Nadprirodzené bytosti?... To je zlý vtip! 9 • OurStories.cz ~ naše povídky

Luke má Liziných priateľov. A Liz konečne spozná svojho biologického otca.

05.06.2011 (18:00) • ChrisBeth • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1870×

„Konečne mäkkučká posteľ!“ zvolala som nadšene a skočila na postel. Boli sme v hoteli v Seattli. Naša izba bola celkom veľká. Obývačka, spálňa, kúpeľka.

„Nie si hladná?“ spýtal sa Chris starostlivo.

„Nie. Som natoľko unavená, že by som neudvihla ani jablko,“ povedala som unaveno.

„Tak si ľahni. Ak by si dačo potrebovala, stačí sa ozvať. Budeme v obývačke,“ povedal a odišiel.

* * *

Zobudil ma až môj mobil, ktorý mi oznamoval, že mi niekto volá. Unavene som si ho priložila k uchu a ozvala sa : „Áno?“

„Ja si ťa nájdem,“ ozval sa Luke.

„Fajn,“ odpovedala som a snažila som sa znieť čo najpokojnejšie.

„Mám tvojho priateľa a kamarátov,“ oznámil mi.

Č-čože? On ich má? Čo mám do pekla... budem predstierať, že mi to je jedno! „Nie, nemáš.“ Do izby vošiel Chris s Grace... Kde je Nath? „Patrick nie je môj chalan,“ povedala som a dúfala, že nespozná, že klamem.

„A čo kamaráti?“ spýtal sa a v jeho hlase bolo počuť vzrastajúci hnev.

„Nula bodov.“

„A čo tí s tebou?“

„Nič. Pokojne si ich zober.“

Už nič nepovedal, len zložil.

„Ako si to mohla...“ začala Grace, no nedokázala dohovoriť.

Oni mi to uverili? Tak to som lepšia klamárka, než som si myslela. „Hádam ste mi to neuverili? Klamala som, aby Luke dal pokoj vám, im a Patrickovi,“ vysvetlila som rýchlo.

„Mohol by som s tebou hovoriť? Osamote?“ spýtal sa zrazu Chris. Len som prikývla a nasledovala som ho.

* * *

„Tak, čo si chcel?“ spýtala som sa ho nedočkavo, keď sme sedeli v hotelovej reštaurácii.

„Ide o teba.“

„A o čo konkrétne?“ ťahala som to z neho.

„Asi viem, kto je tvoj otec,“ šepol a vyčítavo sa kukol na pohár pred ním.

„Čo?“ zapišťala som tenkým hlasom. Ako... Prečo mi to nepovedal už predtým, keď som sa pýtala, kto je môj otec?

„Volá sa Alan Summers.“

„Summers?“ vykoktala som neveriaco. Veď... „Tak sa volá Luke.“

„Presne,“ pritakal, „ má veľa detí... A väčšina sa obrátila k zlu. Ako Luke,“ vysvetlil.

„A čo Gordon?“ spýtala som sa.

„Kto je Gordon?“ spýtal sa prekvapene a nechápavo.

„Lukeov brat... Vyzeral ako dvojička,“ vysvetlila som.

„To neviem,“ odvetil a napil sa.

„Kde Alana nájdem?“ spýtala som sa. Je to Lukeov otec, takže mi možno pomôže ho zastaviť. Ale... keď je to môj otec a aj Lukeov, tak sme s Lukeom.... súrodenci.

„Naposledy som ho videl v Kanade pred sedemdesiatimi rokmi.“

„Fajn, takže nič,“ vzdychla som sklamane, ,,kto by mám mohol...“ nemohla som dohovoriť, lebo mne aj Chrisovi začal (v tú istú chvíľu) zvoniť mobil.

„Áno, Simon?“ Ydvihla som okamžite.

„Oni... sú...“ zdalo sa, že vzlyká.

„Č-čože? Simon, kto oni? A čo je s nimi?“

„Lex a Martym a Lenny.... On a tá víla.... Zabili ich a ešte nejakého chalana zo školy.“

„Nie, to musí byť vtip! Povedz, že to je vtip, Simon!“ začínala som byť mierne hysterická.

„Izzy, on... Toto nie je vtip! Zabili moju jedinú rodinu! Zostala len Kate!“

„Nie, nie, nie.“ Stále som opakovala dookola tie slová, plakala a dúfala, že dakto povie : Je to len vtip a ty si naletela!

„Liz, nesmieš ho zabiť,“ varoval ma.

„Nesmiem?“ spýtala som sa nechápavo, ,, a prečo?“

„Keď ho zabiješ, v zabíjaní nájdeš záľubu. A jeho dokáže zabiť len jeho vlastná krv, takže by znova ožil.“

„Nie! Nikdy nebudem ako on! A zabijem ho. Nebude mi ničiť život. Ani životy mojich priateľov.“

„Liz, je silnejší.“

„Nie, nie je... Nevieš, kde nájdem Alana Summersa?“

„Je v Seattli,“ povedal a pokračoval , „robí ako SBS- kar v klube Zone. Prečo?“

„Ako to vieš?“ spýtala som sa prekvapene.

„Pred pol rokom sme tam s chalanmi boli,“ vysvetlil.

„Ďakujem, Simon... O pár dní sa uvidíme,“ rozlúčila som sa s ním a mobil skovala do vačku na jeansoch. Chris tiež dotelefonoval. „Majú baby aj iné oblečenie? Napríklad dačo vyzývavejšie?“ spýtala som sa. Chris len zmätene pokrútil hlavou. „Fajn, tak skočíme do dajakého malého obchodíku s handrami a tam si dačo kúpim, inak sa nič nedozviem,“ uvažovala som nahlas.

„O čo ti ide?“ spýtal sa ma Chris nechápavo.

„Alan je SBS- kar. A čo sa SBS- karom najviac páči? Krátka sukne.“

„Ideš zvádzať vlastného otca?“

„Nie. Môj otec je ten, kto ma vychoval. Alan je len... darca spermií. A nebudem zvádzať jeho. Aj tak neviem, ako vyzerá.“

„Si šialená,“ oznámil mi. Nič som nepovedala, len som sa naňho usmiala.

* * *

Stála som s Chrisom a babami pred klubom Zone. Pred odchodom som sa s Grace trochu pohádala. Nechcela Alana stretnúť a ja som ju do toho namočila. No nakoniec spravil Chris dajaké svoje abraka – dabra a Grace mala zrazu tmavšiu pleť, dlhé ryšavé vlasy a zelené oči. Nikde náznak toho, že je elf.

Pomaly sme prešli k vchodu, kde stál vysoký, trochu svalnatejší chlapík s hnedými vlasmi a hnedými očami ako má Gordon.

„Ahoj,“ pozdravila som ho s úsmevom.

„Zdravím, kráska.“

„Hľadám istého muža,“ začala som, „ volá sa Alan Summers. Nevieš, kde by som ho našla? Lebo mi bolo povedané, že tu pracuje.“ Celý čas som sa usmievala a naprávala si kravatu, pod ktorou som mala obyčajné biele tielko a krátku, červeno – čiernu karovanú sukňu, ktorá sotva siahala do polky stehien.

„Ja som Alan Summers.“

Na chvíľu som sa zasekla : „Ty?“

„Problém?“ spýtal sa so smiechom.

„Ja... nie, no čakala som dakoho staršieho. Aj keď, tvoj výzor všetko vysvetľuje,“ uvažovala som znova nahlas. Jeho výzor vysvetľuje všetky tie decká.

„Čo všetko vysvetľuje môj názor?“

„To je jedno. Poznáš Luka Summersa?“ Prečo mu jednoducho nepoviem, kto som?

Chytil ma za lakeť a odviedol ďalej od davu. „Čo s ním je?“

„S ním nič. Je v najlepšom stave.“ Do očí sa mi znova tlačili slzy, ,,Zabil mojich priateľov.“

„Aj on?“

„Neviem, kto ďalší... No pamätáš si Miriam Masenovú? Vlasy prefarbené na červenú, hnedé oči, skoro anorektička.“

„Áno, spomínam si.“

„Som jej dcéra... Och, to znie šialene,“ povedala som čudným, zachrípnutým hlasom.

„Jej dcéra.“

„Áno.“

„Elizabeth? Veď... Povedala, že... Tá sprostá... Ach, škoda reči. Mala mi to povedať. Zabezpečil by som ti život v luxuse. Rovnako ako Lukeovi a Gordonovi, no z Lukea to spravilo to, čím je.... Stretla si Gordona?“

„Dvojička Lukea na zabudnutej pumpe? Áno, stretla.“

„Ukáž mi krk!“ prikázal.

Autor: ChrisBeth (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování