Magori! - 1. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Jared Leto je úplne obyčajný chlap, má priateľov, brata slávneho fotografa a dokonalý život. Ale všetko sa zmení vo chvíli, keď mu oznámia, že má rakovinu a ostáva mu už len pár mesiacov života. A preto sa Jared rozhodne odísť so Shannym na cestu, na ktorej si splní svoje priania a všetko, čo chce stihnúť pred smrťou.
PS.: Kvôli tejto poviedke bohužiaľ musím na chvíľu pozastaviť To nemyslíš vážne! Tehotná?! a Môjho anjela smrti. Prepáčte, je mi to ľúto. :(

02.02.2011 (14:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 2191×

Zobudil som sa kvôli slnečnému lúču, ktorý prenikol cez zle zatiahnuté záclony až na moju posteľ. Pomaly som sa posadil a pokúsil sa otvoriť oči. Všetko, čo som videl, bolo biele. Steny, skrine, závesy, posteľ, na ktorej som ležal, prikrývky. Bol som v nemocnici. A strašne ma bolela hlava. Sústredene som zavrel oči a pokúsil sa, pozliepať všetky kúsky skladačky, ktorá sa udiala včera večer.

Oslava. Moji priatelia, Shanny a ja.

A vtedy prišlo to horšie.

Omdlel som. Odniesli ma do nemocnice. Táto izba. Lekár, ktorý mi vravel, že mám... rakovinu!

Už som si dokonale spomínal na všetko, čo sa včera stalo, ale nemohol som tomu uveriť. Rakovina? Veď mám len tridsaťpäť. Nemôžem umrieť o pár mesiacov.

Ale keď na poludnie do izby vošiel lekár a ešte raz mi povedal to, čo povedal včera, vedel som, že je to pravda a ja nemám na výber. Sedel som na posteli a snažil sa pozerať televízor, pokým do mojej izby nevtrhol Shanny.

„Jared!“ skríkol a utekal ma objať.

„Shannon, dusíš ma,“ zašepkal som a bola to pravda. Shanny každý deň posilňoval a jeho stisk bol naozaj silný.

„Och, prepáč,“ povedal a neohrabane ma pustil.

„Jared, je to pravda? Prosím ťa, povedz, že to pravda nie je,“ zašepkal a v očiach mal slzy.

V tej chvíli vošiel do izby lekár, a keď nás uvidel spolu, ako ma Shanny ešte trochu objíma, na chvíľu sa zarazil, ale potom sa usmial.

„No páni, vy ste ale pekný pár, kde ste sa stretli?“ spýtal sa nás.

„V maminej maternici,“ povedal Shanny a ja som sa začal smiať.

Lekár vyzeral chvíľu zmätene a potom si uvedomil, akú chybu spravil.

„Och, prepáčte, ja som si myslel, že... že spolu chodíte.“ A trochu vystrašene sa na nás pozrel, akoby očakával nával zlosti a nadávok.

My so Shannym sme sa len zasmiali a priateľsky sa na neho pozreli.

„My sa na vás nehneváme, nebojte. Stáva sa nám to často. Asi to bude tým, že sa na seba vôbec nepodobáme, ale v skutočnosti sme dvojčatá,“ vysvetlil som.

Lekár si vydýchol a znovu mi prezrel všetky životné funkcie. Bol som v poriadku. Shanny odišiel so slovami, že sa vráti hneď zajtra ráno a ja som ostal smutne sedieť sám v tmavej nemocničnej izbe.

Sníval sa mi sen. Bol krásny. Navštívil som veľa miest, spoznal množstvo ľudí. A potom som umrel na rakovinu. Ak by tam nebol ten koniec s umieraním, bol by naozaj krásny. Ale vďaka nemu som dostal geniálny nápad. Vzal som si z nočného stolíka notes a pero a začal písať. Písal som, až kým neprišiel Shanny.

„Ahoj, čo tam píšeš? Závet? Ak hej, však mi dáš tvoj byt, bude sa mi hodiť, keď budem cestovať,“ povedal naoko vtipne, ale na očiach som mu videl, že to nemyslí vážne.

„Nie Shanny, nepíšem závet, píšem niečo oveľa lepšie!“ skríkol som nadšene.

„A čo to je?“

„No vieš... je tu pár vecí, ktoré by som chcel do svojej smrti stihnúť... pomohol by si mi s tým?“ povedal som a urobil som na neho psí kukuč.

„Ja neviem...“ povedal a pozrel sa mi do očí. Chvíľu nič nepovedal, ale potom zanadával.

„Do hajzla, prečo musíš mať také pekné oči? Fajn, pôjdem s tebou!“ povedal.

Nadšene som skríkol a chcel ho ísť objať, ale bránila mi v tom kanyla, zapichnutá v mojej ruke.

1. želanie – ísť do Hollywoodu

„Teraz, prosím, odbočte doľava,“ povedal ženský hlas z GPS – ka.

„A chceš, aby som nabúral do palmy?“ spýtal sa jej Shannon, ktorý riadil.

Boli sme na ceste do Hollywoodu, môjho prvého priania. A so sebou sme si vzali GPS. A celú cestu nás chcelo zabiť.

„Teraz odbočte doprava.“

„To isto, aby som skrútil volant na štvorprúdovke? Si normálna?“ spýtal sa jej Shanny.

„Teraz choďte stále rovno.“

„Áno a budeme sa kúpať s rybkami,“ skríkol nahnevane Shannon.

Zastavil na krajnici a so sebou si vzal aj GPS.

„Shanny, čo to ideš urobiť?“ skríkol som na neho, ale to som už tušil, čo príde.

„To, čo som mal spraviť, už keď nám tá krava nariadila, aby sme odbočili a vyleteli z mosta!“ Samozrejme, že sme to neurobili.

A vtedy sa Shanny natiahol a odhodil GPS do mora, čo bolo pred nami.

„Tak a je pokoj,“ povedal, keď nastúpil do auta.

„A ako sa teraz chceš dostať do Hollywoodu?“ spýtal som sa naštvane.

Shanny len ukázal pred seba a ja som sa tam pozrel. Bolo tam snáď milión značiek s nápisom Hollywood a na horách za nimi sa týčil slávny Hollywoodsky nápis.

„Braček, sme tu,“ povedal Shanny a usmial sa na mňa.

Pobyt v Hollywoode bol úžasný. Prešli sme sa po chodníku slávy, prezreli sme si zblízka nápis Hollywood a dokonca sme stretli Jennifer Aniston! Vlastne výlet bol úžasný, pokým som jedného večera nezašiel do baru bez Shannyho. Sadol som si k pultu a objednal si whisky. Bol som už poriadne naliaty, keď si ku mne niekto sadol.

Bol to Brad Pitt!!! Najprv som si myslel, že mám halucinácie, ale bol to fakt on!

„Ahoj,“ povedal a otočil sa ku mne.

Ani mne sa už nechcelo piť samému a preto som sa s ním dal do reči. Chvíľu sme sa bavili a naozaj s ním bola sranda, keď sa zvrtla reč na to, prečo som tu.

„No vieš, ja mám rakovinu, zostáva mi už len pár mesiacov života a s bratom sme sa vydali na cestu splniť moje priania. Je slávny fotograf, takže na to má peniaze,“ povedal som.

„Slávny fotograf? Aj ja poznám jedného fotografa. Volá sa Shannon Leto a je to totálny pako! Všetci ho vychvaľujú, ale keď ma fotil, bol naozaj strašný. Snažil sa byť vtipný a vôbec sa mu to nedarilo.“ Povedal a potom sa ku mne naklonil, aby mi mohol zašepkať do ucha: „A myslím, že v nohaviciach nemá takmer vôbec nič. Ak vieš, čo tým myslím.“

Bolo z neho cítiť chľast, ale to ho neospravedlňovalo. Aj ja som bol poriadne opitý. Odniesol som ho pred bar.

„Vieš, že nikto nebude urážať môjho brata!“ skríkol som na neho a on sa na mňa vystrašene pozrel.

„Shannon Leto je tvoj brat?“ spýtal sa.

„Áno.“

Na nič som nečakal a päsťou mu strelil. A potom znovu a znovu. Bol taký opitý, že sa nebránil. A ja som bol tiež poriadne opitý, takže som ani nevnímal, čo robím. Zložil sa na zem a ja som ho tam nechal ležať.

Utekal som do hotela, v ktorom sme boli ubytovaní. Shannon bol v izbe, ležal na svojej posteli a pozeral televízor.

„Shanny, musíme ísť,“ povedal a začal rýchlo baliť.

„Prečo?“

„Pretože som zbil Brada Pitta.“

Jared Leto