OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Môj denník 1. kapitola

07.06.2010 (15:00) • nesii • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 487×

Môj denník

 Prolog:

 Ahojte! Volám sa Samantha Yostová a bývam v malom mestečku. Názov môjho mesta nie je podstatný. Zabudla som vám povedať ešte niečo o sebe. Mám 15 rokov a chodím do 9. triedy. Viete ako každý iný tínedžer musí, nie to nie je ono, mal by áno mal by byť pekne oblečený, byť pekne namalovaný a mať frajera. Pravdaže frajera nemám a zatiaľ ani nechcem mať. Síce moje spolužiačky už mali milión či dva ale mne je to jedno. Síce niekedy by som si priala mať niekoho kto ma podrží, pohladká a nemyslí rodinu. Myslím niekoho kto ma bude ľúbiť. Ale viete ja nemám na hľadanie partnera čas. Som iná ako moje spolužiačky. Veľa sa učím aj keď to niekedy tak nevyzerá. A potom nemám čas na mojich priateľov. Viete ako určite aj vy aj ja som mala najlepšie kamošky. Tá baba ma naozaj zmenila. Bola za mojich 15 rokov ako opravdová naj. super kamoška. Volala sa Lussy. Určite sa divíte prečo používam minulý čas. Je to preto, že som ju stratila a už nie sme to čo sme boli. Predtým ako som sa s ňou prestala baviť som sa stala najlepšou kamarátkou Domčou ale aj tú som stratila. Ja nemôžem za to čo som spravila. Bola som naozaj hlúpa a mrzí ma to.

1. kapitola

„Lussy prosím Ťa. Povedz mi všetko o tom filme," prosila som ju a pozerala sa na ňu. Tým som ju usadila naspäť do stoličky. Chvíľku sa na mňa pozerala a potom kívla hlavou. Pri tom sa jej zavlnila blond hriva.

„No bože... Tak je to o upíroch a bude to tento týždeň... môžem ísť?" spýtala sa ma. Viete predtým sme neboli dobré kamarátky ale verte či neverte, tento film nás spojil.

„Môžeš... potom sa porozprávame a Lussy nepôjdeš na ten film somnou?" spýtala som sa zvedavo a pri tom som jej hľadela do tváre, či tam nenájdem náznak niečoho podobného ako znechutenie alebo odpor. Ale predsa som tam niečo našla. Pozerala sa na mňa ako na nejakú tak s troška s nenávisťou. Ale ja presne neviem možno sa mýlim.

„Ach no prepáč ja som už dohodnutá... a ty sa somnou bavíš?" spýtala sa ma s takým divným pohľadom až som sa musela otočiť a potom som až odpovedala.

„Aha dobre... a no ja sa s tebou bavím prečo sa pýtaš?" spýtala som sa vyhýbavo.

„No ja veď ty si ma nevšímaš," povedala a usmiala sa kyslo.

„Aha prepáč ja ja..." povedala som bez ďalšieho vysvetľovania, pretože mi došli slová. Potom som sa otočila a hrdo odkráčala. Takto to pokračovalo až do piatku keď sme sa tam stretlli. Ona tam sedela v kine s jednou ôsmačkou a ja sama. Presne som dostala miesto vedľa nej. Hneď som sa s ňou začala rozprávať ale ona mi ani poriadne neodpovedala. Ako keby sa jej nechcelo rozprávať.

O týždeň neskôr:

„Lussy bože ten film je úžas však?... bože tí herci ach..." pýtala som sa jej nadšene. Takto to pokračovali ani neviem dokedy a už sme boli boli zrazu najlepšie kamarátky. Sedávali sme a žili sme si svoj život vo fantázii.