OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Miluješ ma? Nie! Fajn! 2.kapitola

02.12.2010 (17:00) • bobik • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 631×

Emma:

Sedela som na posteli a hľadela von oknom. Bolo nádherne. Slniečko svietilo a jemne sa dotýkalo mojich líc. Stále som si prehrávala dnešok. Ako som ho bozkávala, ako som sa s ním pohádala. Ale najmä ako ma objal. Ten bozk, bol síce nádherný, ale keď ma objal, cítila som to menej nútene. Chápete? K bozku som ho dotlačila ja, aj keď, ma jeho pozitívna reakcia potešila, ale keď ma na parkovisku objal, spravil to sám. Nevrhla som sa mu do náruče. Objal ma sám! Naozaj! Bolo to neuveriteľné. Ako sa pokúsil pritisnúť si ma k telu. A ja namiesto toho,aby som to využila, som mu dala FACKU! A ešte som aj zdrhla! Som ja ale blbá. Mohla som tajne zistiť akú voňavku používa, alebo či je jeho reakcia na mňa rovnaká, ako po biológií. Ale nie! Ja musím ujsť. Jednoducho UJSŤ! Sprostá! Sprostá! Sprostá! Moju izbu naplnila melódia Therapy od All time Low. Obzrela som sa po izbe aby som zistila, kde mám mobil. Bol položený na stole. Postavila som sa a s ťažkosťou som sa dotrepala k stolu. Pozrela som sa kto mi volá a skoro som odpadla. Bol to LEE! LEE! LEE! Lee mi volá. Chcela som skákať, hopkať, spievať a ešte všetko možné. Namiesto toho som si zachovala chladnú hlavu a zdvihla mu to.

„Uff... Emma?“ spýtal sa ma.

„Nie! Ježiško!“ odpovedala som mu ironicky.

„Potrebujem sa ťa niečo spýtať...“ hovoril zronene.

„Nó...?” som schválne o natiahla , aby som vyznela „MÁM TO V PAŽI.

„Prečo? Prečo? Prečo? Čo sa stalo? Dnes? Na parkovisku... potrebujem vedieť, ublížil som ti?“ pýtal sa ma.

„Prečo mi nedáš pokoj?“ kričala som do telefónu a zrušila hovor. Okamžite som sa napojila na net a hľadala čo potrebujem. O chvíľu som to mala. Našla som si jeho fotku a vytlačila som ju. Potom som si našla fotografiu Mie.  No a nakoniec, Jacka. Jack je náš bývalí spolužiak. Odišiel do Kalifornie.  A keďže viem, že Mia odišla na dva dni preč a Lee nevie kam, môžem to využiť. Stiahla som si pozadie azúrového mora a upravila fotku tak, aby to vyzeralo že Mia a Jack si dosť užívajú. Potom som podeň dala  nápis : Moc ma to mrzí. Ale on je ten pravý. Ty si bol len náhrada. Ale on je ten! Vytlačila som to a strčila som si to do batohu.

***

Ráno som si privstala, aby som bola v škole prvá. Vbehla som dnu ako tornádo a dobehla k Leeho skrinke. Tam som svoj výtvor pekne vylepila. Potom som sa zašila v triede a čakala na začiatok hodiny. Uvažovala som, či to bol dobrý nápad. Predsa len, možno ju Lee miluje. Ale aj ja som milovala Mika. A kvôli komu sme sa rozišli? No jasné! Kvôli Leemu. Takže pekne niečo za niečo.  Postupne sa trieda začala napĺňať. Ako posledný vošiel Lee a v ruke zvieral môj výtvor. Sadol si na stoličku vedľa mňa a pozeral sa dopredu.

„Lee? Čo ten včerajší telefonát?“ opýtala som sa na rovinu.

„Emma ja neviem! V poslednom čase som naozaj zmetení. A mimochodom. Táto tvoja fotomontáž, je skoro pravdivá. Len neodišla za Jackom, ale nejakým iným búchačom!“ pozrel sa na mňa ako kôpka nešťastia. Chcela som sa skloniť a pobozkať ho. Ale vedela som, že nemôžem. Kvôli mne je na tom takto zle. Chudáčik. Mala som chuť tej malej štetke rozbiť hubu. Lee si toto nezaslúži. Ale z leľkej časti za to môžem ja. Som taká SPROSTÁ!!!

LEE:

Pozrel som sa na ňu, ako sa mračí. V rukách som pevne zovrel plagátik, ktorý mi nalepila na skrinku. Bola to pravda. Vedel som to! Podvádza ma! Len som si to nechcel pripustiť. Ale teraz! Keď ju na tom plagátiku vidím,  je mi jasné, že nie je len moja. Bohužiaľ. Na tejto fotke, bola tam kam patrí. V náručí iného muža. Ale keďže mi to takto nikto neukázal. Neveril som tomu. Ale už verím. S každou babou sa vyskytol problém. A s touto asi ten najväčší. Je mi absolútne jasné, že je to fotomontáž. Ale, vidím tam to, čo som nevidel. To že do cudzieho objatia zapadá viac, ako do môjho A možno aj viem prečo. Ale radšej nie! Nie! Toto nie je pravda! Áno! Načo di klamať. Je to preto, lebo Emmu milujem. Ale my sa k sebe nehodíme!!! Ako môžem byť buchnutý do Emmy? Veď tá ma nenávidí. No nič! Musím jej spôsobiť krušné chvíle. Ak mi znova niečo vyvedie, možno ju začnem zase nenávidieť. Hoci som v kútiku duše vedel, že toto sa nestane, skúsil som to. A to hneď na obede.

***

„Hej! Emma! Ako bolo. Len dúfam že som ta včera nenabúchal!“ zakričal som a začal sa smiať ako debil.

„Ouč! Jasné! Tuším sme si nedali pozor! Asi budem musieť navštíviť ženskú lekárku. Samozrejme až po tom, ako ty navštíviš psychiatra! Idiot! Jasné, že si ma nabúchal! Ale len v tvojej predstave. Fuj!“ vrátila mi to a ja som si skleslo sadol na stoličku. Nezabralo! Stále som z nej túžil strhať oblečenie!

„Lee, čo ti je?“ zaujímal sa Kevin.

„Nič!” odvrkol som mu.

„Niečo ta žerie!“ povedal a pozrel sa na mňa.

„Pozri! Kebyže mám záujem ti to povedať, tak ti to poviem! Ale ja nemám,” povedal som mu a otočil sa mu chrbtom. Zapojil som sa do debaty s Larsom a Johnym. Práve debatovali o tejto sezóne! Máme veľké šance vyhrať.

EMMA:

Debil! Pred celou školou sa ma opýta, či ma nepriviedol do druhého stavu.

Idiot! Debil! Blbec! Nenašla som žiadny iný názov, ktorým by som ho poctila. No vlastne ešte jeden! ÁÁÁCH! Môj sladký orieškový mozoček! Bože Emma! Zobuď sa! Toto nemôžeš! Je to Lee! Vždy bol na mňa hnusný.

Presne ako ty naňho! Ozval sa mi v hlave hlások. Ako som sa ja doňho mohla zamilovať! Do riti. Toto nieje možné! Proste nieje! Veď je to Lee! Je to LEE! LEE! My by sme spolu nemohli byť. Proste nemohli! Nejde to! Sme dve odlišné rasy! Naozaj to nejde. Láska prekoná všetky prekážky. Zase ten otravný hlas v mojej hlave. Do prdele. Toto nejde! Musím ho dostať z hlavy. A je mi jedno ako!

LEE:

Ufff... toto je  neuveriteľné. Je strašné, čo so mnou tá malá robí. Je nádherná! Ozaj! Ale keď ma nenávidí, čo môžem. Kebyže môže byť moja, len na pár minút. Na pár úbohých minút. Aspoň desať. Úbohých desať minút. Minút, počas ktorých, by som jej to povedal. Ako ju milujem. Ako ma napĺňa jej úsmev a smiech. Ako cítim vibrácie, v jej blízkosti. Ako by som jej zbozkával tvár, keď sa mračí. Alebo plače. Plakať som ju videl len včera a bolo to to najhoršie, čo som kedy videl. Chcel som si ju uniesť na severný pól, a tam s ňou žiť a byť šťastný. Ale ako môžem? Pre ňu som len obyčajný chudák. Chudák, ktorý ju nenávidí. Kebyže len ona vie, ako ju milujem. Jej čierne oči. Jej blond vlasy. Musím sa jej vyznať. Musím to risknúť. Ale ako? Najprv jej budem robiť napriek. Možno sa mi nakoniec sprotiví. Možno?

Autor: bobik (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Miluješ ma? Nie! Fajn! 2.kapitola: