OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nepotrebujem ťa! - 2. kapitola

09.07.2014 (14:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1052×

Svetlo mi vrážalo do hlavy, mal som chuť nechať zabetónovať všetky okná. Ozvalo sa zaklopanie. Kurva, daj pokoj!

„Adam,“ ozval sa naleštený hlas mojej matky. Pootvoril som oči a opatrne sa pozrel ku dverám. Hm, kvetináč som tento raz nezhodil. „Nechcel si ísť vyprevadiť Nathaniela na letisko?“

Krv sa mi prevalila cez hlavu, v tom bolestnom šoku sa mi zapli všetky vytreté mozgové závity a v momente som sa zodvihol do sedu. Žalúdok mi robil breakdance, o hlavu sa mi jebala pomyselná panvica a mal som pocit, že umriem.

„Kurva,“ zavrčal som nasrane a snažil sa neogrcať vnútrajšok auta.

Bolo mi špatne, štyrikrát som blval, mal som zo včerajška okno a vážne som vyzeral jak nejaký bezďák. Videl som, ako šofér vpredu stiahol okno, aby sa zo mňa nepošablil. Ani som sa mu nedivil, z huby mi razilo jak keby som bol továreň na alkohol. Stihol som si na seba doma natiahnuť prvé oblečenie, ktoré som chytil a sadal do auta. Nemohol som šoférovať, svet sa mi ešte nebezpečne mihal pred očami. To by som nevyšiel ani z podzemného parkoviska.

„Môžeme ísť rýchlejšie?“ spýtal som sa nasrane a trochu sa priklonil. Dal som mu pocítiť, že mám dosť času na to, dýchať mu do ksichtu.

„Idem, čo to dá, pane,“ ozval sa šofér a odklonil sa odo mňa.

„Tak tomu ujeb a vyser sa na policajtov. Vybavím ich na letisku,“ odbil som ho a schúlil sa znovu do sedačky. Slnko ma rezalo do očí aj cez drahé okuliare. Dal som ich dole a otočil ich. Človek dá za ne stovky dolárov a sú mi na hovno.

„Jebem na tieto šitné veci,“ zamrmlal som podráždene a odhodil ich niekde na vedľajšie sedadlo.

Tlak v hlave mi stúpal, mal som pocit, že sa za chvíľu preklopím do stavu vytriezvovacieho a to nebude zábava. Mal som plán, ako nasrať  Nathaniela a upokojiť svoje ego. Jedno objatie pre kamaráta a jedna pusa pre jeho frajerku. 

Neškodná pusa a vrčal by celú cestu. Na tvári sa mi rozlial spokojný úsmev, keď som si to predstavil a šibol k hodinkám. Ak to teda stihnem. Samozrejme, že telefón som si nechal doma, ty drbo!

A potom sa to všetko zbehlo dosť rýchlo. Vedel som, že s najväčšou pravdepodobnosťou odišli, ale vybehol som z auta a skoro zrámoval jednu holku. Ani by ma to veľmi nezobralo, keby do mňa nedrgla naspäť a zlostne pritom zatínala päste, akoby mi chcela jednu udrbať. Ostal som z nej mimo, očarený a znovu nadržaný.

Keď nakoniec prijala moje pozvanie na obed, kráčala odo mňa k taxíkom a ja som si vychutnával pohľad na jej dlhé nohy vo vyšúchaných rifliach a priliehavom tielku. Bola viac chudá ako štíhla, ale vedela svojou  tvárou a ústami zaujať. Ústami. 

Zacítil som tlak v gatiach a nepokojne som sa pohmýril. Pozrela sa na mňa cez plece a ja som bol nadržaný. Anna, tak sa volá. Vytrhol som sa z prvotného rozčarovania a podráždene vošiel do vnútra. Vedel som, že už som ich premeškal, ale musel som sa prejsť, pretože som musel rozchodiť prebudeného vtáka. A nadržanú náladu. 

Kurva, tá ma dokázala svojim prejavom dobre rozhorúčiť. Samozrejme, že už som nenašiel tých dvoch zaľúbencov, tak som sa vydal k východu. Vybral som telefón a vytočil prvé číslo.

„Mám Jacka, kondómy a hulivo,“ zaznel z druhej strany hlas a mne sa roztiahol úsmev po tvári. Vždy ma vedela potešiť.

„O hodinu som tam,“ prehodil som a nasadol do auta. Pozrel som sa poslednýkrát na letisko. 

Sorry Lana, ale ak by som mal na teba čakať, asi by som zomrel sám.

„Wuh,“ vyšlo mi z úst a len tak-tak som sa oprel lakťami o kuchynskú linku.

Šiel som si len pre hulivo, otočil som sa a zrazu môj vták bol v jej ústach. Keď mi obišla po konci jazykom, roztriasli sa mi kolená. Hnedé oči ma skúmavo pozorovali, keď sa mi prisala až ku koreňu. Nechal som z úst vybehnúť ston a spokojne sa usmiala.

Musel som uznať, že Marion fajčila božsky. Nenechal som si tú božskú fajku dokončiť, ale vytiahol som ju na nohy a vrazil do nej zozadu. Zjajkla a chytila sa stola. Urobil som jej to schválne, pretože ma ešte stále srala za to, že mi ukradla Lanine číslo z telefónu, aby s ňou urobila rozhovor.

Na chvíľu som si predstavil, že by som takto mohol po obede pretiahnuť tú modrookú papuľku. Určite je divoká. Predstavoval som si, ako mi zabárala nechty do chrbta a skoro som sa urobil. Cez deň sme sa zhúlili jak prasce a spili do bezvedomia. Nemalo to dobrý efekt na opicu. Zgrcal som sa ako sviňa.

Prebudil som sa na zvonenie telefónu a rozlepil oči. Prežil som už aj lepšie ráno. Striasol som zo seba Marion a šmátral po telefóne.

„Huu?“ zahuhlal som do telefónu bez toho, aby som sa pozrel, kto mi volá.

„Mohol si zavolať, že nebudeš spať doma,“ zaznel matkin hlas a mne sa chcelo grcať. Nie doslovne iba rečnícky.

„Odkedy si o mňa robíš starosť?“ zamrmlal som ironicky a hľadal som svoje hlasivky. Mal som neskutočne zachrípnutý hlas.

„Si môj syn.“

„O tom by sa dalo polemizovať,“ zívol som si a sadol si na posteli.

Hlava mi nepríjemne trešťala a ľutoval som, že som si nevypol zvonenie na telefóne. Marion sa v spánku otočila na druhý bok a mne sa vyskytol pohľad na jej zadok. Labužnícky som sa usmial a plesol ju celou silou po zadku. Vyľakane so sebou trhla a vypleštila na mňa kukadlá.

„Čo robíš?“ zamrmlala podráždene. Chytil som ju za členok a pritiahol si ju k sebe.

„Kedy prídeš domov?“ vyrušil ma hlas z druhej strany telefónu, čo ma prinútilo prevrátiť očami.

Prešiel som Marion rukou po stehnách a začala priasť ako mačka. Začal som sa s ňou hrať, až začala hlasno vzdychať a prosiť ma, aby som jej vyšukal mozog z hlavy. To moja mamka zrejme nevydržala.

„O štvrtej ťa chcem vidieť doma. Oblečeného, umytého a bez kurvy,“ prehlásila sucho a zložila. Hodil som telefón na zem a pritiahol si k sebe tú kurvu. Čo môže byť ráno krajšie ako čistý sex? 

Snáď už len Lana v posteli. A čo tak trojka s Annou?

Vystúpil som z auta a napravil si sako. Vošiel som do reštaurácie a automaticky som sa rozhliadol. Naozaj som čakal, že tu bude načas? Žiadna baba nikdy neprišla načas. Za mnou sa ozval hlas a ja som presne vedel, že prišla. Stála za mnou v jednoduchých šatách, ktoré jej obopínali postavu a v balerínach. To ma dosť pobavilo.

„Anna,“ oslovil som ju formálne a ponúkol jej rameno. „Pekné topánky.“

„Nemám chuť si dolámať nohy,“ odbila ma milo.

Ponúkol som jej miesto na sedenie. Poslušne si sadla a skenovala si ma pohľadom. Páčili sa mi jej modré oči. Bola roztomilá. Ešte dnes na nej popracuješ a užijem si jeden z najlepších večerov tohto roku.

„Žiadne triky,“ ozvala sa drzo po chvíli, keď som sa na ňu ticho pozeral.

„Aké triky?“ spýtal som sa naoko udivene. Prečo som mal pocit, že mi číta myšlienky?

„Vidím, ako ti to šrotuje v tej hlavičke a vymýšľaš spôsob, ako ma dostať do postele,“ prehlásila sucho, na čo mi skoro padla huba na stôl. Doniesli nám miešaný nápoj a objednali sme si. Musím uznať, zaskočila ma svojimi rečami.

„Prečo si to myslíš?“ spýtal som sa zaujato, keď nás znovu nechali samých. Anna pretočila pobavene očami.

„Naozaj si myslíš, že si dobrý herec? Ak si ma chcel pretiahnuť, tak to si si mohol odpustiť tento trápny obed.“ Oprel som sa jednou rukou o stôl a zaujato ju sledoval. Toto dievča sa mi neskutočne páčilo.

„Takže ak ti ponúknem dnes večer sex s mojou maličkosťou, neodmietneš?“ Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Anna sa na mňa zazubila a odpila si z drinku.

„To vieš, že odmietnem.“ Začal som z nej byť trochu zúfalý. Možno na ňu zaberú gentlemanské reči a trochu šibalského úsmevu.

„Anna,“ oslovil som dotyčnú a modré oči uprela na mňa. Tá mi dnes musí vyjsť. „Nemuseli by sme tu sedieť ako dvaja cudzí ľudia.“ Zamyslene na mňa pozrela a hrala sa so slamkou. To musela robiť naschvál!

„To je pravda,“ uznala po chvíli, „neviem ani tvoje meno. Nie si až tak bezchybný gentleman,“ podpichla ma pobavene, načo som len zaklapol ústa naprázdno. Nepovedal som jej meno?

„Adam,“ vytlačil som zo seba rozčarovane. „Anna a Adam, tie mená sú pre seba stvorené.“ Nepovedala nič, len sa pobavene uškrnula.

Než som stihol nadviazať znovu konverzáciu, doniesli nám jedlo. Anna sa do neho s chuťou pustila a tak som ju sledoval. Bola útla, dnes navlečená do slušných šiat. Znamenalo to, že má nejaké vychovanie. Svetlohnedé vlasy si zopla do drdolu. Nikoho si pri jedení nevšímala a tak som ju nechcel rušiť. Pustil som sa do svojho jedla, ďakujúc za prázdny žalúdok.

„Chutilo?“ spýtal som sa s úsmevom, keď som jej otváral dvere. Vyhopkala si to von a zastala neďaleko mňa.

„Yummy,“ zapriadla a venovala mi úsmev. Kým som stihol otvoriť ústa, zodvihla ruku.

„Ideš niekam?“ spýtal som sa zarazene.

„Samozrejme. Nemám na teba predsa celý deň. Musím aj pracovať,“ odbila ma pobavene a zastavil jej taxík.

„Počkaj, daj mi aspoň tvoje číslo! Niekedy môžeme skočiť von,“ zvolal som a vytiahol telefón. Nadiktovala mi niečo a ja som si to bezmyšlienkovo zapísal. Vtom som sa zarazil.

„To je mail. Nemáš telefón?“ spýtal som sa a vzhliadol k nej.

„Nepotrebujem, aby si ma hľadal cez všetky systémy. A nebudem sa ti musieť vyhovárať, prečo som ti nezdvihla telefón. Maj sa,“ zakývala mi a taxík sa rozbehol do premávky.

Originálne som tam stál asi minútu bez pohnutia a nechápal. To dievča ma so všetkým odpálkovalo a ešte sa mi nahlas priznala, že by mi nezdvihla telefón? A ja som ako úplný chudák utekal za ňou, aby mi dala svoje číslo. Nie si chorý? 

Potriasol som hlavou a odomkol auto. Musím sa s ňou ešte niekedy stretnúť. V duchu som si pripravoval, čo jej napíšem do mailu a tešil sa z toho ako malé decko. Vycúval som od reštaurácie a spomenul si, že v takomto čase som už mal byť doma.

Teda, doma ako doma. Zas bude máti zúriť. Prevrátil som očami a vyrazil vpred. Predo mnou sa zaradil jeden úplný drbo, ktorý vodičák musel urobiť s protekciou.

„Pohni sa jebo,“ zahučal som a zatrúbil na neho.

Auto prudko zastavilo a ledva som to dobrzdil. Ak by som rozmlátil svoje poršátko, foter by ma prehodil cez tri poschodia. Z auta sa vyvalil týpek s palicou a mne skoro vypadli oči. Zaradil som spiatočku a veľmi rýchlo mu uhol z dosahu.

„Nauč sa šoférovať,“ zahučal som po ňom z väčšej diaľky a zdrhol mu cez druhý pruh.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nepotrebujem ťa! - 2. kapitola: