OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nenávidím ťa, ale... si sexi - 1. kapitola

13.05.2013 (17:00) • hurricane • Povídky » Na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 1527×

17. 4. – piatok

Nenávidím ho. Kráčala som chodbou ako tornádo, ktoré sa práve nasralo, lebo doňho ľudia vpálili raketu v úmysle ho zastaviť. Cez plece som mala prehodenú tašku a pravou rukou som si ju pridržiavala na stehne, aby mi nespadla. Ľavú ruku som mala zaťatú v päsť a žmolila som si ňou legíny, lebo inak by som niekomu vrazila.

Nechápem, ako ma môže tak vytáčať. Á, už chápem, je to preto, lebo si myslí, že je lepší ako ja! Ten jeho arogantný, falošný úsmev, ktorý na mňa vždy hodí, keď stojíme proti sebe, sám o sebe hovorí: „máš to márne, aj tak to vyhrám ja.“ Pričom to nie je pravda, niekedy vyhrám ja, niekedy on. Teraz ma naštval, pretože si myslí, že vyhrá zápas. Debil. Som síce jediné dievča, čo hrá futbal (aspoň na tejto škole), no aj tak som najlepšia.

Keďže budem ja zase kapitánkou jedného družstva a on druhého, samozrejme, že sa budeme snažiť vyhrať obaja. Ale aj tak vyhrám ja! Konečne som dorazila do šatne pre baby, kde už väčšina bola a klebetila o tom, aký mal dnes Thomas účes.

Ja som sa ihneď vybrala ku svojej skrinke, v ktorej mám dres na basketbal, dres na futbal, dres na bejzbal a obyčajný úbor na telesnú. Teraz som si na seba dala len obyčajný úbor, lebo nechápem, na čo by som sa potila v krátkych rukávoch a dlhom zelenom tričku s číslom 39, keď na sebe môžem mať len športovú podprsenku purpurovej farby a biele kraťasy.

Aj keď je len polovica apríla no je dvadsať osem stupňov! Asi po tridsiatich sekundách som už mala kraťasy a chystala som si vyzliecť tričko, ale nemohla som, lebo ma pošteklili štyri ruky.

„Ahoj,“ dvojhlasne ma pozdravili Miša (Michel Averstová) a Liv (Olivia Mastersová), ktoré majú skrinky hneď vedľa mňa a sú moje najlepšie kamarátky.

„Čaute“

„Čo máš nové?“ spýtala sa ma Miša a pritom si vyťahovala oblečenie zo skrinky a uložila ho na lavičku.

„Teda, okrem toho, že si zas vyprovokovaná Brainom,“ zasmiala sa Liv, no ja som sa pritom mene zatvárila znechutene.

„V tom prípade nemám nové nič.“ Teraz sa zasmiali obidve.

„Jaj, moja.“ Miša pokrútila hlavou, ale inak to nekomentovala.

Prezliekli sme sa a vyšli von na štadión a vďaka tomu, že ostatné baby sa ešte nestihli prezliecť kvôli ich debate o Thomasových vlasoch, sme tam boli z dievčat prvé. Chalani tam, samozrejme, už boli, rozdelení do dvoch skupiniek tých, čo boli so mnou a tí proti mne. Aspoň tak sme ich s Mišou a Liv pomenovali. Ostatné baby ich volajú tí sexi s frajerkami a tí sexi, čo sú voľní. Čo je blbosť, lebo v skupinke „tí sexi s frajerkami“ sú aj takí, ktorí nemajú frajerky a v skupinke „tí sexi, čo sú voľní“ sa zas nájdu taký, ktorí frajerky majú. Po chvíli dobehli aj ostatné baby a s nimi prišiel aj tréner. Ja som sa zaradila ku chalanom, pretože hrávam s nimi futbal a ostatné dievčatá sa buď pozerajú alebo hrajú voleyball.

„Takže ako vždy. Vy idete hrať futbal,“ ukázal na mňa a chalanov, „a vy sa teraz budete len pozerať.“ Tak a bolo rozhodnuté.

Nasledujúcich päťdesiat minút budem počúvať Tiffany Grosovú ako povzbudzuje tých idiotov so svojou bandou plastových barbie. Ozvala sa píšťala. Každý išiel na svoje miesto na ihrisku. Ja ako kapitánka som sa postavila do stredu, kde sa vyhadzuje lopta, oproti Austinovi. Tréner znovu zapískal a vyhodil loptu do vzduchu. Trikrát sa odrazila od zeme a ja som do nej mohla kopnúť. Celý zápas viedlo moje družstvo, Austinove dalo dva góly. V podstate sme vyhrali 6:2. S úsmevom som odchádzala s ihriska, keď som započula, ako sa Austin rozpráva s jeho kamarátmi.

„Ja som to vravel. Ona je určite na dievčatá.“ Čo? To si zo mňa robí srandu? Ja? Ja som podľa neho na dievčatá? Moja nálada sa rapídne zhoršila. Naštvala som sa. Bola som od neho asi desať metrov. Napochodovala som k nemu a už z diaľky som naňho začala kričať:

„Austin Brain, ako sa opovažuješ rozprávať takú kravinu?“ Došla som k nemu, pozerala som sa mu rovno do očí a tvárila sa ako Boh pomsty.

„Ja nie som na dievčatá!“ zavrčala som cez zuby.

„Vážne nie si?!“ Posmešne nadvihol obočie. „Tak mi to dokáž.“ Pristúpil ku mne ešte o jeden krok, takže sa ma dotýkal svojím hrudníkom.

„Ako ti to mám dokázať?“ spýtala som sa ho posmešno-naštvaným tónom.

„Vedel by som o niečom.“ Zase ten hlúpy, arogantný úsmev. „Pobozkaj ma!“

Teraz som sa tvárila nadmieru šokovane.

„Myslel som si, že na to nemáš,“ pokrútil hlavou a ja som sa spamätala. Chce dôkaz, hej? Tak ja mu ho dám.

Chytila som ho za šiju a pritiahla som si ho k sebe. Pobozkala som ho! Neverila som, že mu niekedy budem takto blízko. Bozkávala som ho vášnivo, aby som vyvrtla celé jeho chápanie na moju orientáciu.

Po asi dvoch sekundách sa uvedomil, chytil ma za boky, čím si ma pritiahol ešte bližšie, a začal mi bozky vracať. Musím uznať, že bozkávať sa vie. Keď už nič iné, tak aspoň toto. Naše jazyky sa preplietali vo vášnivom boji, ale po tridsiatich piatich sekundách mi začal dochádzal dych. Pomaly som sa od neho odtiahla, no ešte stále som sa dotýkala mojím nosom tým jeho a moje pery boli od tých jeho asi jeden centimeter. Pozerali sme si jeden druhému do očí, s jedným pozdvihnutým kútikom úst som mu začala šepkať do pier.

„Ak si tak veľmi túžil pobozkať ma, mohol si mi to povedať, vieš?“ usmiala som sa a ukázala zuby.

Odtiahla som sa od neho. So spokojným úsmevom som sa obrátila a kráčala k babám, ktoré ešte stále čumeli s otvorenými ústami na scénu, čo sa tu pred pár sekundami odohrala. Toto na našom „vzťahu" milujem, pobozkali sme sa, no ešte stále k nemu nič necítim, je to ako ten profesionálny bozk pred kamerou, pobozkali sme sa, ale nič to neznamená. V našom prípade to je našou „profesionálnou nenávisťou“. Chytila som baby za ramená.

„Poďte, dievčatá.“

.....

Doma ma vítala moja starká, keďže bývam s ňou a dedom. Aj keď moji rodičia so sestrou žijú asi pätnásť minút od tohto polovičného mesta, v ktorom chodím do školy, pre mňa je to jednoduchšie ako každý deň dochádzať. A okrem toho tu mám aj kamarátov a tak...

„Dnes príde na doučovanie tvoj spolužiak,“ vytrhla ma zo zamýšľania starká. Viem. Veď jej sa chodia doučiť matiku. Ale v piatok?

„Ktorý? A prečo dnes?“

„Austin,“ Do pekla s ním, to ma musí otravovať aj doma? „a príde dnes lebo v pondelok, vraj píšete písomku. A cez víkendy sa na doučovanie nechodí.“

„Hm, super.“ Prešla som ku kuchynskej linke a naliala si limonádu.

„To neznelo príliš optimisticky,“ pokarhala ma mama, ktorá sa tu zrazu objavila. Jasné, zase je na „návšteve“, ako tomu hovorí ona. Ja tomu zase hovorím „pravidelné kontrolovanie toho, že nevystrájam nejaké kraviny za starkiným chrbtom“.

„Myslíš?“ spýtala som sa jej ironicky. Ona sa len zasmiala a sadla si za jedálenský stôl šikmo vedľa starkej. Ja som si sadla oproti starkej. Zazvonil zvonček. Už je tu. Starká mu išla otvoriť, zatiaľ čo moja mama sa postavila a uvoľnila mu miesto. (Aj keď si mohol sadnúť oproti nej, ale to je také miesto, kde sedia všetci tí, čo sa prišli doučovať).

„Ahoj. Poď ďalej,“ počula som starkú, ako víta Austina až príliš nadšeným hlasom!

„Dobrý deň.“ 

„Vyzuj sa a poď do kuchyne.“

„Dobre.“ Obidvaja prišli do kuchyne a ja som sa na našu „úžasnú“ návštevu pekne usmiala.

„Ahoj,“ povedala som mu s umelohmotným úsmevom hollywoodskej hviezdy.

„Ahoj,“ nahodil rovnaký úsmev ako som mala ja, obišiel stôl a sadol si tam, kde sedela predtým mama.

Prešla som k rádiu a dala hlasnejšie pesničku, čo tam práve hrala: Sean Paul - Get Busy. Spokojná s tou hudbou som začala tancovať (čo znamená, že som sa len tak vrtela, hýbala bokmi a natriasala zadkom). Nejako som zabudla, že sa na mňa pozerá ten idiot, ale nevadilo mi to.

Keď som sa otáčala, periferným videním som videla, že starká sa hrabe v nejakých papieroch, ale Austin hrýzol pero, pričom sa pozeral na mňa. Zasmiala som sa, veď nech sa pozerá, chlapec. Pesnička asi po minúte skončila, keďže som ju nestihla celú no namiesto toho zahrali Love is all around od skupiny Wet wet wet. Teraz som sa zase knísala zo strany na stranu a vychutnávala si tento song až do konca. Spomenula som si na to, keď mala moja teta svadbu. Mala som asi sedem rokov. Ja a môj bratranec sme boli vyhlásení za kráľovnú a kráľa tanečného parketu. Celú svadbu sme tancovali, keďže sme boli malí, tak sme sa do seba aspoň tak nám to hovorili „zaľúbili“. Bolo to strašne komické, začala som sa smiať.

„Čo sa smeješ?“ spýtala sa ma mama, aj keď ju to nezaujímalo.

„Nič, nič.“ Sadla som si tam, kde som sedela, keď vtom mi zazvonil mobil. Pozerela som sa kto volá. Bola to moja najlepšia kamarátka, s ktorou som chodila na základnú. Dosť často si ešte voláme, lebo my dve sa poznáme najlepšie. Tinky Winky, aspoň tak ju volám ja. 

„Prosím.“

„Ja už nie som panna,“ vykríkla celá nadšená, no ja som si musela dať ruku pred ústa, aby nepočula môj smiech.

„Aha a preto si mi volala?“

„Nie, trúba. Urobím oslavu.“

„Ty to chceš oslavovať?“ spýtala som sa zhrozene, ale zároveň pobavene.

„Jasné. A ty prídeš tiež, bude to zajtra.“

„To si píš.“

„Aj torta bude.“

„To som zvedavá ako bude vyzerať.“

„Uvidíš.“

„Perverzáčka jedna,“ to som sa už smiať mohla.

„Ja som, ty úchylačka,“

„Že to hovoríš práve ty,“

„Samozrejme, už musím končiť - á ešte niečo tomu chalanovi po tom, čo sme... veď vieš, nazvala som ho: dlhý a rýchly.“ Zložila, čo bolo dobre, lebo toto som už nevydržala. Dlhý? Rýchly? To myslí vážne?

V tej chvíli som sa začala smiať ako šialená. Smiala som sa a smiala, až som padla zo stoličky a udrela si riť. Váľala som sa po zemi asi desať minút a oni ma len tak pozorovali. Veď určite je zábavné sledovať človeka, čo sa drží za brucho, krčí sa na zemi pri záchvate smiechu a z očí mu tečú slzy. Pomaly som sa začala ukľudňovať. Nádych, výdych, nádych, výdych. Postavila som sa. Určite som bola červená ako paprika a trocha rozmazaná. Videla som, že sú dosť zvedaví, ale len som pokrútila hlavou a stále sa usmievala širokánskym úsmevom.

„Inak, niečo pre teba mám.“ Austin si začal zo zadného vačku niečo vyťahovať. Pristúpila som k nemu bližšie a presne som sa postavila medzi jeho a starkú (pre istotu, kebyže vytiahne niečo, čo nemusí vidieť). Keď som sa naňho pozrela, podal mi fotku, na ktorej sme sa bozkávali. Pritlačila som si ju k hrudi, aby ju nezbadala mama a tobôž starká.

„Ty chceš, aby som sa znova začala smiať?“ Už som k tomu vážne nemala ďaleko.

„Ale kdeže. Chalani to odfotili, ja mám jednu fotku a ty teraz druhú. To na pamiatku.“ Šibalsky sa usmial, darebák jeden.

„Na pamiatku, to určite.“ Irónia. Prevrátila som oči a odišla do svojej izby.

Prešla som chodbou odbočila doľava a už som stála pred svojou izbou. Vstúpila som dnu a porozhliadla sa, bol tu poriadok ako vždy. Steny som mala natreté na tmavo modro, ale skoro tú farbu nebolo vidieť, keďže sú polepené plagátmi všemožných skupín, spevákov a fotkami z najlepších momentov môjho života, ktoré sme stihli odfotiť. Moja izba bola obrovská, rovnako ako zvyšok domu. Sú tu skrine z tmavého dreva, písací stôl, kozmetický stolík s obrovským zrkadlom, mám tu dvere do šatníka aj do kúpeľne, polovica jednej steny je presklená. Posteľ je pýchou tejto izby, obrovská, manželská, ale spím na nej sama, je prikrytá tmavomodrou jemnou prikrývkou a sú na nej „milióny“ vankúšov.

V ruke som ešte mala tú fotku a nevedela, kam s ňou, kebyže je na nej niečo iné, hneď by som si ju na tie steny nalepila, ale teraz... fakt netuším. Prešla som k posteli a unavene si na ňu sadla. Očami som skúmala, kam fotku uložiť, keď vtom som v kúte uvidela moju škatuľu od topánok nike, kde som si schovávala denník, prvý obal od kondómu, náramok od prvého frajera a ďalšie veci, čo mi pripomínajú pekné veci z môjho života. Pribehla som k nej, otvorila ju a fotku bezpečne uložila.

Zase som išla k posteli, ľahla si a ruky dala za hlavu. Po piatich minútach som sa začala nudiť. Išla som do šatníka, zobral si prvé plavky, čo som našla a sklenenými dvermi v okne (aspoň tak im hovorím ja), som vyšla von. Ľahla som si na lehátko oproti bazénu, natrela opaľovacím krémom, dala slnečné okuliare a zavrela oči.

Zobudila som sa na to, že mi je zima. Akoby aj nemohla byť, keď tu ležím v tme. Asi som zaspala. Rozospatá som vybehla naspäť do izby. Ešte si skočila do sprchy, prezliekla sa do pyžama a definitívne som už išla spať.

Autor: hurricane, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nenávidím ťa, ale... si sexi - 1. kapitola :