OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Mesto smrti - Prológ

22.07.2012 (19:00) • zuzik, Seelia • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1463×

„Trash, prosím ťa, dávaj pozor, v tej debne sú taniere!" Počuť rozbíjanie. Skrčím čelo- neskoro.

„Zlato, neboj, dostali sme niekoľko sád. Nemusíš sa stresovať, radšej mi prines pivo." Čo už- Trash je flegmatik.

Len si vzdychnem a idem mu po to pivo do chladničky.

„Postreh!" zakričím na Tresha a hodím mu ho. Počuť rozbíjanie, nie to bola moja obľúbená váza- nie nadarmo bol Trash v školskom tíme amerického futbalu.

Zrazu začujem divné zvuky vychádzajúce zo skrine. Idem sa tam pozrieť. Dvere izby boli pootvorené, no prisahala by som, že ani jeden z nás tam ešte dnes nebol. Opatrne ich potisnem a roztvorím ich dokorán.

Zvuky zintenzívneli. Pomalými krokmi podídem ku skrini a prudko ju roztvorím. Skrina je prázna, až na kopu moľami prežratých kabátov. Zmätene sa strhnem a obleje ma strach, keď sa zvuky ozvú znova. Očami prebehnem okolie a hľadám niečo, čo by mi vysvetlilo túto záhadu. Neviem, či mám halucinácie, alebo som proste unavená z dlhej cesty.

Zvuky utíchnu a ja si vydýchnem. Rýchlo vybehnem z izby a dvere za sebou zaplesnem. Keď to začujem prudko zastanem, skolo zletím zo schodov.

Zovšadiaľ sa ozýval tichý smiech. Znel šialene a mne po tele prebehli zimomriavky.

„Trash? Počul si niečo?" skričím a klepem sa strachom. Trash sa neozýva a smiech sa stupňuje. Vbehnem do obývačky, a pritom umieram stachom. Smiech pomaly utíchne a ja zbadám na gauči Trasha. Spal.

„Trash, ty spíš?!" skríknem na neho tak, že by to zobudilo aj mŕtveho.

„Mami, nechaj ma spať. " To nemyslí vážne!

„Trash! To nemyslíš vážne." Zatrasiem s ním nech sa láskavo zobudí.

„Dobre, dobre už som hore. Carleen, čo sa deje? Si celá bledá."

„Tam z tej skrine išli zvláštne zvuky, choď sa tam, prosím ťa, pozrieť." Trash tam so všetkou vážnosťou vyberie. Pomaly otvára dvere skrine.

„Ááá!" Sríkne Trash. Kričím tiež. Preboha, niečo ho tahá do skrine a snažím sa ho vytiahnuť. No nemám dosť síl a pustím ho. Rukou si prikryjem ústa a potlačím vzlyk.

 „ Nie, Tash, nie!" kričím s očami v slzách. Jeho krik sa zrazu začne meniť na smiech. Dojde mi, o čo tu ide. Vystrelil si zo mňa.

„Trash, to nebolo vtipné." Trash sa smeje tak, že nemôže ani prehovoriť. Plesnem ho do pleca a nahnevane odkračam.

Idem von- moja adoptívna dcérka Annie má už o chvíľku prísť od Trashovej mamy.

O chvíľu už počuť vzrgot štrku pod kolesami auta. Dvere na aute sa otvoria a vyskočí z neho usmievavé dievčatko v jasnoružových šatách- Annie.

Mierne poskakujúc sa ku mne rozbehne a silno ma obíjme. Pohladím ju po plavých vláskoch a radostne sa zasmejem. Zavediem ju do domu a ukážem jej izbu. Keď prechádzame popri znovu otvorených dverách tej miestnosti skaďiaľ sa ozývali tie zvuky, Annie otočí hlavu ku skrini, zvihne ruku a zakýva. Prudko zastanem a nakuknem dovnútra.

„Komu si to kývala Annie?" opýtam sa jej so strachom. Čudne na mňa pozrie. Takmer neveriacky.

„Predsa tomu chlapčekovi." Kývne rukou ku skrini a usmeje sa na ňu. Zavriem oči a znova ich otvorím. No žiadeho chlapčeka som stále nevidela. Znovu sa začal ozývať ten smiech.

„Žiadneho chlapčeka nevidím, Annie! Nerob si zo mňa srandu!" skríkla som na ňu karhavo. V očiach sa jej objavili slzy.

„Nevymýšľam si! Naozaj tam je. Hovorí, že sa volá Franklin a že si zlá. A mám ujsť preč, kým sa ešte dá!"

Srdce mi začne rýchlo búchať. Annie sa usmeje a odíde do svojej izby, čo to malo byť. Po pár sekundách, čo som toto rozdýchala, išla som za Anie, ktorá sa už spokojne- hrala sa z novou hračkou (vlastne tá tu už bola) - plyšovým medvedíkom, na ktorom sa už podpísal zub času- chýba mu už jedno oko.

Annie s ním sedí na zemi a predstiera, že chodí. Pritom si popiskuje. Roztomilo sa usmeje.

„Zoznám sa s Brumkom. Práve som ho našla." Podozrievavo pozriem na hračku. Potom sa v ducho okríkem.

Prestaň byť paranoidná! Je to obyčajný macko!

Nasilu sa usmejem, pohladím Annie a zo strachom v srdci sa odoberiem do kuchyne navariť mäsovú plnku.

Autor: zuzik (Shrnutí povídek), Seelia, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Mesto smrti - Prológ: