OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nepotrebujem ťa! - 22. kapitola

09.01.2015 (16:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 822×

„Chýbala som ti, však?“ zaškerila som sa na neho a skočila mu do roztvorenej náruče.

„Neuveriteľne. Skoro som sa od šťastia rozplakal, keď si mi zavolala,“ zasmial sa David.

Docela ma udivilo, že sa pri ňom cítim v pohode aj po sexe. Nestávalo sa mi často, aby som mala chuť debatovať so svojou jednorázovkou. A tiež sa mi dlho nestalo, že by moja jednorázovka bola prívetivá ku mne. Predsudkov sa proste nezbavíš. Ženy sa kurviť nemôžu, ale muži hej. Pohoda lesná.

Položil ma na zem. Možno trochu nápadnejšie som sa o neho obtrela, ale jeho iskričky v očiach len súhlasili s mojou provokáciou. Odstúpila som od neho skôr, než stihol niečo urobiť a nechala som sa viesť k autu. Pýtal sa ma, koľko času tu chcem stráviť a či chcem obhliadku mesta. Samozrejme, som s tým súhlasila a svoje prázdniny som natiahla na neurčito.

„Daniel vie o tom, že si prišla do Bostonu?“ spýtal sa David, no z jeho kritického pohľadu mi bolo jasné, že odpoveď vie.

To znamenalo, len dobre. Ak môj otec nesúhlasí, aby som sa motala pri Denise a Davidovi, vie, že by som sa od nich niečo mohla dozvedieť. Ako napríklad tie zložky v jeho počítači. Keď tak nad tým premýšľam, nepozrela som sa, či tam je aj Lanina zložka. Do prdele, určite tam je aj ona. A čo tak o mojej kamarátke môže vedieť? Lana má oproti mne docela nudný život, ale keďže to je/bola Nathanielova priateľka, určite bola v hľadáčiku aj ona. Všetci sme boli spomínaní v súvislosti s Nathanielom. Rozmýšľala som či sa na otca hnevám, že nás všetkých sleduje alebo som z toho mierne znechutená. Vie aj o mojich všetkých úletoch?

„Už si späť?“ spýtal sa pobavene, načo som sa strhla a znovu sa vrátila do reality.

„Trochu som sa zasnívala o tomto meste a mojom výlete. Vieš sex, drogy a rock´n´roll,“ uškrnula som sa a pozrela von cez okno. Bolo tu oveľa chladnejšie ako u nás s čím som ja tupaňa veľmi nepočítala. „Mohli by sme sa zastaviť v nejakom obchoďáku? Mám pocit, že som netrafila počasie.“

„A čo si si zbalila? Plavky?“ zaškeril sa na mňa a zabočil. Ja som bola síce stratená, ale on svoje mesto musel poznať naspamäť.

„Nie, len erotické prádlo. Myslela som, že budem prázdninovať posteľovo, ale mesto ma uchvátilo,“ rypla som si do neho kým parkoval. Zhasol motor a otočil sa ku mne.

„Mám to brať ako urážku?“ spýtal sa pri mojej tvári a pobavene zodvihol obočie. A ja som mala na mále, aby som sa udržala na svojej strane sedadla.

„Ber si to ako len chceš,“ prehodila som vlasmi a vystúpila von.

Teraz som bola len rada za chladný vzduch, ktorý schladil moju bláznivú hlavu. Bola som bláznivá. Naskočila som na prvé lietadlo, minula polovicu výplaty na jednosmernú letenku a skočila do náruče mužovi, s ktorým som mala skurvene dobrý sex, ale absolútne som ho nepoznala.

„Naozaj rozmýšľaš nad triviálnosťami?“ ozval sa v mojej hlave ironický hlas.

Dala som mu za pravdu. Cítila som, že toto bude skurvene veľké dobrodružstvo a ja som sa na neho neuveriteľne tešila. Žiadna dobrá historka predsa nezačína so slovami: Sedela som raz doma, keď... Zasmiala som sa svojmu vnútornému monológu a nechala sa ťahať svojim jebačom do obchodov.

Kúpila som si dvoje rifle a pár svetrov. Kabát som si prekvapivo zbalila. Prečo, to naozaj netuším. Možno som konečne dala na svoju intuíciu. Aspoň raz v živote.

„Kam teraz?“ spýtal sa ma, keď mi hodil tašky do auta. Zabuchla som mu kufor a vysadla hore.

„Páči sa mi tvoje auto,“ zavrnela som pobavene. Naozaj sa mi páčil starý mustang. Nadvihol jeden kútik do polo úsmevu a primkol sa ku mne.

„Keby som nevedel, že si ľahšia ako pneumatika na aute, na ktoré si si tak drzo sadla, asi by som ťa hodil do kufra,“ zamrmlal provokačne a omotal si ruky okolo môjho pásu.

„Skús to,“ ryla som do neho provokatívne a stehnami som mu privrela boky. Zrazu som vyletela do vzduchu a s výskotom mu padla cez rameno. Začula som šťuknutie kapoty.

„Neopováž sa!“ zvolala som výhražne, ale dusila sa smiechom. Buchla som ho po zadku, načo sa zasmial. Obišiel auto a otvoril dvere. Položil ma na zem a urobil pukrlík.

„Nech sa páči,“ zatiahol a zavrel mi dvere. Pobavene som ho pozorovala v zrkadlách, kým si nenastúpil.

„Kam to bude?“ spýtal sa a vyšiel z parkoviska.

„Do nekonečna a ešte ďalej,“ povedala som a pohodlne sa usadila na sedačke.

Pustila som si nahlas rádio a užívala si jazdu v aute. Bolo mi jedno, čo budeme teraz robiť. Samozrejme by som sa najradšej nechala pretiahnuť k smrti, len aby som oddialila dôvod, prečo som sa sem trepala. Práve teraz sa mi to nechcelo riešiť. Užívala som si kradmé pohľady a vševediace úsmevy. Užívala som si bezstarostnosť s niekým, kto ma nepozná. A ja nepoznám jeho.

Priteplený motív na romantickú knihu.

Nechala som myšlienky voľne plynúť a vôbec som sa nepozastavovala nad ničím. Dokonca mi nevadilo teraz myslieť na Erica, Adama či Lanu. Boli míle vzdialení a všetky problémy s nimi boli tak nepodstatné.

Skôr boli oveľa podstatnejšie, ako si pripúšťaš. Len to predstieraš.

Nedovolila som svojej hlave, aby mi kazila náladu. Radšej som sa nechala povoziť pár známymi ulicami a potom sme zamierili k nemu. Už sa zotmelo a aj tak som prd videla. Zvedavo som sa obzerala po jednoduchom byte a uisťovala sa, že Denise nevyskočí zo žiadneho rohu.

„Pokoj, bývam sám,“ povedal pobavene, keď ma pozoroval. Nedala som na sebe znať, že ma prekukol a radšej som sa pustila do vyzúvania.

„Môžeš prespať na gauči alebo ak veľmi chceš, môžeš spať so mnou,“ zaznel z kuchyne, zatiaľ čo ja som špehovala jeho spálňu.

„Ten gauč mi príde ako fajn nápad,“ povedala som provokačne, keď som prišla do obývačky. Gauč vyzeral naozaj dobre. Veľký, útulný a určite bol rozťahovací. Cigaretový dym som zacítila skôr, ako som ho uvidela.

„Tak to aby som ťa nejako presvedčil,“ povedal s cigaretou v ústach a doniesol mi pitie.

„Stačí, keď tu budeš fajčiť a budem u teba varená, pečená,“ zašvitorila som veselo a šla pootvoriť okno.

„Prepáč, zabudol som, že si nefajčiarka,“ pokrčil plecami a zahasil cigaretu.

„Ani som to necítila, keď sme vošli. Po pravde, prekvapuje ma, že fajčíš. V krčme si si nezapálil,“ hovorila som zamyslene a posadila sa na gauč.

„To bude tým, že som pri sebe nemal cigarety,“ zasmial sa a sadol si vedľa mňa.

Možno som mu chcela povedať niečo zábavné alebo skôr provokačné, ale bol rýchlejší. Pritiahol si ma k sebe a ja som sa s radosťou nechala. Napadlo mi, že si asi len práve liečim boľavé srdce, ale s jeho dotykmi zo mňa všetky myšlienky mizli svetelnou rýchlosťou.

Prevalil si ma pod seba a stiahla som mu tričko. Bože, bože, Kriste! Toto telo patrí teraz mne. Na pár minút. Hodín. Dní.  Z tej myšlienky sa mi roztočila hlava a mala som, čo robiť, aby som z neho nestrhala oblečenie ako divá. Jeho bozky chutili tabakom a mentolom zároveň. Nevedela som, ako je to možné, ale páčilo sa mi to.

„Dúfam, že nemáš dievča. Nechcem, aby ma naháňala po meste, ktoré nepoznám,“ vytlačila som zo seba medzi bozkami. Prestal ma bozkávať na krku a ja som vedela, že je zle. Otočila som k nemu tvár, ale jediné, čo som videla, bol široký úsmev.

„Kde ťa tieto vtákoviny napadajú?“ spýtal sa pobavene a perami mi prešiel po sánke. Striasla som sa od vzrušenia a kusla si do pery, aby som spomalila zrýchlený dych.

„Proste ma to napadlo,“ zašepkala som roztrasene, keď mi prešiel perami po bruchu. 

Už nemám tričko? Rozopol mi zips na kraťasoch, keď sa zrazu rozozvučal môj telefón. Ale, že ma to úplne vytrhlo z tranzu. Podráždene som zavrčala a David sa natiahol poň.

„Otec,“ uškrnul sa a podal mi telefón. Zhlboka som sa nadýchla a nasupene som prijala hovor. Vedela som, že čím skôr ho vyriešim, tým skôr to budem mať z krku.

„Ten zdrap papiera, čo si doma načarbala, to bol pekne blbý vtip,“ zafrflal otec a počula som telku na druhej strane.

„To nebol vtip,“ zamrmlala som podráždene a moja nálada sa zhoršovala.

Docela mi vypadlo, že som otcovi nechala odkaz. Do toho zazvonil telefón aj Davidovi a to som si bola istá, že zábava sa teraz určite skončila.

„A čo škola? Lea, neblbni,“ vzdychol si na druhej strane. Pretočila som očami.

„Škola počká. Nezavrú ma do basy za to, že pár dní v nej nebudem. Čo sa týka odkazu, bola som presná a úprimná.“ Na druhej strane zavládlo hrobové ticho. Tuším, že vypol aj telku.

„Ty si naozaj šla do Bostonu?“ spýtal sa smrteľne vážnym hlasom. Pred búrkou býva pokoj. 

Zhlboka som sa nadýchla pred tým, ako som odpovedala. „Som teraz s Davidom.“

„Ty si sa zbláznila!“ zahrmel a ja som sa mykla, aj keď som čakala, že to urobí. „Drž sa od nich dvoch ďalej! Neviem, čo ti Denise povedala, ale never jej. Ona je...“

„Čo?“ skočila som mu nasrane do reči. „Úprimná? Podrazácka? Bojíš sa, že mi povie pravdu? Možno by mohla! Na rozdiel od teba a tvojich zasraných, zaheslovaných priečinkov. Máš nejakú divnú úchylku špehovať mojich kamarátov,“ zasyčala som posledné slová, pretože David telefonoval v kuchyni a keby som sa nekrotila, asi by som po ňom vrieskala.

„Odkiaľ... ty si sa mi hrabala v počítači? Ako si sa tam dostala?“ zvolal neveriaco a až cez telefón som cítila, ako jeho hnev narastá.

„Keby si nebol kretén, povedal by si mi všetko. Nemusela by som to všetko ťahať z druhých,“ zavrčala som a zložila mu telefón. A vypla ho. Nepotrebujem, aby mi vyvolával.

„Myslím, že zábavu budeme musieť na chvíľu odložiť,“ ozval sa po chvíli David a vyšiel z kuchyne. Smutne som našpúlila pery a pokrčila plecami. „Len pár hodín,“ povedal pobavene a zapínal si nohavice. Zodvihol moje tričko a podal mi ho. Poslušne som sa do neho navliekla.

„Ideš preč?“ spýtala som sa ho zvedavo.

„Do klubu,“ pokrčil plecami a obúval sa. Obzrela som sa po byte a potom vykročila k nemu.

„Môžem ísť s tebou?“ spýtala som sa a smutne na neho uprela zrak. Všetko lepšie, ako ostávať v cudzom byte sama.

„Nebude ti vadiť klub?“ spýtal sa trochu prekvapene.

„Ten tvoj erotický klub prežijem,“ zaškerila som sa a vhupsla do tenisiek. „Aj som sa divila tomu, prečo také ucho s bytom a pekným autom je sám. To bude tým klubom,“ ryla som do neho, kým sme nenasadli do auta.

„Tak vidíš, väčšine báb to vadí,“ pokrčil plecami a vyšiel na cestu. „Teba by neštvalo, keby mal tvoj frajer erotický klub?“

„Počkaj,“ zvolala som naoko prekvapene, „nedávaš mi tým dúfam ponuku na chodenie.“

„Chcela by si?“ spýtal sa so smiechom. Na to som sa rozosmiala ja.

„Nie, ďakujem. Aj keď toto auto sa mi páči,“ predstierala som premýšľanie.

„Si zlá herečka,“ skritizoval ma pobavene a prepol hudobnú stanicu. „Ak by sa ti tam nepáčilo, napíš mi a zoberiem ťa do kancelárie.“

Len som prikývla a po chvíli zbadala podnik. Keďže zaparkoval na boku, musel to byť jeho podnik. A keď sme vliezli do vnútra, kolenami som si búchala do sánky, ako som ju mala vyklopenú.

„Toto nie je erotický klub. Toto je kurva luxusný, nočný podnik,“ vyjachtala som po chvíli, keď sme vošli dovnútra. Možno som trochu očakávala ten normálny bordel, kde sa budem zabávať na prostitútkach.

Ale nečakala som kvalitné sedačky, veľké pódium s profi tanečníčkami a mužov, ktorí vyzerajú, že sú pekne v balíku. Tmavý interiér tomu celému dodával nádych tajomna a pocit, z ktorého ma mrazilo. Erotický náboj.

„Je to aj nočný podnik, ale aj erotický klub. Naši klienti majú servis,“ pokrčil plecami a zaviedol ma k obrovskému baru. Musela som sa prestať pozerať všade okolo pretože som mala pocit, že mi vypadnú oči.

„Tak za toto sa ochotne obetujem,“ povedala som očarene a vysadla si na pohodlnú barovú stoličku. Cosmopolis bol luxusný, mal spoločníčky, ale tomuto to teda nesiahalo ani po päty. Nie, že by som ohovárala vlastné pracovisko. 

Nemôžeš porovnávať Cosmo s týmto. Sú to odlišné typy podnikov.

„Lena sa o teba postará. Už som ju oboznámil, že si tu hosťom a keby si veľmi chcela, môže ti to tu poukazovať,“ hovoril mi pobavene David a pohladil ma po chrbte.

„Ahoj Lena, som Lea,“ predstavila som sa, baviac sa na menách a podala jej ruku. Mladá žena s úsmevom si so mnou potriasla rukou. Chvíľu som sledovala, ako David mizne za barom a potom upriamila zrak na podnik. „Máte to tu fakt luxusné.“

„Tiež si myslím. David na tom posledných pár rokov docela makal. Dáš si niečo na pitie?“ spýtala sa ma a opierala sa o bar.

„Dať si len colu by bolo dosť urážkou na to, že tu sedím. Keď mi urobíš nejaký miešaný drink, bude to fajn,“ mávla som rukou a Lena sa pustila do práce.

„Mám takú otázku. Viem, že mi do toho nič nie je,“ začala Lena zvedavo a ja som vedela kam mieri, „si Davidove nové dievča?“

Chcela som sa zasmiať a spýtať sa, či nie je náhodou žiarlivá ex, ale pohľad, ktorým ma obdarila, ma docela dostal. Bol to celkom úprimný záujem. Nič viac nič menej. Tým pohľadom mi pripomenula Barb. Prijala som od nej drink a usmiala sa na ňu. Páčila sa mi.

„Nie som jeho dievča. Som jeho kamarátka, ak sa to dá tak nazvať.“ Krútila som zamyslene slamkou. Asi to najlepšie vystihuje moju situáciu teraz. Lena si sklamane vzdychla.

„Škoda, tešila som sa na novú šéfovú, no nevadí,“ pokrčila usmiato plecami a venovala sa ďalšej objednávke od čašníčky.

Skúmavo som ju pozorovala. Nová šéfová. Nehovorili sme tak Lane teraz? Aké by to bolo? Dosť, stačilo idiotských predstáv. Prišla som sa sem hrať na Bonda a nie tu robiť romancu. Šéfová. Zavri si hubu!

Spokojne som pozorovala mladú tanečnicu na parkete a pila miešané drinky. Napočudovanie či už to bol erotický klub alebo nie, páčilo sa mi to tu. Na chvíľu som si dovolila rozmýšľať o tom, aké by to bolo, keby som sa Davidovi páčila. Kde tie dievčatá majú rozum?  Po tanci sa tanečnica rozlúčila so svojim publikom a zliezla dolu. Len v priesvitnej podprsenke a v takzvaných šnúrach okolo bokov (tangáčoch)  prišla na bar. Sadla si vedľa mňa a vypýtala si minerálku.

„Pekný tanček,“ povedala som jej, keď si ma zvedavo premerala.

„Ďakujem. Je zaujímavé tu vidieť tak mladé dievča. Prišla si na nejaký pohovor?“ spýtala sa ma.

„Nie, je tu s Davidom,“ ozvala sa Lena od pultu a dala mi ďalší drink. Neviem, čo to bolo za drinky, ale boli vynikajúce. Tanečnica si ma premerala a zvedavo sa oprela o ruku.

„David má konečne novú priateľku? Nie si mladá na neho?“ spýtala sa pobavene.

„Len kamarátka,“ žmurkla som na ňu lišiacky a poznámku o veku som ignorovala. „Som Lea.“

„Alex.“ Podala mi tanečnica ruku a pozdravila pár mužov, ktorí šli okolo. „To je škoda. David by si už mal nájsť konečne ženskú,“ odfrkla si a napila sa z minerálky.

„To mu hovoríme stále,“ vložila sa do toho Lena a skúmavo sa na mňa zadívala. „Neboli by ste zlý pár. Určite lepší ako tá, čo ju mal naposledy. To dievča bolo čistý prúser.“

Zaujato som ich počúvala a sama sa divila, ako veľmi mi to pripomína Cosmo. Sedeli sme spolu, zabávali sa a pili. Vôbec mi nevadilo, že Alex sedela skoro nahá vedľa mňa, im nevadilo, že som bola od nich mladšia a vôbec nám nevadilo, že sa zabávame v nočnom podniku.

„Musím vás tu nechať. Mám ešte tanec,“ ozvala sa Alex a zošuchla sa zo stoličky. Poobzerala som sa dookola a videla, že podnik je skoro prázdny.

„Cez týždeň je to tu plné až od polnoci a cez víkendy sa tu nedá dýchať,“ žmurkla na mňa Alex a šla k pódiu.

„Boxy sú rezervované alebo si môžem ísť sadnúť?“ spýtala som sa zvedavo Leny, ktorá sedela na druhej strane baru a posrkávala miešaný drink. Tomu sa hovorí pracovná morálka.

„Vyber si,“ mávla rukou a kývala hlavou do rytmu hudby.

Zobrala som si svoj pohár a skočila z barovej stoličky. Prekvapilo ma, že sa mi zatočila hlava, ale nohy sa mi našťastie nemotali. Bola to už dlhá doba, čo David odišiel, ale vôbec mi to nevadilo. Bola som v nočnom klube a chcela som si kúzlo tohto podniku náležite užiť.

Sadla som si rovno k pódiu a pohupovala nohami v rytme piesne. Alex sa práve motala okolo tyče a ja som ju sledovala. Mala dlhé blond vlasy, mierne zopnuté, aby jej nepadali do tváre. Obdivovala som jej schopnosť pohybu na tých vysokých topánkach. Možno to bolo tým tlmeným osvetlením, možno alkoholom, ale zatúžila som vyliezť hore k nej. Chcela som tú hudbu precítiť telom. Nikdy som nesnívala o tom, že budem striptízová tanečnica, ale teraz v tomto momente som si to chcela vyskúšať. Hodila som do seba zbytky drinku a vyhľadala jej pohľad. Chvíľu trvalo, kým pochopila, ale nakoniec sa lišiacky usmiala. Podišla ladne ku mne a natiahla ruku.

Život je len jeden tak si ho teda užime.

Cítila som malú nervozitu, ale tá vyprchala, keď ma viedla. Cítila som sa zhypnotizovaná hudbou a odpútala sa od reality. Bola to zábava. Naozaj. Tancovať vo dvojici pri tyčiach. V luxusnom podniku, so striptízovou tanečnicou a alkoholom v krvi. Užila som si to. Spustila som sa chrbtom dolu po tyči a dostala sa zo zajatia svetiel.

Zbadala som jeden pár očí, v ktorých hrali iskry pobavenia. David sa opieral o pódium a pozoroval ma. Trochu som strnula a šla po kolenách k nemu. Snáď mi nechce vynadať za to, že mu kazím biznis. Nahodila som hravý úsmev a sadla si pred neho.

„Niekomu sa tu zapáčilo,“ povedal s úsmevom a stiahol ma dolu.

„Človek by mal skúsiť všetko. Inak by si predsa ten život neužil,“ zavrnela som mu do ucha a nechala sa chytiť okolo pása.

„Aj ja chcem niečo skúsiť,“ povedal zaujato a potiahol ma za bar. Len som zakývala Lene a už sme šli cez uličku k jedným dverám. Odomkol ich a vtiahol ma dnu. Začula som len zaklapnutie zámku a zacítila jeho dych na šiji.

„Bola si na pódiu veľmi rozkošná,“ zamrmlal medzi bozkami a mne sa od slasti rozklepali kolená.

„Na pódiu tanečnica nemá byť rozkošná,“ zaprotestovala som a otočila sa k nemu.

Na viac som sa už nezmohla. Potlačil ma k stene a priklincoval ma k nej. Obtočila som si okolo neho nohu a po chvíli si ma zodvihol. Na slová nebol priestor. Realizovali sme neodkladnú vec. Na ktorú som sa skurvene tešila. Strhla som z neho tričko a pristála na stole. Nevadila mi neromantika tejto miestnosti ani hrubé zaobchádzanie. To som zbožňovala. Ten spôsobom, ako zo mňa zvliekol oblečenie a nedočkavo do mňa vnikol. To, ako sa nestaral o moje pohodlie. Zamilovala som si polohy, v ktorých šlo len o čistú rozkoš. Ten pocit, keď som mu zarývala nechty do pliec, aby som nekričala.

„Povedz mi, ako to robíš, že ťa mám chuť urobiť znovu a znovu,“ prehovoril zadychčane, keď sme obaja sedeli na koženej sedačke a spamätávali sa. Teda aspoň ja. Vypravila som zo seba hlboký výdych a prevalila sa na brucho.

„Tomu sa hovorí charizma,“ poučila som ho a zaujato si ho prezerala. Zasmial sa a položil hlavu na operadlo.

„Ešte nikdy som nemal takúto známosť, veríš mi to?“ spýtal sa ma a zodvihol sa. Pozerala som na ten božský zadok a takmer zabudla odpovedať.

„Tak to sme dvaja. Ale je to fajn,“ zahlásila som a začala som zbierať rozhádzané oblečenie po kancelárii.

Boli sme v jeho kancelárii. Musím uznať, že v kancelárii som sex ešte nemala. Taktiež som nespala so žiadnym majiteľom nočného podniku. A ešte tak chrumkavým.

Múžeš si to zapísať medzi svoje úspechy.

Nariadila som svojmu svedomiu sklapnúť a obliekla som sa. Bez slova sme vyšli znovu do podniku a ja som si neodpustila jeden pohľad na pódium. Aj to si môžem zapísať medzi zažité veci. Rozlúčila som sa s Lenou, ktorá sa na mňa pobavene usmievala a myslím, že jej bolo jasné, čo sa vzadu dialo. A bolo mi to teraz jedno. Nechala som sa viesť k autu a potom k nemu do bytu. A tešila som sa ako malé dieťa na Vianoce. Pretože som vedela, čo bude nasledovať ďalej. A taktiež som si zapísala do pomyselného diária, aby som nezabúdala na dôvod, kvôli ktorému som sem prišla.

A ten dal sám vedieť. O tri dni. Sedela som v kuchyni na barovej stoličke v Davidovej košeli a užívala si rannú kávu. Jesenné slnko ma hrialo na chrbte a zbožne som voňala vzduch, keď pripravoval raňajky. Dokonalá vzťahová idylka.  Zazvonil zvonček na dverách. Pozrela som zvedavo na Davida. Ten zodvihol prekvapene obočie a pokrčil plecami. Hodil utierku na linku a odstavil panvicu.

„Ostaň pre istotu tu,“ povedal mi pokojne a vybral sa k dverám.

Pozrel cez kukátko a zarazil sa. Hodil na mňa rýchly pohľad a potom chytil kľučku. Na chvíľu som sa zdesila či za dverami nestojí vytočený otec a zahmýrila som sa na stoličke. David otvoril dvere a zablokoval mi svojim telom výhľad. Počula som len tlmenú vravu. Zošuchla som sa zo stoličky a šla k nemu.

„Nejaký problém?“ spýtala som sa potichu za ním. Videla som, ako sa mu nadvihli plecia, keď sa zhlboka nadýchol.

„Niekto ťa prišiel navštíviť,“ povedal a pozrel na mňa.

Len som prikývla a ignorovala jeho zamračenú tvár. Nevedela som si predstaviť, kto vedel o tom, že sa tu nachádzam. Okrem môjho otca. Podvedome som si siahla na košeľu, ale tá mi siahala až po polky stehien. Odstúpil od dverí a keď som zodvihla zrak, nikto tam nestál. Najprv. Potom sa však vo dverách ukázala postava človeka, ktorého by som čakala zo všetkých najmenej. Zamrzla som na mieste a neveriaco zízala na osobu.

Na samotnú Amelle Boscotovú.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nepotrebujem ťa! - 22. kapitola: