OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nenávidím ťa, ale... si sexi - 2. kapitola

01.06.2013 (10:00) • hurricane • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1101×

18. 4. – sobota

Zobudila som sa skoro ráno. To je nevýhoda tej presklenej oknovej steny. Vždy keď vychádza slnko zasvieti mi do izby a mňa to zobudí. Ale je pekné sledovať východ slnka. Postavila som sa z postele a prešla k mojej „stene“, sledovala som ako do tmavej noci zasahuje krásna oranžová farba. Slnko vychádzalo pomaly ale aj rýchlo zároveň. Toto je môj každodenný rituál, perfektne ma to nakopne a ja celý deň zvládam s úsmevom na tvári. Keď už bolo vidno celú oranžovú guľu, otočila som sa a zo stoličky si zobrala župan.

Vybrala som sa do kúpeľne, automaticky som spravila všetky ľudské potreby, vyčistila si tvár všemožnými vodičkami, na oči si naniesla ceruzku a špirálou si predĺžila mihalnice. Vlasy si učešem radšej až po obliekaní, lebo ako sa poznám znova by som ich potom musela rozčesávať, tak načo si pridávať prácu.

Prešla som do mojej izby, oproti dverám do kúpeľni boli dvere do šatníka. Musela som prejsť celú dĺžku mojej izby. Ponaťahovala som sa a s rukami nad hlavou som odpochodovala k môjmu šatníku. Otvorila som dvere a bola presvedčená že tu strávim prinajlepšom pól hodinu. Na doma som si natiahla len čierne šortky s voľným bielym tielkom, to nebol zas taký problém. Problém nastal až vtedy keď som si musela vybrať oblečenie na Tininu oslavu straty panenstva. Štyridsaťpäť minút som oblečenie z všetkých tých skríň hádzala na krémovú, rohovú sedačku. Nakoniec som si vybrala čierne kraťasy s krvavo červeným tričkom korzetového typu. Možno to bol trochu vyzývaví výber, ale ona ma už pozná.

Konečne som sa s tadiaľ dostala, zas som išla do kúpeľne a vlasy si dala do vrkoču. Skontrolovala som hodinky. Je štvrť na osem. Starká už určite bude hore a ja mám raňajky na stole.

Ako som si myslela tak aj bolo. Na stole som mala v miske cornfleiky a vedľa toho som mala položenú škatuľu s mliekom. Zaliala som si ich a začala jesť, za 10 minút som mala zjedené. Rozhodla som sa ísť hľadať starkú, bolo zvláštne že tu so mnou teraz nesedela a nepýtala sa ako som sa vyspala.

Po dlhom chodení a preskúmaní každej izby v tomto dome som zistila že upratuje hosťovskú izbu. Vedela som že dedo ešte spí tak som išla do obývačky pozerať rozprávky. Tom & Jerry, Winx club, Lilo & Stich, Scooby-doo moje obľúbené. Kým som to všetko stihla pozrieť prešla asi hodina a pól. Nevedela som čo robiť. Išla som za starkou ktorá už bola v kuchyni, trávi tam vlastne všetok jej čas a ja som prvá ktorej dovolila sa priblížiť a pomôcť jej v kuchyni variť. 

Rozprávali sme sa spolu až do jednej. Potom prišiel dedo s tým že je čas na obed. Asi sa len teraz zobudil, normálne by prišiel o päť min. Na obed sme mali zeleninovú polievku a kuracie prsia s americkými zemiakmi. Aj keď s našimi peniazmi by sme si mohli dovoliť aj každý deň kaviár ale to neznamená že ho aj musíme mať. Lepšie mať dobré a kvalitné veci ako tie najdrahšie. Dojedla som a práve bolo pól druhej. O pól tretej začína tá oslava tak by som sa už mohla začať chystať.

Vybehla som do izby v šatníku som sa prezliekla do už prichystaných vecí. Obzrela som sa v zrkadle, podľa mňa to bolo dobré, odvážne ale starká si to myslieť nebude. Veď ja niečo vymyslím. V kúpeľni som sa ešte trocha poupravovala. Rozpustila som si vlasy. Aktuálne som ich mala totálne rovné, vyzerali ako prejdené žehličkou. K tomuto odevu sa to bude skvelo hodiť. Zvýraznila som si ešte oči všemožnými vode odolnými líčidlami. Oči som si zvýraznila čiernymi farbami, požila som dymové maľovanie čím som si trocha zväčšila oči. Samozrejme som mala ceruzku a špirálu.

Zrazu ma napadla geniálna vec. Rýchlo som utekala do šatníku. Vytiahla som si čierne sako s tri štvrťovými rukávmi. Zobrala som si ešte červené kozačky bez opätku. V obrovskom zrkadle na celú jednu stenu čo som tam mala, som si pozrela ako to vyzerá spolu. Musím uznať že mám dobrý výber. Dokopy to vyzeralo sexi, ale to sako pridávalo na elegantnosti. Tie kozačky boli tiež dobrý výber a moje oči kričia. To sako bolo dobré len na jednu vec. Ak by som v tom korzetovom tričku bez nejakého zahalenia prešla okolo starkej, tak by pri najlepšom dostala infarkt.

Zo stolík v izbe som zobrala kľúče od môjho čierneho kabrioletu značky BMW. Rýchlosťou som ešte chytila mini kabelku a napchala do nej mobil, kľúče a vreckovky. Prešmykla som sa okolo starkej a vybehla do garáže. Otvorila som si auto nasadla a skontrolovala čas. Za 15 minút pól tretej. To presne stíham, toľko mi totiž trvá cesta na dedinu do ktorej sa pred piatimi rokmi presťahovala. Na cestu som si zapla rádio. Počúvala som znepokojujúce správy, počasie a potom konečne zapli pesničky. Vypeckovala som rádio a začala si spievať na plné hrdlo.

„I came here tonight to get you out of my mind,

I’m gonna take what I find (uh oh, yeah!)
So open the box, don’t need no key I’m unlocked

And I won’t tell you to stop (uh oh, yeah!)

Hey boy!
I don’t need to know where you’ve been
All I need to know is you and no need for talking

Hey boy!
So don’t even tell me your name
All I need to know is whose place
And let’s get walking

All I wanna do is love your body

It’s true what you heard, I am a freak, I’m disturbed 
So come on and give me your worst (uh oh, yeah) 
We’re moving faster than slow 
If you don’t know where to go
I’ll finish off on my own (uh oh, yeah) 

Hey boy! 
I don’t need to know where you’v

Oooooh ooooh oooooh oooooooh
Tonight’s your lucky night, I know you want it
Oooooh ooooh oooooh oooooooh

All I wanna do is love your body
Oooooh ooooh oooooh oooooooh
Tonight’s your lucky night, I know you want it
Ooooooooooooooooooooooohe been
All I need to know is you and no need for talking
Hey boy!

So don’t even tell me your name
All I need to know is whose place
And let’s get walking
Say say hey!

All I wanna do is love your body
Oooooh ooooh oooooh oooooooh
Tonight’s your lucky night, I know you want it
Oooooh ooooh oooooh oooooooh

All I wanna do is love your body
Oooooh ooooh oooooh oooooooh
Tonight’s your lucky night, I know you want it
Oooooh ooooh oooooh oooooooh

I think you already know my name
I think you already know my name

Hey hey, ha!, alright, Say

I think you already know my name

All I wanna do is love your body
Oooooh ooooh oooooh oooooooh (say)
Tonight’s your lucky night, I know you want it
Oooooh ooooh oooooh oooooooh

All I wanna do is love your body

Oooooh ooooh oooooh oooooooh
Tonight’s your lucky night, I know you want it
Oooooh ooooh oooooh oooooooooh“

Christina Aguilera, Your body - skvelá pesnička, dostáva ma vždy do iného sveta a v tom svete vládnu ženy. Neviem prečo ale je to tak, asi mi k tomu dopomohol ten klip. Veľakrát som nad takýmito vecami rozmýšľala a došla k záveru že keď mohli celé stáročia vládnuť muži a ženy považovať za majetok, dokonca aj teraz v 21. storočí sa v niektorých krajinách ženy podceňujú, moc by raz mohli prebrať ženy. Neviem si predstaviť že by taký chlap zvládol prácu ženy. Pre boha, veď muži by pri pôrode zomreli! A k tomu žena musí robiť všetky domáce práce, starať sa o deti, o seba, dokonca o manžela. Domáca žena sa dá prirovnať k upratovačke. Spraví ohromnú a ťažkú robotu ale nikto jej prácu neuzná a neváži si ju.

Z môjho zamýšľania ma vytrhla až mačka čo stála na kraji cesty. Šliapla som na brzdu, kebyže nemám pás aj by som vyletela z auta, predsa len je umenie spomaliť za tri sekundy zo 130km/h na státie. Mačka si počkala kým zastanem a potom prebehla cez cestu. Prisahala by som že ona kývla hlavou, v znamení: tak sa mi to páči! Halucinujem a ešte nie som opitá.

Ani som si nevšimla a už ma vítala tabuľa s nápisom: Vitajte v našom mestečku.

Odbočila som na ulicu číslo dvadsať päť a už som videla Tinin dom a pár áut pred ním. Vedela som že tam nebude tristo ľudí a tiež som vedela že väčšinu budem poznať lebo asi 92% mojich spolužiakov zo základnej išli na rovnakú školu, len ja a ešte pár ľudí išlo na iné školy. Zaparkovala som, vystúpila a ani som sa nestihla obzrieť a už som počula ten piskot.

„Jasmine, prišla si. Ako som sa ja na teba tešila, aj ostatný sa tešili, keď som im povedala, že prídeš. Chýbala si mi. Aj ja som ti chýbala? Páni, ty vyzeráš super. Je tu Skot, Bibi, Liliana, Sandy, Marry a veľa ďalších. Nedáš si punč? Alebo toto, neviem čo to je.“ Tina. Hneď, ako ma zbadala, ma začala objímať, pustila ma a začala rozprávať jedno cez druhé. To je znamenie že už je naliata. Po tom, čo sa spýtala, či si nedám punč, sa začala smiať. Áno, určite je opitá.

„Aj ja ťa rada vidím. Poďme dnu. Ja všetkých pozdravím, ale piť nebudem. Aj ty by si už mala prestať. Rozumieš mi, drahá?“ rozprávala som sa s ňou ako s deckom, ale potrebovala to. Ruku som jej prehodila cez plece a viedla ju do domu. Zobrala som jej to niečo. A ona mi len prikývla že už nebude piť. Fajn.

„Jasmine, potrebujem zbaliť Skota“ pribehla ku mne ,ani neviem s kade, Sandy a ja som až poskočila. Pustila som slečnu opitú. Otočila som sa k Sandy so zdvihnutým obočím a úškrnom na tvári.

„Skot je o dve hlavy vyšší od teba, keď som ťa naposledy videla, povedala si že je príliš vysoký prihodila si perverznú poznámku (tak sme sa vtedy rozprávali stále), znechutene naňho pozrela a odišla. Teraz ho chceš zbaliť? A ináč, ahoj“ kyslo som sa na ňu usmiala. Viem že sme sa takto všetci nevideli tri roky, ale zvlášť sme sa stretávali. Nemohla naňho za mesiac zmeniť názor. Či?

„Ahoj! Ale nevadí že je vyšší, videla si jeho svaly?!“ tak v tomto to je.

„Podľa toho kde.“ zaškerila som sa na ňu, tá trúba ma udrela rukou do brucha. Zasmiala som sa na jej výraze, a pohľade ktorým sa ma chystala uvariť za živa.

„Tehličky! Mám na mysli tie tehličky! Nič iné!“ kričala ale zároveň šepkala. Strange. Zas som sa smiala.

„Som vo futbalovom týme, myslíš že som ešte nevidela chlapca bez trička?“ zdvihnuté obočie, nechápavý ksicht.

„Tu ide o tom aby si mi pomohla ho zbaliť, nie kto koho videl bez trička.“ Tak to znelo trocha divne ale fajn.

„Pomôžem, len chvíľu počkaj,“ vyzliekla som si sako a zavesila ho, „poďme!“ akcia bola úspešná. Ona zbalila Skota, ja som sa porozprával s ostatnými bývalými spolužiakmi a teraz sme všetci na parkete a vlníme sa do rytmu hudby.

Tá torta vážne bola! V živote som nevidela nič divnejšie. Bola v tvare penisu a vagíny. Bože. Všetci si to okamžite odfotili, ale ihneď sa aj rozkrájala. Čo bolo dobre. Snažila som sa na to ako vyzerala zabudnúť. Jediné čo som o tej torte mohla povedať bolo že je fakt dobrá. Po najedení sme išli všetci znova tancovať.

O siedmej sa ozval môj žalúdok, dala som si pár chlebíčkov a zapila som to jedným pohárom bieleho šampanského. Domov sa aj tak chystám až okolo jednej, dovtedy to zo mňa snáď vyprchá. A ak nie, tak v noci musia predsa spať aj policajti, pochybujem že budú na cestách.

Sedela som v pri stole s Tinou, Sandy, Skotom a Marry keď ku mne práve pritancoval, nejaký tínedžer čo už bol na mol a vyzeral že ma za chvíľu ovracia.

„Čau, kočka, nechceš so mnou ísť do nejakej z izieb?“ opýtal sa ma slizkým hlasom a ukázal svoje žlté zuby od cigariet. Postavila som sa, okamžite ma ovalil ten zápach alkoholu, myslela som že ja budem tá čo hodí tyčku. Ignorovala som to, tvárila som sa tvrdo a chladne, chcela som ho čo najskôr odbiť a poslať kade ľahšie.

„Nie, nechcela, choď ty aj to tvoje pozvanie, za pipkou čo sedí pri pive a čaká kedy príde niekto ako ty, ona bude určite ochotná.“ hovorila som pokojným hlasom, vďaka ktorému vyznelo moje varovanie tvrdšie. On si to určite tiež všimol, lebo sa na mňa určitý čas len zarazene pozeral, no hneď sa prebral.

„Ale no ták, cicuška, nebuď zlá.“ Jednou rukou ma chytil za zadok a aj tu druhou sa niekam chystal ale vďaka tomu že mám rada chlapčenské športy, presnejšie karate som sa vedela rýchlo ubrániť. Chytila som ho za obidve ruky. Vykrútila sa mu, jednu ruku mu zakliesnila medzi jeho lopatky a tú druhú som mu len držala za chrbtom.

„Au, au, au, prestaň to bolí. Zbláznila si sa?“ tváril sa zmučene lebo vždy keď vidal zvuk hoci len zastonal od bolesti zatlačila som ešte viac.

„Pochopil si že ja s tebou nikam nepôjdem?“ sladko som mu zašepkala do ucha. Striasol sa a prikývol.

„Fajn. Tak padaj.“ Povedala som tvrdo, celou svojou silou som ho odstrčila, nezabudla som ho kopnúť na rozlúčku a už som len sledovala ako nemotorne zhodil ďalších troch.

Všetci čo tu so mnou sedeli sa na mňa pozerali ako na zjavenie. Čo? Jáj, jasné!

„Vy neviete že som chodila na bojové umenia?“ usmiala som sa na nich a znova sa posadila.

„Nie.“ Mykla som plecami. Asi som im to nepovedala.

„Nejdeme tancovať?“ spýtala sa Marry a už aj vstávala. Všetci sme išli s ňou, samozrejme.

Tancovali sme takto asi do pól jednej, ale to už na nás padala únava a ja som ešte musela šoférovať. So všetkými som sa rozlúčila, zobrala si sako, z vrecka si vytiahla kľúče od auta, naštartovala a odišla. Cestou som si spomenula že som sa Tiny chcela spýtať aká bola noc lenže bola opitá, tak som neriskovala že by mi povedala aj niečo čo nechcem vedieť.

Doma už obidvaja spali, tak som sa pomaly dostala do svojej izby, prezliekla sa a unavene som sa zvalila medzi kopu vankúšov.

19. 4. - nedeľa

Zas ma zobudili slnečné lúče. Dnes som spravila to isté čo včera. Pozerala sa na vychádzajúce slnko, umyla som sa, namaľovala, obliekla som si veci na doma čo som mala pripravené zo včerajška, naraňajkovala som sa, pozrela si rozprávky a po nich sa išla rozprávať so starkou do kuchyne.

„Ako bolo včera na oslave?“

„Dobre. Bola som asi jediná čo sa neopila.“ Zasmiala som sa, mohla som sa s ňou takto rozprávať, predsa len mám sedemnásť som v treťom ročníku na gymnázium a za asi tri týždne mám narodeniny, čiže už budem mať osemnásť.

„Plánuješ na dnes niečo?“

„Neviem, nič konkrétne. Prečo?“

„Pozvali nás na návštevu.“ Hovorí to až príliš pomaly. Normálne by mi hneď na začiatku povedala kam, ku komu a prečo ideme. To je fakt zvláštne.

„A ku komu?“ Pomaly vyslovovať slabiky.

„Brainovcom.“ Nie. Tam nechcem, alebo počkať! On tam zvyčajne nie je. A jeho sestra a brat sú super. Čiže ak tam nebude Austin, všetko bude v poriadku.

„Dobre,“ mykla som plecami.

„Dobre?“ Očami ma celú zröntgenovala, akoby som spadla z mesiaca priamo na hlavu, ona si to asi aj myslela. Predsa len, vždy som sa snažila vyhnúť návšteve u Brainovcoch.

„Hej. Teším sa na Katty a Alexa.“ Katty a Alex sú dvojčatá. Ale je na nich dosť zvláštne že správaním sa na seba vôbec nepodobajú. Sú odo mňa o rok starší. Katty je nakupovací maniak, Alex je taký vtipkár, ktorý si robí srandu zo seba ale aj zo všetkého okolo neho.

„Dobre, teraz sa poď naobedovať a potom pôjdeme k nim.“ kývla som. Mali sme hrachovú polievku a ako druhé sme mali palacinky s nutellou a ovocím.

V izbe som sa ešte troch upravila, prezliekla sa do bieleho trička na ramienka ktoré mi je pod zadok a riflové kraťasy tesne nad kolená. Vlysy som si dala do nízkeho vrkoča a ten vyzdvihla štipcom.

„Môžeme ísť!“ povedala som starkej, po tom čo som k nej prišla. Ideme mojím autom, keďže ona nešoféruje. Celú cestu ma upozorňovala drž volant oboma rukami, nepúšťaj tak nahlas hudbu, atď.

Konečne. Päť minútová cesta, sa mi zdala ako večná. Nemyslela som si že niekedy budem rada vidieť ich dom, všetko je raz prvý krát. Vystúpili sme, starká išla k dvrám a zazvonila otvorila pani Brainová.

„Mária, Jasmine, rada vás vidím. Poďte ďalej.“ usadila nás v obívačke, ona a moja starká sa začali rozprávať. Ja som sa (ako vždy u nich) obzerala keď som si spomenula.

„Kde je Katty a Alex?“ skočila som im nezdvorilo do reči, ale kebyže mám čakať na čas kedy sa prestanú rozprávať aspoň na sekundu nedožila by som sa.

„Zlatíčko, je mi to ľúto, ale obidvaja sú preč, ale ak chceš, môžeš ísť za Austinom.“ Nie, dík. Oprela som sa o kreslo, prekrížila si ruky na prsiach a nafúkla líca. Ja radšej počkám tu a budem ich počúvať.

Už tu sedím hodinu bez ohnutia. Tie dve sa neprestali rozprávať ani len na tie dve sekundy. A dosť. Postavila som sa. Oni sa na mňa pozreli, pani Brainová sa srdečne usmiala.

„Je vo svojej izbe.“ Dúfam, že je tam sám. Vážne ho nechcem zachytiť v žiadnej chúlostivej situácii. Vybrala som sa chodbou až k jeho izbe. Vedela som kde je, nie som tu prvý krát. Stála som pred jeho izbou a rozmýšľala či mám zaklopať alebo nie. Nezaklopem.

Keď som vstúpila, uvidela som ako leží na posteli v bielej košeli a čiernych teplákoch. Máme rovnaký vkus. Niekedy ma to až desí. Zatvorila som za sebou potichu dvere a oprela sa o ne.

„Čau, Austin,“ pozdravila som ho a milo sa usmiala. On sa šokovane otočil, ale hneď sa spamätal a usmial sa.

„Jasmíne, a čo ty tu?“

„Vieš, kebyže si aspoň trocha všímavý, vedel by si že už hodinu sedím vo vašej obývačke a počúvam ako tvoja mama a moja starká debatujú o blbostiach,“ povedala som oduto. Tcha. On sa mi ešte začne smiať. 

„Naozaj ma tie kecy nezaujímajú, máš môj obdiv za to že si tam vydržala celú hodinu.“

„Páni, najkrajšia vec, akú si mi kedy povedal,“ povedala som.

„Zapíšeš si to do denníka?“ opýtal sa ma drzo.

„Nie, ja tam nepíšem o takých debiloch ako si ty.“ Pekne som sa usmievala, fakt nechápem na čo som sem vliezla.

„A čosi tam potom píšeš?“

„Do toho ťa nič!“ odvrkla som mu. A vyplazila jazyk.

„Nesprávaj sa ako decko.“

„Ja ešte som decko!“

„Ale už čoskoro nebudeš, ako to chceš osláviť?“ povedal to s takým nerozpoznateľným podtónom v hlase, vstal z postele, prešiel ku mne a rukami sa oprel o dvere, pozdĺž mojej hlavy. Bol tak blízko, až som na tvári cítila jeho dych.

„Prečo ťa to zaujíma?“ prekrížila som si roky na prsiach a hlavu som hrdo, pyšne alebo mne je jedno ako, zdvihla.

„Len tak. Pozveš ma na svoju oslavu?“ Nosom mi prechádzal hore-dole po sánke. Hlupák. Ja som asi jediné dievča, ktoré mu odoláva. Ako hovoria ostatný. Preto toto so mnou nič nerobí.

„Pozvem, o to sa ty neboj.“ Prestal sa venovať mojej sánke a pozrel sa mi rovno do očí, ja som sa na neho pozerala celkom posmešne.

„Fajn. Teším sa, miláčik.“ Kebyže nás teraz niekto vidí, neuverí, že my dvaja sa nenávidíme, ale to je na tom najlepšie môžeme si užívať a pri tom to pre nás nič neznamená.

„Nechaj si to oslovenie láskavo pre niekoho iného. Pustíš ma už?“ Sladko som sa usmiala.

„Nech sa páči.“ Ruky dal preč a gestom mi ukázal že mám voľnú cestu. Prešla som k jeho veži a pozerala si všetky jeho CD. Jedno som zobrala do ruky a pustila ho. Debussy.

„Nevedela som, že to počúvaš.“

„Nevieš o mne veľa vecí.“

„Hmm, a ty o mne vieš?“

„Neviem či viem, čo mi o tebe povieš?“

„Tebe nič.“ Otočila som sa naňho a usmiala sa. Vybrala som iné CD-čko Simple plan, pustila som ho a vypočula si asi pätnásť sekúnd z prvej skladby. Takto to pokračovalo ďalej aj s ostatnými jeho CD-čkami. Bolo zvláštne, že tá klavírna hudba, čo som pustila prvú, prešla do tvrdého rocku. Už som to robila asi pätnásť minút, keď v tom došla Austinovi trpezlivosť.

„Prestaneš už?“ spýtal sa ma už totálne vytočený. Ležal na posteli, nohy mu z nej po kolená trčali. Ruky mal položené vedľa jeho tela a hlavu natočenú tak aby videl čo tu stváram.

„Štve ťa to?“

„Pomerne dosť!“

„V tom prípade... nie!“ Vyplazila som na neho jazyk a do hifi veže som vložila ďalšie CD. Zamrnčal a zavrel oči. Kto vie čo s ním je. CD, CD, CD, CD, nie ,áno, nie, nie, áno, áno, áno, áno, áno, nie, možno. Toto mi išlo hlavou ďalších 20 minút, až to prestalo baviť mňa. Hodinky na mobile ukazovali pól štvrtej. Mala by som ísť domov, aj ja sa musím učiť matiku.

Otočila som sa na Austina, že sa mu pekne pozdravím keďže som u neho na návšteve ale on spal. V takej polohe v akej na mňa kričal nech prestanem. Pokrčila som plecami a odišla som z jeho izby. Došla som za tými dvoma a daj mi svete, oni sa ešte stále rozprávali.

„Ja už musím ísť, starká ideš so mnou?“ opýtala som sa a pozrela na ňu. Bolo mi jasné že ona chce ešte debatovať. Už, už chcela niečo povedať ale pani Brainová ju predbehla.

„Ja ju zoberiem zlatíčko, neboj sa,“ usmiala sa na mňa. Jasom pochopila že už môžem odísť.

Nasadla som do auta a vyštartovala preč. Doma bol dedo ktorý sedel v kuchyni a hádzal do seba šišky s džemom. Pozdravil som sa a namierila som rovno do izby. Chytila som matiku, ľahla som si na brucho a začala sa učiť.

Po trojhodinovom mučení som si bola istá, že to už viem. Bolo pomerne dosť hodín tak som išla ešte do sprchy, pobalila sa, odmaľovala a zaľahla spať. Som si istá, že zajtra v škole bude veľká zábava. Zvlášť po tom, čo sa cez víkend stihla rozniesť novina o tom, že sme sa s Austinom bozkávali. Kto vie, ako to prekrútia. Určite sa dozviem aj veľa nových vecí o sebe. No čo. Nechcelo sa mi už rozmýšľať, zavrela som oči a upadla do ríše snov.

Autor: hurricane, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nenávidím ťa, ale... si sexi - 2. kapitola :