Miluješ ma? Nie! Fajn! 7. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Tak 7. kapitola. Neviem čo k tomu povedať. Asi len, príjemné čítanie. (Perexy písať neviem)!!!...:D

15.12.2010 (13:00) • bobik • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 645×

EMMA:

Ostala som doma celý týždeň. Nikomu som nebrala telefón, s výnimkou Kate a rodičov. Mala som osem neprijatých správ od Lehho, tri SMS-ky, že sa musíme porozprávať a dve od Kevina, že sa mám Leemu prestať vyhýbať. Takže vážne super. V nedeľu prišla Kate s diabolským úsmevom.

„Čo je?“ Spýtala som sa jej. Nevedela som prečo sa tak tvári, ale bála som sa a veľmi.

„Ideme nakupovať!“ povedala a stále sa škerila.

„Je nedeľa!“ povedala som jej. Jasné nakupovať. A rovno v nedeľu.

„Obchodné centrá sú otvorené. A netvár sa, že nie! Sú, četla som si to na nete. A teraz hor sa obliecť sa. Pozrela som sa na ňu a čakala či to myslí vážne. Zrejme myslela, pretože ma chytila za ruku a ťahala do izby. Posadila ma na posteľ a začala sa mi prehrabovať v skrini. Vytiahla červené šaty, previazané čiernou mašľou. Natočila mi vlasy a nasadila čiarnu čelenku. Nakoniec to doplnila čiernymi lodičkami a otvorenou špičkou. Pozrela som sa do zrkadla a vyzerala som úžasne. Jemne som Kate objala a až potom som si všimla čo má na sebe. Mala presne také isté šaty, len neboli červené ale modré. Na nohách mala rovnaké topánky a na hlave čelenku. V jej prípade však nebola čierna. V jej havraních vlasoch by aj tak zanikla. Bola žiarivo biela.

„Sekne ti to!“ Pochválila som ju a vydala sa von. Nasadli sme do auta a Kate naštartovala. Celú cestu sme sa smiali ako kedysi. No, proste na každej sprostosti. Prišli sme pred nákupné centrum a Kate ma už hnala von. Prešli sme snáď všetky obchody, ale Kate nikde nenašla, čo hľadala. Podarilo sa jej to až v poslednom obchode so spodnou bielizňou. Mali tam aj všelijaké sexi šatôčky, medzi ktoré sa Kate hneď vrhla. Sledovala som ju a čakala, čo chce s tým všetkým robiť. Zahnala ma do kabínky a hádzala mi, všelijaké možné kostými. Najprv policajtku (moc úzka), väzenkinu (odhaľoval moc veľa), lekárku ( podľa Kate moc veľa zahaľoval) nakoniec anjela. Ten kostým bol dokonalý, Miniatúrne šortkky, Ktoré nič nezahaľovali, ale ani nič neodhaľovali (Veď viete ako to myslím, nie?) a upnutý korzet. Zozadu k nemu boli prišité krídla a spredu bol vyšitý malými korálkami. Bol proste dokonalý. Vyšla som z kabínky, ale nikde nikto nebol. Obzrela som sa a hľadala Kate. Namiesto Kate som si však všimla, že sa ku mne blížia traja chalani. Usmievali sa a premeriavali si ma. Prišli až ku mne a skoro im oči vyleteli.

„Takú peknú slečnu, to som už dlho nevidel,“ začal ten prvý a očividne si myslel že je sexi. S tou kačacou papuľou? To isto!

„Zrejme máš oči stále zavretá,“ povedala som mu a otočila som sa. Nemala som záujem sa s ním ešte baviť. Stále som hľadala Kate. Zrazu ma niekto chytil za ruku a otočil. Bol to ten veľký a vyzeral dosť naštvane.

„Chcem ťa vidieť bez toho,“ chytil ma za lem korzetu.

„Pusti ma!“ Povedala som hlasnejšie a vytrhla som sa mu.

„Nie!“ Zase ma chytil. To už sa k nám blížil strážnik.

„Nejaký problém?“ Spýtal sa.

„Nie! Nemusíte tu byť!“ Povedal mu ten veľký.

„Áno! Páni sa nevedia chovať k dáme!“ Povedala som sa o krok som ustúpila.

„Poďte so mnou!“ povedal a vyviedol ich všetkých von. V tom sa záves na vedľajšej kabínke otvoril a vyšla Kate. Na sebe mala miniatúrnu minisukňu červenej farby a čierny korzet. V ruke držala čelenku a čertovskými rohmi.

„Kostými už máme. Ešte topánky,“ povedala a zatlačila ma do kabínky. Prezliekla som sa a vyšla som von. Zaplatili sme a vydali sa k obuve. Kate mi vybrala krásne strieborné topánky na podpätku, ktoré sa zaväzovali šnúrkami až na kolene a sebe čierne lodičky.

Ešte sme behli na kávu kde sme sa len tak rozprávali. Ale potom Katy spustila:

„Už vieš čo mu povieš?“ Spýtala sa ma a ja som vedela že naráža na Leeho.

„Nie! Poroste sa pozriem do jeho očí a čo ma napadne, to poviem,“ povedala som a upila si z kávy.

„Miluje ťa!“ Povedala z ničoho nič.

„Aj ja jeho!“ odpovedala som jej a znova si upila kávy.

„Poďme. Nech sme doma na čas,“ zdvihla sa a dala sa na odchod. Nasledovala som ju až k autu.

„Vieš, zajtra idem nakupovať s Kevinom a Leem. Pôjde to ľahšie, keď už máme obe kostými. Chápeš? Musím ich zladiť. Nemôžem ja, ako diabol tancovať s uhorkou. A ty, ako anjel tancovať s tekvicou,“ povedala a ja som sa začala smiať.

„Prečo práve zelenina?“

„Oni sú toho schopní.“

„Veď hej,“ povedala som a pripútala som sa.

LEE:

Už je to týždeň od toho incidentu s Emmou a od rozhovoru s Kate. Už som si zvykol, že pri obede sedávame z roztieskavačkami a tá Miina banda nás prebodáva pohľadom. Zvykol som si, že teraz sú našou sú našou súčasťou roztlieskavačky, ale nezvykol som si, že na spoločných hodinách s Emmou je jej miesto vždy prázdne. Vždy s nádejou čakám že sa tam objaví, dokonalá ako vždy s úsmevom na tvári. A nikdy nič. Je mi trápne to priznať, ale bolí to keď sledujem Kevina a Kate. Sú taký šťastný. Aj ja by som chcel byť s Emmou. A dúfam, že po plese budem. Vybehol som z auta s pocitom šťastia. Nechápal som, prečo som ako sfetovaný. Došlo mi to až pred školou. Stálo tam Emmino auto. Emmino! Presne tak! Bola v škole! EMMA JE TU! Začal som poskakovať na sedadle, že som si tresol hlavu o strechu. Skoro som zanadával, ale ovládol som sa. Vystúpil som z auta a na perách som mal hollywoodsky úsmev. Zamkol som a vydal sa na hodinu. Prešiel som okolo chalanov z týmu a roztlieskavačiek. Medzi nimi bola aj Emma. Počul som ako ma pozdravili, ale ja som išiel ďalej. Neodzdravil som ani tým ani baby. Čo je divné, pretože ich vždy objímam. Teda skôr oni mňa, hlavne baby. Ale ako, kamošy. Nikdy by som si z nejakou nezačal. Ja chcem len Emmu. Emma! Ach Emma Vráťme sa ale k tomu, že som okolo nich prešiel bez povšimnutia. Zastavil som sa až v triede kde som mal mať matematiku. Sedel som vo svojej lavici a čakal, kedy príde Emma. Neviem koľko zostávalo do začiatku hodiny, ale Emma už bola v triede. Vchádzala cez dvere a vyzerala ako bohyňa. Obzrela sa a keď ma zbadala, usmiala sa. Sexi krokom prišla až k našej lavici a sadla si. Boli sme v triede sami a predpokladal som, že máme asi desať minút, než prídu všetci ostatný. Začal som prstami vyklopkávať akúsi melódiu. Postupne som si začal aj hmkať a Emma sa ozvala.

„Čo je to za pieseň?“ Neodpovedal som jej, len som pokrčil plecami. Takto to šlo celý deň. Okázalo som ju ignoroval a všetko si nechával na piatok. Veľké prekvapenie. A keď vravím veľké, myslím veľké! Mám to geniálne premyslená. Vybehnem na pódium a všetko poviem.

„Lee, hneváš sa?“ spýtala sa ma nevinne.

„Prečo?“ Prečo by som sa mal hnevať? Divné.

„Pretože som ušla z toho auta. Mrzí ma to, ale bolo toho na mňa moc. V tom okamihu som zahodil svoj plán za hlavu. Ona je smutná? Kvôli mne? Nie! Chytil som ju za pás a pritiahol si ju. Začal som ju bozkávať a hladiť po tvári. Bozky mi opätovala, ale len chvíľu. Potom sa odo mňa odtiahla a vybehla z triedy. Celý deň sa neukázala a videl som ju až na obede.

Autor: bobik (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování