OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nepotrebujem ťa! - 12. kapitola

05.10.2014 (10:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 878×

Mrzuto som kopol do obrubníka a čítal mail od Anny.

Vitaj doma!

Je mi to ľúto, tento týždeň som úplne vyťažená a nemám ani dostatok voľného času na seba. Som však za to rada, pretože nemám v pláne znovu skončiť v nemocnici, len kvôli tomu, že si zmyslíš nejakú kravinu. S blbosťami som skončila!

Veľavážená Anna

P. S.: Díky za ruže, boli bohovské. Ušetril si mi náklady, keď som šla na cintorín.

P. S. 2: Nesrandujem.

Pobavene som sa zachcechtal a vypol mail. Tá malá mrcha! Stál som pred letiskom a nemal ani najmenšieho tucha, čo teraz budem robiť. Práve sa stmievalo a ja som dostal úžasný nápad.

„Poď na panáka do Cosmopolisu,“ zahlásil som do telefónu a nepripúšťal som žiadne námietky.

--

„Netvár sa, akoby si tu bol za trest,“ povedal som pobavene Ericovi a zavolal na Barbaru.

„Nemusím sa pýtať, čo sa bude piť, keď sa stretnete, že nie?“ spýtala sa so širokým úsmevom, ktorý som na nej zbožňoval. Bola také malé slniečko, vedel som, prečo ju má Lana tak strašne rada.

„To si píš, zlato,“ povedal som odľahčene a znovu sa zamerial na svojho kamaráta. S týmto chlapcom som prežil snáď polovicu svojho života. Videl som, ako každú chvíľu pozerá k dverám, keď sa otvorili.

„Čo sa deje? Máš strach, že ťa sem príde naháňať tvoja stará?“ rýpal som do neho pobavene. Nevideli sme sa snáď celé dva mesiace, ale zdalo sa, že mu to leto neprospelo. Mal kruhy pod očami a celkovo vyzeral, že nie je vo svojej koži. Však počkaj bratku, po fľaši budeš ukecanejší ako horúca linka.

„Nemám starú, len som zvedavý, či sa tu dnes objaví moja spolužiačka,“ povedal vážne a pošúchal si tvár. Zvedavo som sa oprel o kolená a skúmal ho.

„Prečo ťa to zaujíma? Zdalo sa mi, že po tej jednej, čo ťa odrbala, si už nezačínaš so spolužiačkami,“ prehovoril som zaujato. Prevrátil očami.

„To je tá,“ prehlásil sucho a oprel sa o koženú sedačku. Barbara nám doniesla vychladenú fľašu vodky a pospevovala si pri tom pesničku, ktorá hrala v reprákoch. Musel som uznať, že Callie konečne zmenila trochu playlist k lepšiemu.

„Je tu dnes Lea?“ ozval sa Eric a Barbara na neho začudovane pozrela.

„Vy sa poznáte?“ spýtala sa zvedavo a sadla si vedľa neho na operadlo.

„Ste horší ako paparazzi,“ zavrčal Eric a poslal Barbaru kadeľahšie. Tá mu vyplazila jazyk a odpochodovala preč. Keby som nevedel, že sa poznajú odmalička, naložil by som mu za to správanie.

„Takže Lea sa volá,“ ozval som sa znovu zamyslene a nalial nám do pohárov pretože ju Eric vyrušil skôr než to urobila.

„Teraz si budem pripadať naozaj ako slepica, ale svet je malý,“ ozval sa sucho Eric, čím pritiahol moju pozornosť. „Lea sa pozná s Lanou. Dá sa povedať, že sa poznajú od malička.“

Tak týmto mi úplne vyrazil dych. Začal som sa rehotať až mi skoro začali tiecť slzy. Toto nebolo možné. Nie, toto bolo možné! Eric sa na mne uškŕňal kým som sa snažil upokojiť.

„Irónia osudu,“ zamrmlal som pobavene a štrngli sme si prvý pohár. Eric si riadne upil a ja som mu vtom momente už vôbec nežral jeho výhovorku, že nebude dlho pretože nemá čas. Toto je presne to, čo on potrebuje.

„Vieš, čo je na tom najhoršie?“ ozval sa znovu a ja som radšej dopil prvý pohár a nalial nám. Pri mojom čine sa zaškľabil a upil si z pohára.

„Začína sa mi zarývať pod kožu, znovu,“ prehovoril po pár minútach ticha, keď som trpezlivo vyčkával. Skoro som sa zadusil vodkou.

„To myslíš vážne?“ spýtal som sa a snažil sa neumrieť. Kurva, ako som sa tešil na dnešný večer. „Všetko mi povedz, čo sa stalo za celé leto,“ vyzval som ho a dal si doniesť cigaru. Tento môj zvyk Eric vždy vysmial a hovoril, že machrujem s hovadinami. Avšak nič z neho nevypadlo. Pozrel som na neho, kde je problém, ale pokrútil hlavou.

„Eric, neviem, s čím ti pomotala hlavu, ale vieš veľmi dobre, že je to totálna pičovina. Odrbala ťa a ty jej znovu uveríš a potom, keď ťa odjebe po mesiaci, nebudem ťa vedieť dostať zo suterénu. A ak tentokrát niekomu urveš hlavu, len skonštatujem, že som ti to hovoril,“ kázal som mu a snažil sa do neho vpratať mozog. Viem, že Eric má slabosť pomáhať ľuďom a neodmietnuť ich, ale toto bolo moc.

Lea s ním naposledy vytrela podlahu, keď sa niekde sfetila a behala polonahá po bare. A vraj ju niekto pretiahol. Niesol to dosť ťažko, bol nervózny, v kuse každému vybíjal zuby. Dokonca mám kvôli nemu vymenený predný zub, keď mi ho ten kretén vykopol. Bola to moja vlastná chyba, pripliesť sa do bitky, ale bol ožratý jak doga a jeden na troch nie je práve šťastná kombinácia.

„Nie je to tak. Nemysli si, že som drbo bez rozumu,“ vyhlásil a ja som len podvihol obočie, že sa trafil. Prevrátil očami a radšej nám nalial.

„Rozmýšľal som nad ňou presne tak, ako ty. Dokonca som si povedal, že Lana bude dobrá náplasť, až na to, že nás Grant ojebal,“ zafrflal a ja som mu musel dať za pravdu. Nate nás proste predbehol a dostal ju skôr, kým sme sa my dvaja v suteréne doťahovali ako malé deti.

„Ale prajem mu to,“ povedal som po chvíli ticha. Nemohol som byť voči nemu závistlivý. Urobil pre nás oboch oveľa viac, aby sme kvôli jednému dievčaťu pálili mosty. Nie je to hocjaké dievča.

„Ja tiež, myslím, že po tej jebline, čo sa vás oboch ošmejdila, si zaslúžil šťastie,“ ozval sa Eric. Pri zmienke o Chloe som si musel riadnu upiť. Už som prestal počítať, koľko sme toho vypili. Bolo to zbytočné.

„Keď už sme pri Chloe,“ ozval som sa váhavo a rozmýšlaľ či mu to mám povedať. Ale potreboval som to niekomu povedať. Nebolo to dvakrát chlapské, posťažovať sa niekomu, ale toto nebola kokotina, ktorú som vedel ľahko prehltnúť.

„Skúsila na mňa tú taktiku znovu. Chcela po mne, aby som jej urobil dieťa,“ prehlásil som sucho. Chvíľu bol ticho a zamyslene na mňa pozeral.

„Neurobil si ho, že nie?“ spýtal sa s ironickým náznakom. Hodil som po ňom šupel od vodky a tak nejak mi to pripadalo známe. Len som to nebol ja, kto hádzal veci po ľuďoch.

„Si už úplný kokot? Samozrejme, že nie. Ale nasrala ma. Strašne moc. Odvtedy s ňou nie som v kontakte. Moja máti sa ma snažila presvedčiť, a tak som zdrhol na Floridu. A bol si jebo, že si nešiel so mnou.“

„Ako si sa tam mal? Zas celý hárem?“ uškrnul sa pobavene a pohodlne sa oprel .

„Kámo,“ zasmial som sa, „mám pocit, že som si zodral predkožku.“ Na to sa rozrehotal a hodil ten vrchnák po mne naspäť.

„Ty si idiot. Nepotrebujem vedieť detaily.“

„Ale mal si ísť. Videl by si, ako máti skoro dostala infarkt, keď ma prišla skontrolovať. Možno by to vyhnalo myšlienky na spomínanú Leu,“ trval som stále na svojom. Nemôžem proste pochopiť, kde zas stratil rozum. A znovu pokrútil hlavou.

„Ak by som šiel, možno by Lea už nebola medzi nami, aj keď to istotne preháňam. Ale minimálne by skončila na Áre,“ zatiahol pochmúrne a videl som, že sa mu zlostne zalesklo v očiach. To ma navnadilo na ďalšie otázky.

„Mám pocit, že si zažil neuveritené zážitky,“ povzbudzoval som ho do ďalšej diskusie. Prešiel si dlaňou po tvári akoby sa rozhodoval či povedať mi to, je dobrý nápad.

„Nechcem zbytočne vyťahovať jej problémy, ale má ich hodne. Doteraz neviem, ako dokázala toľko vecí skrývať. Myslel som si, že je to dievča, ktoré je povrchné a rada sa hrá s citmi druhých ľudí, ale musím pripustiť, že som sa kurevsky mýlil,“ pripustil nakoniec a odpil si vodky.

„Tak to ma teraz už zaujíma. Aká je potom tá tvoja Lea?“ spýtal som sa zvedavo. Na jednej strane ma to dievča fascinovalo, na druhej som ju trochu nenávidel za to, čo urobila. Bola snáď jediné dievča, ktoré s ním takto pohlo. Čo sa mohlo skrývať za tou milou a vychcanou tvárou?

„Lea toho veľa o sebe nevyslepičí, ale z toho, čo som pri nej zažil a videl, má hodne na hovno život. A ja nechápem, ako v tej psychiatrii dokáže žiť. Ako sa dokáže prekopávať životom,“ pokrútil zamyslene hlavou a oči sa mu už podivne leskli. Už som ho začínal chytať do nálady.

„Každému z nás sa v živote niečo pojebe, tak to zas tak nedramatizuj,“ zafrflal som a sklamane skonštatoval, že to nie je nič, čo by ma zaujalo. Nakoniec, bola naozaj obyčajná.

„Keby si ju teraz videl,“ uchechtol sa Eric a z jeho hlasu sálala horkosť. „Viem, že nikto z nás to nemá ľahké, ale pozri sa na seba. Máš rodinu, ja mám rodinu tiež. Ale tá Leina... Tam je niečo kurevsky zle a Lea mi nechce povedať, čo.“

Zamyslene som ho pozoroval a premýšľal nad jeho slovami. Naozaj na tom niekto môže byť ešte horšie? Mňa matka hodila do decáku, keď ma mala plné zuby a vytiahol ma odtiaľ otec, keď sa o mne konečne dozvedel. Eric tam bol prakticky odmalička a nikdy svojich rodičov nepoznal. Môže to byť niekedy lepšie ako vedieť, že žiť s nimi je pre niekoho peklo? To nakoplo moju túžbu spoznať ju.

„Nepredstavíš nás?“ navrhol som pobavene a zobral si svoj pohár. Mne už vodka písala.

„Aby som ju potom ťahal z tvojej postele? Zabudni,“ uškrnul sa Eric a zodvihol pohár na znak prípitku.

„Na Lanu a Leu, dve divné ženské, pri ktorých nám ide rozum do sračiek,“ povedal som slávnostne a kopol do seba celý pohár. A že toho bolo kurva dosť! A potom už asi len okno. Či?

Prečo ten skurvený telefón nie je v tichom režime alebo vybitý? Nahol som sa cez nejaké telo vedľa mňa a zarazil sa. Pozrel som na babu v mojej posteli. Absolútne netusím, kto to je, ale zrejme sme si toho ani poriadne neužili. Pokrčil som plecami a natiahol sa po telefón. Chcel som ho vypnúť, ale meno na displayi ma dokonale prebudilo.

„Adam, mohol by si, prosím ťa, vyzdvihnúť Lanu na letisku?“ ozval sa Nathanielov hlas v telefóne a mňa vystrelo. Práve som predýchaval včerajšok. Dali sme sa s Ericom dole ako malé decká. Veľa si toho nepamätám. Odkašľal som si a zliezol z postele.

„Samozrejme. Aj keď, nemali ste prísť spolu?“ spýtal som sa zvedavo. Pokiaľ si pamätám, boli ako dva tiene, ktoré sa od seba nepohli. Že by dostala Lana ponorkovú chorobu a rozhodla sa, že si pobyt skráti?

„V našej firme vo Francúzsku sa deje niečo závažné a potrebujem to vyriešiť,“ hovoril unavene do telefónu a mne to prišlo divné. Mal by byť oddýchnutý, plný energie. Prežil skoro dva mesiace plné chlastu, drog a sexu so svojou sladkou priateľkou.

„Si v poriadku, Nate?“ spýtal som sa starostlivo. Nate bol ten vážnejší typ, ale vedel sa kurva dobre zabaviť. A odkedy bol s Lanou, bol asi na chirurgii pretože sa ho úsmev držal neustále.

„Priletí o tri hodiny, tak ju počkaj a zavez domov,“ odpovedal stručne. Vôbec sa mi nepáčil jeho tón. Čo sa medzi nimi stalo? Počkám si na Lanu, tá mi to poslušne všetko povie.

„Tak fajn, príď čo najskôr než nezmeškáš školu,“ rozlúčil som sa s ním bezstarostne a chcel mu zložiť.

„Adam,“ zaznel zrazu a ja som spozornel. „Daj na Lanu pozor.“ S tými slovami mi zložil.

Tupo som civel na telefón a v hlave mi prebiehal rozhovor, ktorý nemal hlavu ani pätu. Čo sa, kurva, deje? S nepríjemným pocitom na žalúdku som zobudil dievča a nechal ju odviezť domov. Avšak čím sa blížila hodina Laninho príletu, tým lepšiu náladu som mal. Budem prvý, kto ju uvidí po takmer dvoch mesiacoch. A budem s ňou sám. Sám, sám, budem s ňou sám! Niekde v hlave sa mi rozosmial diabolský smiech a prekrútil som očami nad sebou samým. Cítil som sa ako úplný debil a bol som rád, že to nikto iný neregistroval.

--

Stál som nervózne v letiskovej hale a čakal na ňu. Jej lietadlo už dávno pristálo, ale vedel som, že dostať sa cez všetky kontroly chvíľu potrvá. Aj tak mi žalúdok skrúcala nervozita akoby som šiel na svoje prvé rande. Ti úplne drblo... Hľadal som ju medzi ľuďmi a zrazu ju zbadal. Bola ako slnko medzi všetkou tou temnotou.

Zacítil som, ako mi vyskočil tep a ja som sa vedel, len pozerať. Bola nádherná. Opálená do brondzova a so svetlými premeňmi vo vlasoch. Bola krajšia ako kedykoľvek inokedy. A bol by som tam stál ako blbeček, keby ma nezbadala a nezakývala mi. Pozbieral som všetok rozum, čo mi ostal a šiel jej naproti.

„Ale si tu skoro,“ povedal som naoko prekvapene a nespúšťal z nej pohľad. Jej prítomnosť ma hriala a upokojovala. Usmial som sa na ňu pretože som chcel, aby sa aj ona usmiala na mňa. A naozaj to urobila a hneď na to, úplne nečakane, mi skočila do náruče. Telom mi prebehla triaška. Mal som len málo príležitosti sa jej dotýkať.

„Aj ty si mi chýbala.“ Ledva som dokázal udržať svoj hlas v normále. Pevne som ju stisol a zaboril tvár do jej vlasov. Voňala tak ako vždy. Ja kretén som ju stále miloval. Ani dva mesiace nestačili na to, aby som na ňu zabudol. Potom som bojoval so sebou samým, aby som ju pustil, keď som zacítil, ako sa zachvela. Plakala a ja som sa z nej snažil hocičo vypáčiť. Potvrdila mi moju teóriu, že sa niečo deje, ale zatĺkala len čo sa dalo. Nevyzerala, že by jej ublížil, takže to musela byť nejaká milenecká hádka. Však keď príde Nathaniel, znovu všetko urovná a budú žiť šťastne až do smrti.

Pozeráš priveľa rozprávok, debilko.

Užíval som si jej prítomnosť a tešil sa z jej úsmevu. Cíti sa takto Eric, keď sa pozrie na Leu? A čo čert nechcel, musela sa spýtať na Annu. Anna bola len blednúca spomienka oproti nej. Bola skvelá, svojská a drzá, ale Lana... bola Lana.

Logické.

Rozhodol som sa, že budem svoje schizofrenické hlasy ignorovať. Okamžite som si ju zarezervoval na zajtrajšiu oslavu a neskutočne sa tešil, ako sa zatvári Chloe, keď sa tam neočakávane zjaví. Chcelo sa mi skákať z tej škodoradosti. Vyšiel som z jej bytu plný energie a trochu ľutoval, keď som sa dozvedel, že Lea u nich nie je. Eric spomínal, že teraz býva u Lany. Práve teraz som bol v nálade, že by som ju vybozkával na líca, len aby spravila Erica šťastného. Pretože ja som šťastný bol.

Drogy škodia zdraviu.

Odignoroval som svoj ironický hlas v hlave, ktorý mi však ešte k tomu všetkému začal pripomínať, že toto nebude trvať dlho. Že Nathaniel sa raz vráti. V tomto momente som si prial byť sebecký hajzel, ktorý by z toho vyťažil, čo najviac. Sadol som si za volant a vyrazil do Cosmopolisu vyrovnať účet. Určite sme pili na sekeru.

Keď som prišiel dovnútra, prekvapila ma jedna vec. Osoba. Anna. Stála pri bare chrbtom ku mne a Tereza sa na ňu mračila. Absolútne som nechápal prečo tu je, ale vedel som, že Tereza vie byť dosť nepríjemná na ľudí. A Anna tiež. Tie dve by si skočili do vlasov jedna radosť.

„Anna!“ zvolal som a šiel smerom k nej. Prudko sa otočila a keď ma zbadala, zbledla a hneď sa otočila k Tereze. Na sekundu som sa zarazil, ale potom znovu k nej vykročil. Tereza na mňa pozrela a potom šla od baru dole. Tie dve sa správali divne. Anna sa neotáčala a len strnulo stála pri bare, ktorý jej bol tak po plecia. Bola naozaj maličká.

„Anna, volal som na teba,“ ozval som sa jej za chrbtom až sa mykla.

„Nepribližuj sa bližšie,“ zaznel jej strohý hlas, ktorý ma prekvapil. Čo sa s ňou deje? Zas sa jej chce hrať na kamarát/nekamarát?

„Hej, túto časť už máme za sebou,“ povedal som pobavene a položil jej ruku na plece. Chcel som jej povedať o tom, že čokoľvek, čo sa medzi nami udialo alebo sa malo udiať, sa určite neudeje. Práve teraz som sa potreboval starať o inú osobu.

„Lea!“ zaznel Ericov hlas a Anna sa pod mojou rukou strhla. Zanadávala a odstúpila odo mňa. Zbadal som Erica, ako vyšiel hore po schodoch aj s nasranou Terezou v pätách. Čo sa tu deje? A je tu Lea?

„Adam?“ ozval sa Eric zaskočene a skočil pohľadom zo mňa na Annu. Hm, ešte som mu o nej nepovedal.

„Asi by som vás mal predstaviť. Eric, toto je...“ Pozrel som na Annu a slová mi zamreli na jazyku. Jej tvár bola farebnejšia ako dúha. „Čo sa ti, preboha, stalo?“ spýtal som sa zhrozene.

„Vy sa poznáte?“ spýtal sa Eric zaskočene a pozrel na Annu.

„A vy sa poznáte?“ spýtala sa Anna priškrtene a behala pohľadom medzi nami. Práve teraz bola taká bledá, že jej modriny svietili na pokožke ako neónový nápis.

„Povie mi niekto, čo sa tu deje?“ spýtal sa zaskočene Eric a prebodol Annu pohľadom. No, tak bŕŕ chlapče!

„Je mi to ľúto, Lea, snažila som sa ho na chvíľu zdržať,“ ozvala sa ospravedlňujúco Tereza.

„Aká Lea?“ spýtal som sa už pomaly nasrane. Čo mi tu, kurva... Ostal som zízať na Annu, ktorá vyzerala, akoby ju prefackal sám život. „Ak by som šiel, možno by Lea už nebola medzi nami, aj keď to istotne preháňam. Ale minimálne by skončila na Áre.“

Naprázdno som preglgol, ako mi to všetko zapadlo na svoje miesto. To letisko, práca a súkromný život.

„Ty si Lea. Ericova Lea,“ ozval som sa úplne odpálene.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nepotrebujem ťa! - 12. kapitola: