OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Moja prvá... Láska? - 1. diel

10.11.2012 (19:00) • Dodo • Povídky » Na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 1049×

Tu je niečo na dubrú naladu pri čítaní. ;)

http://www.youtube.com/watch?v=gEABPD4wNCg

Všetko to začalo úplne nevinne... Bol to môj prvý deň na strednej škole. Veľmi som sa do školy tešil a to hlavne preto, že všetci tí, ktorých som musel trpieť deväť rokov na základnej, sú konečne fuč z môjho života.

7:00 am

Je ráno prvého dňa mojej novej školy, zazvonil budík... ťažko som sa posadil na posteľ, no keď som si konečne uvedomil, že nadišiel ten deň, tak som sa okamžite zobudil a za desať minút už som načesaný a navoňaný čakal na našej vlakovej stanici a tešil sa, kedy konečne dorazím do školy. Čas, ako vždy, ubiehal strašne pomaly, no ja som nezaváhal, nacapil som si slúchadlá na uši a pustil zaradom celú databázu hudby.

9:00 am

Konečne sa to začalo, zhromaždili sme sa všetci na školskom dvore. Bolo tam hrozne veľa ľudí, no ako som sa tak rozhliadal, videl som len samých chlapcov, trochu ma to zamrzelo, ale veľmi som sa nečudoval, pretože som prišiel na technickú školu, no stále som nestratil nádej. Prišli všetci žiaci našej školy a vtedy dorazil konečne aj učiteľský zbor, na ktorého čele bola naša riaditeľka, ktorá mala pekné, červené šaty a netradičný, ale príjemný účes. Zahlásila:

„Všetci žiaci sa presunú do svojich minuloročných tried za svojimi triednymi učiteľmi a prváci tu zostanú.“

Vtedy začal príhovor a rozprávanie o veciach, ktoré sa týkajú školy, poriadku a podobne... Samozrejme som bol nezaujatý, dal som si na hlavu slúchadlá a z jej monológu som, na šťastie, počul možno desatinu.

10:30 am

Konečne, po dlhom čase, sme sa dostali do tried. Bolo to super pretože ako prváci sme dostali triedu na prvom poschodí, kde sa nachádzali všetky odborné učebne a bufet, dokonca hneď vedľa bola trieda, v ktorej boli, údajne, dve dievčatá.

Sedeli sme tam všetci úplne po tichu, no to prekrásne ticho zrazu narušila snaha nášho nového triedneho o dlhotrvajúci zaujímavý monológ o škole a našich povinnostiach. Strašne som sa nudil, tak som sa začal rozprávať so spolusediacim. Zoznámili sme sa, rozprávali sme sa asi desať minút o totálnych sprostostiach a vtedy zaznela veta, ktorá mi totálne zmenila život.

Triedny sa postavil a vyhlásil: „Je čas zvoliť si zástupcu! Dohodnite sa a povedzte, kto bude predseda.“

A vtedy chlapec, s ktorým som sa pred chvíľkou bavil, vykríkol: „Jožo bude predseda!“

Triedny prikývol, spýtal sa triedy a, samozrejme, každý bol rád, že to nepadlo na neho a prikývli mu.

Bol som v šoku, no v podstate mi to bolo jedno.

12:00 am

Konečne nás pustili domov. Keď som odchádzal, videl som aj tie dve baby, čo boli z vedľajšej triedy, vyzerali teda celkom dobre, bol som rád, že som ich videl a spokojný s novou školou som sa vybral zase domov.

Prešlo veľa dní, ktorým nepridávam žiadny význam. No jedného dňa sa uskutočnilo prvé stretnutie školskej rady. Bolo to cez vyučovanie, tak som bol rád a šiel som tam.

Stretnutie

Nadišiel čas, prišiel som do konferenčnej miestnosti na stretnutie, bolo tam veľa ľudí zástupcovia z každej triedy. Vtom zrazu zazvonilo a prišla zástupkyňa, zase začal polhodinový monológ o školských veciach, rozprávala a rozprávala a zrazu zaznelo, že sa pár zástupcov zúčastní workshopu na inej škole... Prečítala moje meno, pár ďalších a vtom som započul aj dievčenské meno... obzrel som sa a uvidel som prváčku z vedľajšej triedy ako sa postavila a išla podpísať papier.

Vyzerala úplne super, mala vlasy sotva po krk, boli príjemnej hnedo-červenej farby, na sebe mala čierne tričko a obyčajné rifle. Konečne som vedel jej meno - Barbora. Keď som započul to meno, cítil som sa zvláštne, lebo predtým bola ešte jedna Barbora, ktorá sa mi hrozne páčila... No vedel som, že aj tak úprimne nemám najmenšiu šancu, no v duchu som bol rád, že budem mať aspoň takúto mizivú možnosť sa s ňou zoznámiť...

Workshop sa mal konať o pár týždňov neskôr. Odvtedy som ju videl veľakrát, zakaždým sme boli na chodbe, ja pred svojou triedou s kamarátmi, ona tiež a ako obvykle sa rozprávala so svojou kamarátkou z triedy, ktorú som v tej dobe nepoznal. Tá bola tiež pekná, ale Barbora mi učarovala viac. Cez každú prestávku som sa snažil čo najviac času stráviť na chodbe, po nejakej dobe sme sa začali aj zdraviť.

Takto som tam trávil prestávky na chodbe a usmieval som sa na Barboru z vedľajšej triedy, no nikdy som nemal ani len trošku odvahy potrebnej k tomu, aby som za ňou prišiel a normálne sa s ňou porozprával. Asi preto, že bola obklopená spolužiakmi a moji spolužiaci, ktorí sa, žiaľ, správajú v tomto ohľade ako desať ročné deti, by to určite nebrali s porozumením a vykrikovali po mne sprostosti. Tak som tam takto stával, občas sedel na lavičke a maskoval svoj záujem o ňu tým, že som sa „rozprával“ so spolužiakmi...

Autor: Dodo, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Moja prvá... Láska? - 1. diel: