce robiť so Charinkou...Ianko to chce....“ viac už ale nemohol povedať pretože som naňho skočil a obidvaja sme skončili na zemi.

Sadol som si naňho aby nemohol vstať a tisol mu hlavu o zem.

„Ticho lebo zobudíš ostatných,“ zasyčal som.

„Zlez zo mňa dole,“ podarilo sa mu zašepkať.

Zliezol som z neho a prikradol sa k devrám. Chvíľu som načúval, či sa niekto nezobudil ale všade bolo ticho. Zavrel som dvere do kuchyne aby nás nebolo počuť. Znovu som si sadol za stôl a Lee oproti mne.

„Nikomu, rozumieš? Nikomu o tom nepovieš!“ prikázal som mu.

„Tak fajn,“ povedal trochu sklamane.

„A prosím ťa, keby sme so Char zostali samy v miestnosti a ty yb si mal pocit, že sa niečo deje, prosím ťa zastav ma,“ poprosil som ho.

„Prečo by som mal a čo by sa malo diať?“

„No vieš, keď som blízko pri Char a sme spolu smi, tak sa nejako neviem ovládať,“ zahanbene som povedal.

„A prečo by som mal?“

„No pretože si môj najlepší kamoš...“ začal som. „A tiež pamätáš sa, ako si chcel šteniatko zlatého retrívera?“

„Ak ti pomôžem, kúpiš mi ho?“ spýtal sa podozrievavo.

„Áno.“

„Fajn, zastavím ťa. Ale prosím. Ak by som prišiel neskoro. Nerobte to v kuchyni na stole,“ povedal a zasmial sa.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lifestyle of rock stars - 9. kapitola: