OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Magori! - 4. kapitola

17.02.2011 (13:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1104×

Upozorňujem, že som to písala pod vplyvom American Idiot od Green Day. :D Takže to tak aj vyzerá. :D

„Vieš, čo je o... štrnásť minút za deň?“ zašepkal som jej do ucha, keď sme skončili.

„Nie, aký?“

„14. február...“ zašepkal som a čakal na jej reakciu.

„Aha, a?“ zašepkala úplne nevzrušene.

„Zlatko, zajtra je Valentín, deň zamilovaných, ty sa netešíš?“ spýtal som sa a snažil sa zakryť sklamanie.

„Jared... vieš, ja... som nikdy nemala rada Valentín.“

„A prečo nie?“

„No... bude to znieť trápne...“

„Nie, nebude, neboj sa,“ povedal som a pobozkal ju do vlasov. Zrazu sa vytrhla z môjho objatia tak, aby sa mi mohla pozerať do očí.

„Jared, vieš, ja som nikdy nemala rada Valentín, pretože som ho nemala s kým osláviť.“

„Nechápem,“ povedal som a nechápavo sa na ňu pozrel.

„Jared ty... si... no, môj prvý vážny vzťah...“ Ak by som pil vodu, teraz by som ju určite vypľul tak, ako to robia muži vo filmoch.

„To si zo mňa musíš robiť srandu. Veď si úžasná, dokonalá, krásna a vtipná. Nechápem.“

„Na základnej ma deti nemali rady, pretože som sa dobre učila, bola som, malá nosila okuliare a bola som... tučná. Na strednej bolo to isté. Ale vtedy som sa rozhodla zmeniť, schudla som, začala som nosiť kontaktné šošovky a začala používať make-up... A každý muž, ktorý ma odvtedy chcel, ma chcel len kvôli peknému telu. Ale ty si iný... Ty si bol... môj prvý...“ zašepkala sa a usmiala sa.

Nezmohol som sa na slovo.

„Milujem ťa, zašepkala, nečakala na odpoveď a začala ma nežne bozkávať. Rukami mi vošla do vlasov a postupne jej bozky začali byť vášnivejšími. Pravou rukou ma zrazu pohladila po tvári, skĺzla ňou po mojom krku, po hrudi a bruchu, vyhrnula mi tričko a hodila ho niekam preč. Prstami mi prebehla po bruchu a po krku, ale ja som ju zrazu zastavil. Tak veľmi som chcel, aby pokračovala, ale musel som niečo vedieť.

„Počkaj...“ zašepkal som udýchane. „Musím niečo vedieť. Takže, ja som tvoj prvý vážny vzťah?“

Prikývla.

„A... som aj tvoj prvý?“

Prikývla, líca sa jej začervenali a zahanbene sklonila hlavu.

„Som strašne šťastný, že som bol tvoj prvý, láska. Nemáš sa za čo hanbiť. Milujem ťa...“

Zdvihla hlavu a ja som zbadal, ako jej po líci stiekla jedna slza. Perami som ju zotrel a pomaly sa presunul k jej perám.

„Už môžem pokračovať?“ zašepkala nedočkavo.

Nestihol som ani kývnuť a už ma hladne bozkávala.

_

„您好，我们很高兴我们能在中国欢迎你在这里。“ povedal nejaký Číňan, čo nám prišiel hneď naproti na letisku.

„Eeee???“ povedal som nechápavo.

„我们感到高兴的是我们可以回顾一下你们美丽的国家,“ povedala Romina a ja spolu so Shanny sme na ňu len nechápavo pozerali.

„Zlatko, zavri ústa, ešte ti tam vletí mucha,“ zasmiala sa Romina.

_

„Nádhera...“ vydýchol som.

Práve sme boli v jednom z nespočetného množstva chrámov v Pekingu. Bolo to úžasné... Nádherné... Omamujúce... Toľko zlata a bohatstva na jednom mieste, až sa mi zatočila hlava. Steny lemovali obrovské sochy bohov, vyrobené zo zlata a oproti nám trónil najväčšia a najkrajšia socha v chráme. Pred ňou sa klaňalo a modlilo pár mníchov. Túžba vidieť sochu zblízka bola silnejšia než ja, a tak som rýchlo a neopatrne vykročil vpred.

„挺举!“ ozvalo sa zborové a ja som si až vtedy uvedomil, že všetkým, okolo ktorých som prešiel, som stúpil na ruky.

„Prepáčte, prepáčte,“ zahabkal som sa a až keď som sa prudko otočil, zistil som, že som stál tesne pred sochou, do ktorej som nechtiac vrazil. Začala sa nebezpečne nakláňať zo strany na stranu a skôr, než som tomu mohol zabrániť, spadla na zem a rozbila sa na malinké kúsky, ktorá by ani trpezlivý Budha nezlepil.

„Do riti!“ zanadával som a otočil sa k zdeseným mníchom.

„Utekaj!“ skríkol Shanny a ja som ho viac než s radosťou poslúchol.

Začala som utekať a skôr, než si to mohli mnísi vôbec všimnúť, som vyletel z chrámu a utekal za Shannym a Rominou.

_

„Jared, ale toto v tom chráme si vážne prehnal,“ podpichol ma Shanny, keď sme spomínali na výlet do Číny.

„Čo by som dala za to, aby som znovu videla tú jeho tvár, keď tá socha spadla,“ zasmiala sa Romina.

„No, že si to ty, tak ty, tak prvýkrát sa budeš môcť pozrieť zadarmo,“ povedal Shanny a zniekadiaľ vytiahol fotku.

Romina sa na ňu pozrela a spolu so Shannonom vybuchli do neovládateľného smiechu. Bol som strašne zvedavý, z čoho sa tak smejú, a tak som pristúpil bližšie k nim.

„Shannon! Ja ťa zabijem!“ skríkol som a takmer odpadol.

Na fotke som bol ja so zdeseným výrazom na tvári a úlomkami zlatej sochy pri nohách.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Magori! - 4. kapitola :