Môj skutočný život 9. kapitolka • OurStories.cz ~ naše povídky

Takže je tu nová kapitola. Je trochu kratšia. Moc sa ospravedlňujem. =) Ale dúfam, že sa bude páčiť. Vaša DP =)

14.02.2010 (16:00) • DarkPassion • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 668×

"Budem mať to šťastie?"

9. kapitolka

„Len neplač.“ Šepla som si a do zrkadla sa na seba usmiala. No aj ten úsmev ma hlboko bolel.

Stála som pred tým prekliatym zrkadlom a zhlboka dýchala. Jeden, dva tri...

Vyšla som z WC a pobrala sa do triedy. Šla som ako telo bez duše. Nie! Nesmiem ukázať, že som slabá! Celý život som taká nebola a ani nebudem!

Vošla som do triedy a Kikine oči ma prebodávali. Lili zazerala na Dana a ja som šla k svojmu miestu.

To dievča sa na mňa škerilo. Ak... ak ma bude ešte srať! Ja ju naozaj zabijem a bude mi jedno koľko za to budem sedieť!

Zrazu som zakopla a padla. Tá... sviňa!

Vstala som a myslela som, že vybuchnem.

„Ty si taká...“ Vrešťala som. Ona sa usmiala a vstala.

„No? Čo som?“ Prešla mi prstom po líci. Vtedy som videla všetko červeno. Chytila som ju pod krk a šmarila o stenu. Držala som ju tak a šepla.

„Ešte raz... a nebudem ťa len držať!“ Ona na mňa vykulene pozerala a ja som bola na seba hrdá.

„Povieš mi čo to robíš?! Pusti ju!“ Otočila som sa a tam stál Dan.

„A ty si čo... Sloboda zvierat?“ Posmešne som sa pozrela na tú babu.

„Určite nie je taká štetka ako ty!“ Zavrčal. Ja som mu strelila facku a po tváry mi stiekla slza. Tvár sa mu otočila na bok a len tam stál.

Schmatla som tašku a veci a vybehla z triedy.

„Izzy! Kam ideš!“ Kričala za mnou Kika. No Tomm ju chytil za ruku.

„Nechaj ju. Musí byť sama.“ Usmial sa na ňu a pohladil ju po tváry. Na toto sa naozaj nemôžem pozerať!

Vybehla som zo školy a pomaličky zo sklopenou hlavou som šla k stánku.

Sedela som kúsok od školy a fajčila. Áno fajčila som. Do riti! Prečo ja? Prečo vždy len ja? Po tváry mi stekali slzy a ja som neprestajne vdychovala hustý dym.

„Si moje svetlo v tme, si môj tlkot v srdci, ale to nestačí. Budem niekedy na tvojej strane?
Tvoje vlasy vejú vo vetre, tvoje oči rozpaľujú moju pokožka som tak šťastný keď ťa vidím keď sa na mňa usmeješ opäť.“

Počúvala som slová zaľúbeného páru. Tie krásne slová. Rozhodla som sa, že už idem domov. Musím ísť ešte zo psom a upratať byt.

Ležím v posteli a cítim ako mi život uniká medzi prstami. Je tak zlé aby človek chcel šťastný život? Prosím! Musím pre to niečo spraviť? Mám... urobím všetko.

Okolo seba cítim sladkú vôňu výsmechu. Sama sebe sa vysmievam vlastnou vierou v niečo.

Otočila som sa na bok a zavrela oči. Snažila som sa zaspať. Nájsť aspoň trochu kľudu.

Zrazu som sa zobudila na vibrovanie mobilu. Rozlepila som oči a zistila, že je ráno. Vypla som budík. Vyliezla z postele. Otvorila som svoju celkom veľkú skriňu a vybrala si oblečenie. Dala som si čierne šaty bez ramienok a čierne conversy. Na to tmavomodré bolerko a veci som si nahádzala do tašky.

„Dobré ránko.“ Usmiala som sa na moju mamu. Vyzerala dnes veľmi dobre.

„Aj tebe myšička.“

„Chystáš sa niekam po robote?“ Potulne sa na mňa usmiala a kývla. Radšej som sa už nepýtala. Ak bude chcieť povie mi to sama.

Kde je ten autobus?! Klepkala som nohou a pozerala sa do diaľky. Ak nepríde... asi to tu podpálim.

Stále nič. Školu nemám ďaleko ale nestihla by som to. Čakať alebo ísť pešo?

Už som kúsok od školy. Vietor sa hrá s mojimi vlasmi. Snaží sa ma zraziť na zem. Zavrela som oči a usmiala sa.

Už som bola pred školou. Všetci boli pred ňou. Kika tam stála a obhrýzala si nechty.

„Deje sa niečo?“

„Je tam psychopat. Má zbraň strieľa...“

„Kde je Lili.“ Kika vytreštila oči.

„Nie... nie!“ šepla a po lícach jej stekali slzy. Hodila som jej tašku do rúk a utekala dnu.

„Počkaj tu Kika!“

„Izzy to nemôžeš... stane sa ti niečo.“ Podliezla som pásku.

„Slečna tam nemô...“ Utekala som hlava nehlava dnu.

Pichalo ma v boku ale ja som neprestala utekať. Nesmie sa jej nič stať! Počula som výstrel, jeden, druhý...

Vrazila som do triedy... stála pri okne a plakala. Ten... chlapec, áno bol to ešte iba chalan. Stál tam a v očiach mal nepríčetnosť.

„Izzy.“ Šepla Lili.

V tom momente ako sa stretli naše oči otočil sa aj on. Namieril na mňa zbraň, zdvihla som ruky gestom, že sa vzdávam.

„To je v poriad...“

„Zavri si hubu!“ Zavrešťal.

„Ako sa voláš?“ Usmiala som sa.

„Buď ticho ty suka!“ Vrešťal. Stál skoro pri mne. Rukou som mu odhodila zbraň, aspoň som si to myslela. Započula som výstrel.

Do triedy vbehli muži v kuklách. Boli tu aj žiaci. Medzi nimi Kika, Dan, Tomm a Sam.

„Niééé!“ Zakričala Lili. Chlapec vystrelil a ja som zacítila bolesť. Chytila som sa miesta na bruchu a pozrela sa na ruky. Boli od krvy. Nie! Nie! NIE!

Padla som na kolená a snažila sa dýchať.

„Volajte sanitku!“ Kričala Kika. Lili chcela utekať ku mne no chytil ju kukláč. Trhala sa, plakala ale nepustil ju.

„Izzy.“ Počula som ten krásny hlas. Dan? Otočila som hlavu, bol to on.

„Ja...“ šepla som a on ma pohladil po tváry.

„Ja viem.“ Šepol a pobozkal ma na čelo. Začala som sa drhnúť!

„Do pekla! Volajte tú posranú sanitku!“ Vrešťala Kika. Dusila som sa vlastnou krvou. Takže toto je koniec? Zatvárali sa mi oči. Necítila som si celé telo.

„Vydrž! Musíš vydržať!“ Kričal Dan.

„Nemôžem.“

„Už sú tu.“ Otvorila som oči a uvidela jeho tvár. Jeho úsmev, no moje oči zlyhali. Upadla som do neznáma. Zobudím sa niekedy? Vstanem a bude všetko fajn?

Budem mať to šťastie?

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování