OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Môj anjel smrti - 14. kapitola

20.04.2011 (16:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1720×

„Takže vy spolu chodíte?“

„Od kedy?“

„Ako ste sa dali do kopy?“

„Kde sa to stalo?“

„Ako dlho si do neho zamilovaná?“

„Ako sa k tebe správa?“

„Je k tebe milý?“

„Ako bozkáva?“

„Veď to už sme videla, bolo na nej vidieť, že úžasne,“ zachichotala sa Tamara.

Oh môj bože, prečo ja?

„Tak už nám konečne odpovedz!“ povedala nedočkavo Maria.

„Neviem, jednoducho to zrazu prišlo. Jasné, že je ku mne milý. Nikoho lepšieho som si nemohla priať,“ usmiala som sa silene.

Za toto ťa zabijem, Chris.

Hneď, ako sa po škole roznieslo, že ja  Chris tvoríme „pár“, každý si o nás začal rozprávať. Na druhý deň na obede sa na mňa vrhli zvedavá dievčatá hneď, ako som si sadla. Začali ma dusiť množstvom otázok, na ktoré som musela klamať a pretvarovať sa. Mala som sto chutí vyskočiť na stôl a skríknuť: Nenávidím Christiana preto, že ma núti milovať ho! Nenávidím Christiana za to, že ubližuje ľuďom, na ktorých mi záleží! Nenávidím Christiana za to, že ubližuj mne! Nenávidím Christiana za to, že je upír! Nenávidím Christiana za to, že mi ničí život! Nie sme pár! Je to len pretvárka!

Ale toto som urobiť nemohla. Dohoda je dohoda. A ja som nemohla nechať Chrisa, nech zabije kohokoľvek mne blízkeho. Dievčatá okolo mňa o ňom začali básniť a štebotať a zhnusenie, ktoré sa dostavilo ako obrovská vlna, ktorá so sebou zmetie všetko živé, ma prinútilo postaviť sa a odkráčať. Schovala som sa na záchodoch na druhom poschodí. Počula som, ako zazvonilo a vydýchla. Teraz ma už nikto nebude otravovať. Spokojne som zavrela oči a oprela sa o stenu.

„Prečo sa schovávaš tu a nie v objatí krásneho princa na bielom koni?“ zašepkal mi do ucha Chrisov hlas tajomný a ja som sa vystrašene strhla.

Otvorila som oči a zistila, že Chris stojí predo mnou a dlaňami sa opiera o stenu za mnou, vo výške mojich pliec.

„Ak by som nejakého našla...“

„Ja ti nestačím?“ spýtal sa s úsmevom a pritlačil sa na mňa.

„Ty?!“ spýtala som sa posmešne.

Jeho úsmev sa mu zväčšil ešte viac, čo neveštilo nič dobré. Zapozeral sa na moje pery a zreničky sa mu viditeľne rozšírili.

„Chceš vedieť, čo je tou druhou požiadavkou?“ spýtal sa zastretým hlasom a svoj pohľad stále upieral na moje pery.

„Čo je tou vecou?“ spýtala som sa zvedavo Chrisa, ktorý bol, ako sa zdalo, priam uchvátený pohľadom na moje ústa.

„Poddaj sa mi,“ zašepkal túžobne, sklonil sa ku mne a vášnivo ma pobozkal.

Viem, že to bude znieť naozaj divne, ale v tej chvíli som v mysli mala len a len Chrisa a nič iné som nevnímala. Len jeho ruky, ktorými ma nežne objal, jeho pery a jazyk a jeho telo. Nič viac. Akoby sa mi v hlave prehnalo ničiace tornádo a nič za sebou nenechalo. Možno to spravil Chris naschvál, ale o tom som pochybovala. Pevne ma objal a nadvihol, obtočila som mu nohy okolo pása, aby sa so mnou vedel ľahšie presúvať. Spokojný ma preniesol k stavaným umývadlám, ktoré vyzerali, ako vsunuté do stola. Na tento stôl ma pomaly položil, ale nedovolil mi vziať nohy preč z pása.

Až keď mi prstami začal prechádzať po línii tepny, pochopila som, čo znamenalo poddať sa. Na nič však bolo to, že som sa tentoraz nebála. Mala som sa báť. A nebála som sa. Objala som ho okolo krku a prsty mu vplietla do vlasov, odtrhla pery od tých jeho a zaklonila hlavu. Počula som, ako prerývane dýcha a potom som už cítila jeho chladné nežné prsty, ako mi odhŕňajú vlasy a odhaľujú hrdlo. Zaklonila som viac hlavu a pritiahla si ho k sebe bližšie. Nosom ma pošteklil, keď vdychoval moju vôňu.

A potom, nečakane a rýchlo, preťali jeho zuby moju tenkú kožu. Potichu zastonal, keď ochutnal prvú kvapku krvi a ja som zaklonila hlavu ešte viac, aby mu to šlo ľahšie. Všetko začalo byť horúce. Príliš horúce. Teplo z jeho tela na miestach, kde som sa ho dotýkala, sa prenášalo na mňa. Narovnal sa a zaklonil hlavu, akoby si chcel vychutnať chuť krvi a potom sa, trochu omráčene, vrátil späť k môjmu krku.

„Čo tu robíte?“ ozval sa zrazu od dverí učiteľov hlas.

Obidvaja sme sa strhli. Ja previnilo, on naštvane. Potichu zavrčal a vrhol sa na učiteľa. Šokovane som sledovala, ako sa v sekunde objavil pri prekvapenom učiteľovi, chytil mu hlavu do dlaní a jediným rýchlym pohybom mu zlomil väzy. Mŕtvy učiteľ sa ochabnuto zvalil na zem.

A toto bola posledná kvapka. Chris bol ako schizofrenik. Alebo bol jednoducho necitlivý vrah.

Ale ja som takou nebola.

Veď predo mnou zabil človeka.

Nervy, ktoré sa mi posledných pár mesiacov, od kedy sa objavil Chris, úspešne darilo držať pohromade sa teraz rozsypali.

Ako prvý prišiel tichý vzlyk.

A potom horké slzy.

Chris, ktorý sa doteraz díval na mŕtveho učiteľa, sa prekvapene pozrel na mňa. Odvrátila som od neho pohľad. Bol obyčajným vrahom. Schúlila som sa na stole a objala si kolenná. Zavrela som oči a snažila sa upokojiť. Slzy, ktoré som toľko krutých týždňov potláčala, sa začali vyplavovať na povrch.

Pristúpil ku mne a pevne, takmer milujúce ma objal. Ucítila som známu jeho známu vôňu a hystericky sa rozplakala. Ako môžem milovať vraha? Zložila som sa mu v náručí a nechala sa ním objímať.

„To bude v poriadku. Ja... ja nechcel som, ale videl nás, mohol by ma prezradiť,“ zašepkal utešujúco a objal ma tuhšie.

Mohol si ho prinútiť zabudnúť...

Nečakane ma zdvihol a odkráčal so mnou preč. Vyšli sme zo záchodov a pár metrov od dverí ma položil na zem. Omotal mi okolo krku tenkú, nepriehľadnú čiernu šatku, pobozkal ma na čelo a zmizol. Tam som znovu začala plakať, pokým sa hodina neskončila a nezačalo zvoniť. Ako prvý vyšiel na chodbu učiteľ biológie.

„Preboha, Kate, čo sa stalo?“ skríkol a rozbehol sa ku mne.

„Na – na záchodoch – tam je – je tam – mŕtvy – učiteľ,“ šepkala som medzi vzlykmi.

Učiteľ sa rozbehol k záchodom a potom sa s bledou tvárou vrátil.

„Kto to urobil?“ spýtal sa ma.

„Ne – netuším. Keď som prišla – keď som prišla – ležal tam.“

Neviem, prečo som klamala. Ale jednoducho som to urobila a nemohla to vrátiť späť.

Učiteľ pohľadom prikázal niektorému zo žiakov, nech ma zdvihne zo zeme a odvedie do riaditeľne. Zavolali políciu a pár hodín ma nechceli pustiť domov. Až keď sa vonku zotmelo ma nechali ísť domov.

_

O pár dní po vražde sa konala maturita. (Ja viem, som blbá, že som skôr nespomenula, že Kate bude mať 18 a je v maturitnom ročníku, ktorý sa práve skončil :D)

Bolo samozrejmé, že sa konala v pochmúrnom duchu. Po celý čas som bola duchom neprítomná a premýšľala, kde môže byť Chris, ktorý sa od vraždy neukázal.

Na čo je stredná škola?

Na nič.

Nič, čo vám v živote bude treba, vás nenaučia. Na fyzike a chémii vás naučia vzorce, ktoré si aj tak nezapamätáte. Na matiku budete používať kalkulačku. A na telesnej ste aj tak nikdy poriadne necvičili. A keď sa škola skončí, podajú vás diplom, potľapkajú vás po chrbte a s úsmevom na perách vám zaželajú veľa šťastia v budúcnosti. Ale nikto vás v škole nepripraví na to, že život je krutá sviňa, ktorá sa s vami tvrdo zahráva, ako sa jej zachce.

A keď sa konečne obrad skončil, mohli sme ísť. Konalo sa to až prirýchlo na môj vkus. Ale bola som za to vďačná. Mohla som ísť domov. Po boku nadšenej mami a usmiateho Teda som sa cítila ešte horšie.

V teple svojej izby som sa začala cítiť normálne. Hodila som sa do perín a takmer okamžite zaspala.

Predierala som sa obrovským množstvom ľudí. Bola som na školskej chodbe. Po chvíli zazvonilo a chodba sa začala pomaly, ale isto vyprázdňovať. Keď na chodbe už nikto nestál a hodina sa začala, zbadala som Chrisa. Stál pár metrov odo mňa. Začal sa ku mne pomaly približovať. Potom náhle zmizol a o sekundu na to som ucítila jeho chladný dych na krku. Položil mi dlane na sluchy a zašepkal:

„Jediné, čo musíš urobiť, je zomrieť.“

Potom rukami náhle trhol a moje bezvládne telo sa mu zosypalo k nohám ako domček z karát, do ktorého zafúkal vietor.

Venované Dark :)

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj anjel smrti - 14. kapitola: