Miluješ ma? Nie! Fajn! 6. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Po dlhšej dobe pridávam 6. kapitolu. Mrzí ma, že ste tak dlho čakali. Ale bola som chorá a robili me všelijaké testy a tak.
No a k deju... Radšej sa nevyjadrujem, lebo ako vždy ho celý vykecám. Len by som povedala, že alkoholom sa nebude šetriť. Ale aj tak, príjemné čítanie

14.12.2010 (16:00) • bobik • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 710×

EMMA:

Zabuchla som dvere a zviezla som sa po nich na zem. Nevedela som, či plačem, lebo sa ma práve pokúsil Nick znásilniť, alebo preto, lebo mi Lee povedal, že som fajn baba. Pri pomyslení na Leeho som dostala záchvat plaču. Bolo mi to jasné. Plačem, lebo mi povedal, fajn baba. Akoby som mohla čakať niečo iné. Ako napríklad: Milujem ťa Emma O´connelyová. No to určite. Lee sa bude v piatok muckať s Miou a ja ich budem sledovať. To bude úžasná zábava.

Chvíľu som rozmýšľala, že nepôjdem. Ale musím. Veď som z veľkej časti organizátorka. Kebyže tam neprídem, bude z toho celoškolský škandál. Už aby to bolo za mnou.

tále som sedela opretá chrbtom ku dverám a plakala. Nikto zaklopal na dvere. Prisahám že ak to bude Lee, tak mu to poviem. Presne tak, poviem mu to. Prudko som otvorila dvere, odhodlaná hodiť sa Leemu do náruče. Na moje prekvapenie tam stál Kevin. Presne tak. Kevin!!!

„Kevin? Čo ty tu?“ spýtala som sa ho. Bola som vcelku zmetená. Chápete? Akože, chystám sa vyznávať lásku a namiesto toho...

„Keď nepočúvaš Kate... Ale ver mi... Mňa budeš!“ povedal rozhodne a vstúpil dnu.

„Vieš, slušný človek čaká na pozvanie,“ povedala som s úsmevom.

„Vždy som bol výnimka,“ povedal a sadol si za stôl. Sadla som si oproti nemu a čakala čo z neho vypadne.

„Vieš, Lee je do teba blázon... A aj ty doňho. A nehovor že nie. Vidíme to všetci. Bolí vás keď ste od seba. Tak si to priznajte. Musíte byť spolu. Ty si preňho proste stvorená. Presne ako on pre teba. A aj keď ty máš stošesťdesiatdva centimetrov a on stoosemdesiatsedem. A aj keď pri ňom budeš ako trpaslík. Je to jedno! Lebo vy dvaja od seba byť nemôžte. Rozumieš! A keď sa tváriš že áno, neubližuješ len sebe. Predovšetkým jemu a tebe, ako celku. Vy dvaja sa nedáte brať oddelene, lebo ste jedno spoločné. A viem, že to znie divno, ale ste ako puzzle. Ak chýba jeden dielik, obrázok nepostavíš. A ja si myslím že v tomto prípade, je to tvoj mozog. Telá, srdcia aj duše sú už spojené. A Leeho mozog tiež. Už chýba len tvoj mozog a je to. Finish! Ste spolu. Šťastný a dokonalý,“ povedal a usmial sa, očividne sám zo sebou strašne spokojný.

„Kevin, ja ho milujem. A môj mozog je mu tiež oddaný. Ale keď ja sa bojím. Ako si môžem byť istá, že ho za dva dni, nenájdem na WC s Miou? Ako?“ povedala som a pozrela sa do stolu. Neviem ako sa to stalo, ale Kevin si presadol na stoličku vedľa mňa. Začal ma hladiť po chrbte.

„Neujde. Na to si preňho až moc výnimočná,“ šepkal a ďalej ma hladil.

„Myslíš?“ spýtala som sa pochybovačne.

„Viem,“ povedal už naštvane.

„Toto asi nebol tvoj nápad?“ spýtala som sa ho a usmiala sa.

„Napadlo to Katy, ale keď máte byť šťastný...“ zvyšok vety nedokončil, lebo som ho objala. Videla som na ňom že je zaskočený. Ale verte mi, ja som bola viac. Objímam tu existenciu, s ktorou som nikdy nechcela mať nič spoločné.

„Emma, porozprávaš sa s ním. Si preňho výnimočná. A myslím, že aj jediná. A ver mi, nikdy by ti neublížil. Ani nevieš, aký bol šialený, keď ťa dnes šiel sledovať. Skoro vybuchol, keď som mu povedal, že máš rande. A keď volal... skoro plakal. Naozaj,“ hovoril a stále ma hladil po chrbte.

„Myslíš... že... no... mám... za ním ísť?“ spýtala som sa ho potichu.

„Samozrejme! Musíš! Nežartujem. Miluje ťa!“ povedal.

„Trošku silné slová. Nemyslíš?“ spýtala som sa ho. Hneď by ma mal milovať. Všetko čo hovorí je pekné. Ale stále mám strach, že sa niečo pokašľe. Všetko. Zlomí mi to srdce. Tým som si istá. Ale ak je toto pravda, za pokus to stojí.

„Silné, ale pravdivé. Miluje ťa! A to sa len tak nezmení!“ hovoril mi a usmieval sa.

„Máš pravdu! Za pokus to stojí!“ povedala som a usmiala som sa.

„Nie je to pokus! Vyjde to! Ver mi!“ povedal a usmial sa.

„Ďakujem! Za všetko, Kevin!“ povedala som a postavila som sa. Chcela som sa ho spýtať, či nechce niečo piť, ale predbehol ma.

„No, ja pôjdem,“ povedal a postavil sa tiež. Šla som s ním až ku dverám a rozlúčila sa s ním. Zavrela som dvere a šla si ľahnúť.

LEE:

Priviezol som sa domov a zaparkoval auto v garáži. Nikto nebol doma a tak som si otvoril fľašu vodky. Mama to neschvaľuje, ale otec má vždy dačo poruke. Kopol som do seba asi polku fľaše. Potreboval som to. Keď si spomeniem na toho hajzla... Niekto zaklopal na dvere. Pribehol som k nim a otvoril. Skoro som dostal infarkt. Stála tam Kate. Tá Kate, ktorá by sa teraz mala nachádzať u Emmy a dávať ne ňu pozor!!!

„Čo tu robíš? Mala si byť u Emmy!“ vyletel som na ňu.

„Ty tu po mne nekrič! U Emmy je Kevin a povie jej to, čo aj ja tebe,“ začala a ako tornádo vletela dnu.

„Lee, fajn baba?“ spýtala sa ma s úsmevom.

„Kate, ona ma nechce. Zachránil som ju. Bodka. Koniec. Nenávidí ma, ale to je jedno. Na čo si prišla?“ spýtal som sa jej znova. Nechápe čo sa snaží dosiahnuť.

„Lee, musíš jej to povedať. Ako veľmi ju ľúbiš. Bolí ju to. A viem že teba tiež. A nesnaž sa mi protirečiť. Nič tým nedosiahneš. V piatok o týždeň je ples. Tam jej to povieš. Je utorok, rozmysli si čo jej povieš. Máš dosť času. A nesnaž sa s toho vykrútiť. A ešte niečo, keď pri tebe uvidím tú barbie, ktorá má šaty veľkosti igelitového sáčku, tak ja...“ prerušil som ju.

„A kto je tá barbie?“ spýtal som sa. Dnes mi akosi nedopína.

„Mia! Mia! Mia!!! A ja to myslím vážne. Osobne ta oberiem o možnosť rozmnožovania,“ vyhrážala sa a ja som dostával strach.

„Kate! Pokoj! Mia je oproti Emme nikto. A to myslím vážne. A ešte jedna vec, čo konkrétne jej Kevin hovorí?“ Musel som sa spýtať. Staršne by am to zaujímalo. Čo jej tak on môže povedať.

„Dospela som k názoru, že ty nepočúvaš Kevina a Emma mňa, tak so role vymeníme. Emma bude počúvať Kevina. A ty budeš počúvať mňa!!!” Posledné slovo znova vykríkla.

„Kate, nakričala si sa dosť. Nechceš čaj?“ spýtal som sa jej, ale jej pohľad padol na otvorenú fľašu vodky. Zrejme nikdy neuverím tomu, čo sa stalo, ale Kate ju na jeden raz dopila. Vypleštil som na ňu oči a ona len mykla plecami. Mám šťastie že naši niesu doma. Vytiahol som druhú a napil som sa z nej ja. Zamračila sa na mňa a zase mi ju zobrala.

„Alkoholička,“ povedal som a začal sa smiať.

„Už mi to ide na nervy. Poďme sa opiť Lee. Nezvládam to ako sa hádate,“ hovorila a stále držala fľašu.

„Fajn, ale pochybujem, že máš výdrž!“ povedal som jej a fľašu jej vzal. Takto sme si ju podávali, až sme boli totálne na mol. Nikto zaklopal na dvere. Nevime ako sa mi to podarilo, ale zdvihol som sa a otvoril dvere. Stál tam Kevin a sledoval ma, ako výjav z biblie.

„Kate!“ zakričal.

„Kuchyňa!“ zakričala mu späť. Zviezol som sa na dlážku a začal driemať. Takto ožratý som ešte nebol. Z kuchyne vyšiel Kevin a Kate mal na rukách.

„Bež do postele. Nie, radšej nebež. Len si choď ľahnúť. Krokom. Lebo sa zabiješ. A že si mi ožral frajerku, si s tebou ešte vybavím!“ Povedal a zabuchol mi dvere pred nosom. Poslúchol som ho a pomaly som sa dotrepal do izby, kde som hneď zaspal.

Autor: bobik (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování