OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nenávidím ťa, ale... si sexi - 3. kapitola

16.07.2013 (16:00) • hurricane • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 847×

EDIT: Článok neprešiel korekciou!

20.4 – pondelok

Pondelok. Nié, mne sa ešte nechce vstávať. Chcela by som byť ako Nasťa z mrázika, ona povedala slniečku nech ešte počká a ono naspäť zapadlo.  Vlastne...

„Slniečko počkáj, mne sa ešte nechce ísť do školy.“ skúsila som sa prihovoriť slniečku ešte z postele ale, naschvál mi ešte zasvietilo do tváre. „hmm, ďakujem“ ironicky som sa poďakovala slniečku. Je len pól šiestej. Môžem ešte ležať. Otočila som sa na brucho a tvár si hodila do vankúšov. Zaspala som.

Nemôžem dýchať! Rýchlo som zdvihla tvár a nadýchla sa.  Otvorila som oči a... nič nevidela. Slnko. Už je šesť. Pól hodinu som nedýchala? Hm, asi som mimozemšťan.

Vstala som z postele  a urobila si nepodarený cop. Slnko už bolo vidieť celé. Zbožňujem to.

V kúpeľni som bola pól hodinu.  Umývala som si zuby,  čistila si tvár, namaľovala si oči. Potom som prešla do šatníka a začala si vyberať z tej kopy oblečenia, na zemi. Zabudla som  že po tom čo som si vyberala to oblečenie na Tininu oslavu, neupratala som. Však čo, urobím to neskôr. V šatníku bolo tiež ešte pár vecí tak som z neho vytiahla čierne tričko na ramienka cez to som si dala bielu halenku s niakym nápisom, biele kraťasy a čierne sandále.

 Ešte som si v kúpeľni  rozpustila vlasy, prečesala a všetky vlasy hodila na bok.  Na pery som si naniesla svoj „povestný“  krvavočervený rúž.

Zobrala som si už z izby aj tašku, lebo by sa mi sem už nechcelo vracať. V kuchyni som si ju hodila na stoličku a pustil sa do raňajok. Teda, do jogurtu s mini bebe.

Keď som už mala zjedené odzdravila som sa starkej, do tašky si ešte hodila jablko a mohla vyraziť.

Cesta do školy mi trvala asi 5 minút. Zaparkovala som na jednom z parkovacích miest (logické nie?!) a išla za Mišou a Liv. Tie  už stáli pod strechou kde sa schovávali pred slnečnými lúčmi. Ja radšej stojím na slnku. Na oči si ešte dala slnečné okuliare - waifery.

„Ahoj Minnie “  dvojhlasne ma oslovili mojou prezývkou- Minnie, niektorý  ma tak volajú keďže Jasmine je dlhé... a okrem toho som sa tak ako malá predstavovala.  Hneď potom ku mne pristúpili.

„Ahojte, čo nové?“

„Pamätáš sa ako som ti vravel o mojej tete?“ začala Miša (to bude debata).

„O tej nymfomanke?“

„Hej predstav si že trhla rekord za jeden deň mala orgazmus 164krát. (Pozn. autora: našla som si to na internete... neni to z mojej hlavy)  Ja by som sa unavila už  po desiatom.“ Neznášam a zároveň milujem takéto reči.

„To musí byť príšerne divné.“

„Varovala ma, aby som ja takáto nebola. Nynfomanky sa že vraj strašne ponižujú.“

„Však, jasné. Predstav si že každých 5 minút potrebuješ mať sex. Kto by to vydržal?“

„Nynfoman.“

„To taký existujú aj chlapi?“

„Jasné, to si nevedela? Nynfoman a nynfomanka. Myslíš že by vyšli z izby?“

„Stop, stop, stop, stop! Ukončite túto debatu.“ Liv to už asi nevydržala, tak sa nám vmiešala do rozhovoru.

„Dobre.“ Rezignovali sme. Zrazu som zbadala Austina ako sa opiera o svoje auto. Za pás drží dve blondínky ktoré majú kratšiu sukňu ako mávam ja! Čo znamená že vždy keď sa zohnú vidno im celú riť! Nestihla som si pozrieť viac lebo ku mne cupital môj bratranček o ktorom poviem neskôr.

„Hola  Princesa!“ obidvaja ovládame španielčinu čiže sa spolu rozprávame často po španielsky. Problém je v tom že ju obľubuje aj Austin.

„Hola!“

„Ako sa máš?“

„Na čo narážaš?“

„V piatok,“ a je to tu „si po tom čo si Austinovi strčila jazyk do krku, zdrhla príliš rýchlo. A jeho som sa nechcel pýtať čo sa stalo. Tak čo to bolo?“

„Myslím že vieš ako ma nazval ty, ty... sexi bez frajerky!“ áno, správne. Môj bratranček je v Austinovej skupinke, tých proti mne, tých sexi čo nemajú frajerky!

„Upokoj sa, ja som nebol ten komu to rozprával. Ale počul som o tom čo sa stalo veľa. Ako napríklad že si už dlho chcela pobozkať a dotknúť sa ho, a naopak. Alebo exituje aj taká že to bola len predohra a keď prišiel k vám na doučko rozdali ste si to spolu. Mám pokračovať?“ ak som si myslela že ma vtedy nikto nevie vytočiť viac ako Austin, strašne som sa mýlila! (dobre, ani moc nie)

„Od koho si to počul?“  Liv si asi všimla že sa nechystám odpovedať, keďže mám zaťatú čeľusť a pozerám sa do neznáma, (mimochodom to miesto by už malo byť vypálené, mojím super zrakom) tak sa toho ujala sama.

„No, to že ste sa túžili pobozkať Minnie,“ pozrela som sa naňho a on pokračoval „ vypustili niake baby, ale nie Tifanny tá ťa teraz nenávidí ešte viac. “Ukradla“ si jej chalana.“ Tak aspoň na niečo to bolo dobré. Keď je Tifanny naštvaná je to vždy strašná sranda.

„Ukradla som jej niečo čo nikdy nemala a nemám ani ja?!“ zasmiala som sa. Sprostá blondína čo nevie ani používať strúhatko.

„Poznáš ju, keď si ona niečo zmyslí musí to tak byť.“ Mykol plecami a pozrel sa na mňa typom mne je to jedno. Jaj, veď dobre. Ale mala by som sa porozprávať s Austinom. Vlastne ani neviem. Mala? Nechám tak.

„Ďakujem za info., ale my už ideme.“ Usmiala som sa naňho, zamávala mu, a išli sme do svojej triedy.

„Čo s tým budeš robiť?“  Liv už zrejme začala rozmýšľať o mojej poškodenej povesti, zatiaľ čo ja musím prísť na to ako moju povesť napraviť.

„Neviem. Čo by som mala?“

„Haistová, stoj!“  zastala som, ale zo šoku.

„Brain, čo odo mňa chceš?!“ to asi nebola vhodná otázka. Videla som ako ide ku mne aj s jeho dvomi kamošmi. Bol čo raz bližšie a bližšie, až zastal asi meter odo mňa.

„My sme spolu spali?“ opýtal sa ma, s úškrnom na tvári a jazykom  si prešiel po horných zuboch.

„Neviem o tom. Páčilo by sa ti to keby to bola pravda, však?“

„Strašne, ani si nevieš predstaviť ako.“ Sarkasticky poznamenal čo by sa dalo vyčítať aj z jeho postoja: ruky mal vo vačkoch nohavíc a hojdal sa na pätách.

„Chceš s tým niečo robiť? Alebo sa budeš priživovať na tom že si pretiahol Jasmine Haistovú!“ prižmúrila som oči a čakala aká múdra veta z neho zas vypadne.

„Neboj sa, ty. Ja sa na ničom nebudem priživovať, moja  povesť je dobrá a nepoškvrnená.“ Zazubil sa na mňa.

„Nepoškvrnená?“ dobrá? On je nadrogovaný?

„Presne tak, tým že si to myslia som si ja povesť nepoškodil, ty vieš veľmi dobre koľko dievčat som dostal do postele, čiže mne sa nič s povesťou nestalo.“ ešte na mňa mrkol a už bol preč. Zvonilo. Zaliezli sme s babami do triedy a každá posadila na svoje miesto. Ja sedím v tretej lavici pri okne s jedným z mojich spoluhráčov z mojej „skupinky“ z futbalu a zároveň jedným z mojich najlepších kamarátov. 

Sledujem ako vchádza do triedy a hádže na všetkých svoj neodolateľný úsmev. Mrkne a všetky baby začnú vzdychať.  Rukou si  prehrabne svoje dokonalé vlasy a mieri si to na svoje miesto.  

Presne toto sa práve teraz odohralo vo všetkých vymletých dievčenských mozgoch tu. Ja som tá odolná ako všetci hovoria takže takto (väčšinou) nerozmýšľam. Vyrastala som s chlapcami na futbalovej lopte, kopačkách a vyťahaných tričkách čiže ma to zrejme poznamenalo. Ale ešte stále som dievča čo dokazuje že som najlepšia tanečníčka latiny v meste a najlepším vkusom, keďže pri tancovaní latiny sa nosia krátke sukne a odhalený pupok zvykla so si na to a chodím tak vždy keď môžem. Tak čo, rada provokujem. Ale naspäť  k téme.  Ten chalan čo sem práve vstúpil je môj  spolu sediaci Brandon. A preto viem čo sa odohrávalo v tých dievčenských mozgoch lebo Liv a Miša boli tiež voľakedy takéto ale ja som ich tak povediac trocha...  prerobila.  

„Ahoj“  Brandon ma pozdravil, sadol si vedľa mňa a my sme si ťukli päsťou (to robím so všetkými mojimi kamošmi).

„Ahoj, tak ako?“ profesor ešte neprišiel, my sa môžeme porozprávať rovnako ako všetci ostatný.

„Rovnako. Však si, si všimla  podľa tvojho úškrnu,“ zazubil sa na mňa a zahryzol si do spodnej pery, „ináč, čo ten piatok?“

„No, ták. To sa ma teraz všetci budete pýtať to isté? Cmuq, bozk, pusa, beso, kiss nič iné! Žiaden sex sme nemali! Bolo to iba z provokácia keďže si o mne myslel najväčšiu hlúposť na svete!“ zakričala som asi až moc nahlas lebo v celej triede bolo ticho a pozerali na mňa.

„Čo?“   štekla som po nich oni sa vrátili k svojim činnostiam. Ak sa ma toto opýta ešte jeden človek vytrhám mu vlasy! Brandon, sa iba potichu pochechtával s rukami založenými na prsiach.

„Zbláznila si sa?“

„Už dávno! Ak si, si doteraz nevšimol.“ Reagovala som ešte stále podráždené. Ďalších 30 sekúnd som mala konečne pokoj ale prišiel pán učiteľ Mr. Grosh  čo nás učí  fyziku. Má 30 rokov, dlhé vlasy čo nosí zviazané, úzke čierne riflové džínsy a voľnú bielu košeľu čo spolu vyzerá dosť sexi keďže mu z tej rozopnutej košeli vidno pár chlpov. Na našej škole je dosť takýchto ľudí, ale tu sú zas tri tipy.

Sú tu, tí sexi čo sú učitelia takže sú von z hry. Napr. Mr. Grosh a rôzny ďalší učitelia.

 Sexi čo si to užívajú a majú každú stredu, piatok a sobotu sex. Napr. Austin... ale aj veľa ďalších!

A nakoniec sexi ktorým je jedno pozornosť ostatných dievčat a sústredia sa na jednu alebo na žiadne (tí sú najžiadanejší ale...). Napr. Brandon ale aj tých je dosť. ;)

Odzvonilo hodine pred obedom a všetci študenti aj učitelia sa vybrali do jedálne. V tej miestnosti sa dejú veľmi zaujímavé veci preto učitelia chodia jesť von (aj tam sú jedálenské stoly) aby sa nemohlo povedať že to oni videli a sú zodpovedný za... rôzne veci.

 V jedálni už boli poobsadzované stoly. Poobzerala som sa a uvidela chalanov (nechce sa mi stále písať z mojej skupinky alebo tých čo sú so mnou, tak si povedzme že keď to budú chalani s ktorými sa tak nebavím napíšem to tak (ak chápete čo myslím))  a Liv s Mišou ako sedia pri jednom z 2 najväčších stolov v jedálni. Zamávala som im a vybrala som sa po jedlo. Zobrala som si tácku a začala si vyberať. Samé nezdravé jedlá alebo až príliš zdravé, ale vybrala som si. Na tých kovových tyčiach spojených pár  cm od seba alebo inak povedané to na čom sa má posúvať tácka keď si naberáš  jedlo, boli položené  dve pláty vajec. Asi ich tu nechala niaka kuchárka.  

Z druhej strany pultu započujem známe hlasy. Definujem... Austin a môj bratranček Louis. Áno ten z rána. Obídu ten pult a zrazu stoja vedľa mňa. Rozprávajú sa o... niečom, nastražím uši a začnem počúvať.

„Nechápem ako môžete byť vy dvaja rodina. Tá otravná múdra hlava si myslí že by som každému rozvonil tú blbosť o tom že sme spolu spali. Niekto by jej mal znížiť ego!  Ja to rád urobím len dúfam že sa na mňa nebudeš hnevať Louis.“ Idiot! Ja že mám vyššie ego než on? Louis mu len poslušne prikyvoval ako taký psík! Austin mi stál celý ten čas chrbtom, nevie o tom že som hneď za ním. Prestúpila som z jednej nohy na druhú a ako „náhodou“ som stratila rovnováhu a „náhodou“ som mu vrazila do chrbta. Zhrbil sa ale ešte sa neotáčal.

„Ó prepáč nechcela som,“  už sa na mňa otočil, a ja som „len teraz“ zistila že je to on, „ alebo vlastne chcela!“ obidvaja sme prižmúrili oči, z tých jeho šľahali blesky. Potom sa už všetko dialo ako v spomalenom filme.

„Vážne? Chcela?“ očami zamieril na tie dve pláta vajec, jedno zobral do rúk, otvoril ho a... rozbil mi jedno vajíčko o hlavu! Po vlasoch mi steká niečo mazľavé, v šoku otvorím ústa, ale žiaden zvuk nevidám. Pustila som tácku, zaťala zuby chytila som druhé pláto vajec vybrala jedno a tiež som mu ho rozbila o hlavu. Pokazila som mu jeho účes, za čo sa určite zblázni a ešte mu to vajíčko vo vlasoch pekne roztrela. Teraz sa on tváril rovnako znechutene ako ja. Zatvorené oči, ústa otvorené ale hneď potom si cvakne zuby o seba chytí ďalšie vajíčko, praskne si ho v rukách a rozotrie mi ho po tvári. Som v šoku. Kým sa ja spamätávam z toho že to už mám aj na celej tvári. On si už pochoduje cez celú jedáleň preč. Tak na to nech zabudne! Zoberiem si 4 vajíčka do rúk a rozbehnem sa za ním. Cestou po ňom hodím 2 ako varovný signál. Už len 2 metre od neho po ňom hodím ďalšie a to som sa už trafila priamo do chrbta! Zostáva mi už len jedno. Skočím naňho a galantne ho zhodím na zem. Obkročmo si na neho sadnem, pravou rukou mu stlačím obe líca, čím h prinútim otvoriť ústa. Rukami sa ma snaží z neho dostať ale ja ho totálne ignorujem a nohami pevne zvieram jeho boky. Puknem vajíčko v ľavej ruke, ale len tak trošku aby sa ta spravila taká priemerná prasklina a nechám nech mu do úst tečie surové bielko spolu z žĺtkom. Neochotne to prehltne a celou jedálňou sa zrazu ozvie:

„Fúúúúj!“  ani som si nevšimla že nás všetci pozorujú ale to je jedno, teraz si užívam  sladkú chuť víťazstva. Inými slovami pozorujem ako Austin prehĺta najväčší hnus čo som ho kedy donútila prehltnúť.  Hotovo. Všetko čo bolo v tej škrupinke už putuje v Austinovej tráviacej sústave. On je ešte stále otrasený, ale radšej z neho nezleziem, kto vie čo by mi urobil keď naberie vedomie. Len som si s úsmevom utrela ruky do Austinovej bielej košele. Napadlo ma že možno by som sa aj dozvedela akoby som skončila keďže už otvoril oči a zrejme spracoval prvý šok, ale to by som nemohla započuť vetu čo v posledných dňoch, mesiacoch, rokoch počúvam pomerne často.

„Haistová, Brain do riaditeľni, okamžite!“ dvere sa rozleteli a do jedálne vošiel náš pán riaditeľ  Mr. Torgen.  Otravný plešatý štyridsiatnik, čiernej rasy a je trocha pri tele. Trocha dosť. Pretočila som oči a postavila sa. Austin ku mne vystrel ruku. A ja ako správny a férový protihráč a spoluhráč keďže vo veci „ideme do riaditeľni“ sme vždy spolu a keď sa z toho dostane jeden musí vytiahnuť aj druhého, som k nemu tiež vystrela ruku a pomohla mu postaviť sa.  Keď stál pustila som jeho ruku a vybrala sa za riaditeľom ktorý ešte stále stál vo dverách a podupkával si nohou na ktorej mal 40€-ové topánky. Austin išiel hneď za mnou.

Riaditeľova riaditeľňa vyzerá prosto. Steny natrené na oranžovo, veľa skriniek v ktorých je veľa papierov, jeho stôl  na ktorom sú papiere, lampa, zakladače plné papierov a ďalšie papiere... mal tam aj stoličku na ktorej sedí on a dve stoličky na ktorej sedia „trestanci“ ale sú pohodlné, kožené takže to beriem.  

Hodila som sa na to kreslo, pohodlne sa usadila a ruky prekrížila na prsiach. Austin zaujal rovnakú pozíciu ako som mala ja, akurát že ja som sa tvárila že mi je jedno čo sa tu bude diať (aj mi jedno je) ale on tak že sa za chvíľu povracia. Riaditeľ sa postavil za svoj stôl ale nesadol si. len sa oň rukami oprel.

„Takto to už ďalej nejde! Slečna Haistová ste vzorná študentka ale až príliš často sa zapletáte s pánom Brainom! Aj dnes! vysvetlili by ste mi to?“

„To bola sebaobrana, pán riaditeľ!“ uškrnula som sa. Cítila som pri tom že mi už zaschli vajíčka na tvári. Musím si to dať dole zo ksichtu!  Riaditeľ si povzdychol a pozrel sa na pána Braina.

„A čo vy pán Brain? Tiež to bola sebaobrana?!“

„Áno!“ Austin naňho ešte hodil jeden zo svojich hollywoodskych úsmevov ale dlho mu to nevydržalo lebo mal asi ešte na niakych miestach v ústach zalezené kúsku z toho vajíčka a teraz sa uvoľnili, zas to prehltol.  Haha...! 

„Zavoláme k vám domov. Obom! Musíte sa začať normálne správať!“ čo?

„Domov?“ vybuchli sme s Austinom naraz.  Nie nemôžu zavolať ku mne domov!! Zavolajú moju starkú! Ona je veľmi dobrá ale toto neznesie! Neznesie že som ju strápnila! Príde sem a spraví tu the best divadlo! Nie to nemôže byť pravda!

„Áno, k obom domov! A teraz ak ma ospravedlníte, idem volať na chodbu vy sa ani nepohnite!“  nie, neospravedlním vás! Toto bude hrozné, ona ma vykáže z domu už len preto že som si z vajíčok spravila šampón. Sakra, vajíčka, tvár! Vystrelila som z kresla ako raketa k umývadlu a začala si mydlom zoškrabovať zaschnuté vajíčka z tváre.

Austin toho mal plné hrdlo, ani sa neunúval prejsť k umývadlu, a začal vypľúvať sliny na zem. Znie to síce nechutne, ale tak treba tomu idiotovi. A výnimočne nehovorím o Austinovi ale o našom riaditeľovi Mr. Torgenovi!

Keď už som si myslela že to mám dole z tváre (ani som sa nesnažila dať si to dole z vlasov) sadla som si naspäť namiesto. Hneď po tom k umývadlu pribehol Austin a vypláchol si ústa. Potom si utrel ústa rukou a spustil.

„Je to tvoja vina, kvôli tebe zavolajú mojej mame a vieš si predstaviť čo mi urobí?“ skočila som mu do reči.

„Moja vina? Must be joking! Ty si s tým začal, nič z toho by sa nemuselo stať, k by si mi nerozpleskol vajíčko o hlavu! Dobre si vedel ž ti všetko trojnásobne vrátim, za to že si idiot JA nemôžem!“  prekrížila som si ruky na prsiach a omietala sa s ním ďalej baviť.

Mr. Torgen je už preč 10 minút, s Austinom sme neprehodili ani jedno slovo, len sedíme na kreslách, čučíme do blba a ja sa vždy chechtám keď sa znechutene zaksichtí a vyflusne slinu s príchuťou surového vajíčka. O minútu nato sa otvorili dvere, do ktorých vstúpil riaditeľ s debilným úškrnom. Už sú tu!

„Poďte na chodbu už tu na vás čakajú.“ s Autinom sme nasadili zmučené tváre a vyšli von.  Ja na pravo on na ľavo. Keď som zdvihla hlavu nemohla som uveriť vlastným očiam. Krstný! Usmejem sa, rozbehnem sa za ním a objímem ho. On mi nič nespaví!  To sa mi uľavilo.

„Čo tu robíš?“ šoknutá sa ho spýtam, po tom čo som ho prestala objímať.

 „Prišiel som na návštevu.  Doma nikto nebol, keď v tom zazvonil telefón. Zodvihol som ho a chceli aby som prišiel do školy lebo si spáchala hrozné veci. A ako tak pozerám na tvoji vlasy, asi už chápem.“

„Nepovieš to starkej že nie, prosím?“ škemrala som.

„Nič jej nepoviem, ale ty mi povieš čo sa presne stalo, všetko.“ Chytil ma okolo pliec a išli sme k jeho autu. Ešte som sa obzrela, čo sa deje s Austinom. Ten nemal také šťastie ako ja. Stál tam s hlavou dole, aby nebolo vidieť ako zatína čeľusť a ruky mal za chrbtom v pästiach. Jeho mama nad ním stála ako Adonis, gánila naňho a hovorila mu o slušnom správaní. Ajajáj. 

V aute som krstnému vyrozprávala, prečo som namiesto šampónu použila bielko a žĺtko. On sa na tom celý čas len smial. Doma som sa osprchovala, prezliekla a dohodla sa s krstným že pred starkou ani muk. Keď prišla domov, privítala nadšene svojho syna, opýtala sa ho či tu nie sú aj moji bratranci s krstnou ale povedal že on sa len zastavil zo služobnej cesty. Oni sa potom rozprávali o rôznych veciach čo mňa nezaujímajú.

O ôsmej večer, som si ešte pozrela zápisník jednej lásky, tak krásny film a po ňom som už išla spať. 

Autor: hurricane, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nenávidím ťa, ale... si sexi - 3. kapitola :