Kristína zotrvá s Tinchom v celkom dlhom rozhovore (na jej pomery). Čo sa dozvie? Nie je meno Sebastián nápadné? Alebo, že by to bola len náhoda?
27.02.2011 (20:00) • SilentSky • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 852×
-Spravil som ti niečo?-
-Prosím?- Pozrela som nechápavo naňho.
Myslela som, že náš rozhovor sa už skončil.
-Prečo sa ku mne správaš tak nepriateľsky?-
-Kam tým akože mieriš? Ak si si nevšimol, ja sa tak správam ku každému. A to, že teraz s tebou zotrvávam v tomto „príjemnom“ rozhovore, je dôkazom toho, že k tebe nie som až taká nepriateľská. Obyčajne ľudí ignorujem,- rozhovorila som sa.
„Čo mi šibe? S Tinchom? OMG!“
-Tak toto bola najdlhšia uštipačná veta, akú som kedy počul,- odstúpil sa mi, lebo do obchodu chcela vojsť nejaká pani a my sme ešte stále stáli vo dverách.
Vyšli sme pred obchod.
-Počuj, Tinch,- nadýchla som sa.
-Bastian,- opravil ma.
-Ty sa voláš Sebastián?- Uškrnula som sa.
Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, aké je Tinchovo skutočné meno.
-Hej, Tinch je len prezývka,- Zložil si ruky na prsia.
-To som si fakt nedomyslela, ešteže...-
-Prosím, bez tej irónie,- podotkol.
-Prepáč,- snažila som sa, aby som neznela ironicky.
Naozaj som nemala dôvod, takto sa k nemu správať. Uvedomila som si to, keď som ho tam videla stáť v čiernom tričku a štýlových rifliach. Vyzeral fakt dobre.
„Fakt mi šibe,“ potriasla som hlavou.
-Počuj, Bastian, ak si si nevšimol, ale toto je môj obvyklý tón, akým sa bavím s ... ľuďmi,-
-Všimol som si. A vadí mi. Preto som ťa chcel poprosiť, aby si sa ku mne správala normálne, ak sa to dá...- Sklopil oči.
„Ty vole, on sa hanbí predo mnou, či čo?“
-Ak si si náhodou nevšimol, tak patríme do skupín, ktoré sa medzi sebou nebavia. Nemám dôvod sa k tebe správať inak.-
-Nie si ty tak trošku mimo?- Pozrel na mňa prekvapene.
-Čo prosím?- Pripadla som si tam ako idiot.
-Ja som si žiadne skupiny nevšimol. A keď, tak ti ponúkam priateľstvo.- Pozrel na mňa odhodlane.
-Tebe šibe. Vôbec nechápem, o čo ti ide. Predtým si ani nevedel, že som a teraz máš zrazu nával zlého pocitu a chceš byť so všetkými kamarát? Nechápem, čo odo mňa chceš. Takže sa maj, Tinch.- Obrátila som sa na odchod.
-Počkaj, Kika.- Chytil ma za ruku a to robiť rozhodne nemal.
Ďalšie pravidlo: Nikdy sa ma nedotýkajte!
-Nechytaj ma.- Zazrela som po ňom.
-Oh, prepáč. Zabudol som.- Znovu sa zahanbil.
„Čo mu dnes, preboha, je? Okej, mením charakteristiku. Aký je pekný, taký je vyšinutý.“
-Ja len, že... Chcem sa ťa spýtať, či máš rada Stone Sour.- Zažiarili mu oči, ako keby niečo očakával.
-Čo?-
„Odkiaľ má zase toto?“
-Sľubujem, že potom ti už dám pokoj. Vidím, že ti leziem na nervy.-
-Hej, mal by si sa dať liečiť, Tinch,- povedala som, no hneď ma to aj zamrzelo.
Bol to prvý človek, čo sa snažil o priateľstvo so mnou. Po tej Stanovej nehode... Po tej nehode, som sa vyčlenila z klubu obľúbencov a prešla na opačnú stranu. Vyčlenila som sa teoreticky už skôr, ale vtedy to bolo isté.
-Tak?- Tváril sa, že sa ho tá poznámka nedotkla.
-Hej. Ja ich vlastne....zbožňujem,- povedala som potichu.
-Vau,- vzdychol užasnuto.
-Prepáč, ale ja už fakt musím ísť, lebo brat ma zabije.- Potriasla som mliekom.
-Jasné.- Prikývol a usmial sa.
„Čo to na mňa skúša?“
-Tak sa maj, Tinch.-
-Bastian, Kika. Maj sa.- Strčil si ruky do vreciek a otočil sa.
-Jasné.- Prevrátila som očami a pohla si.
Doma som našla brata sedieť za notebookom.
-To čo má byť? Odkiaľ vieš moje heslo?- zrevala som naňho.
-Prosím ťa. Tie tvoje heslá vôbec nie je ťažké uhádnuť. Si neoriginálna.- Zaškeril sa na mňa a otočil od notebooku smerom ku mne.
-To ťa aj tak neoprávňuje...-
-Kto je Blackrider?- prerušil ma pokojne.
-Ty!- zmeravela som.
-Tak? Kto je to? Práve napísal: Ahoj, Kika. Je mi ľúto ten včerajšok. Dúfam, že sa medzi nami nič nezmenilo. Nemal som na teba tlačiť. Prepáč. Tak, kto je to a čo s ním máš?- Oprel sa o operadlo a ruky si založil za hlavu.
-Von! Vypadni, ty debil!- zvrieskla som naňho.
-Veď pokoj,- zdvihol sa pokojne zo stoličky.
-Vypadni, lebo ti to mlieko nalejem do krku cez nos.- Zúrila som.
-Blackrider.- Nahol sa ku mne a zatiahol.
-Idiot.- Udrela som ho päsťou do pleca.
-Cmuk.- Zavrel za sebou dvere.
Autor: SilentSky, v rubrice: Povídky » Na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Nepoznáme sa 2. diel:
Koncovku si dala, ale niektoré obrázky nezobrazí ani pri jpg. To sa najprv musíš pozrieť, či ti to zobrazuje v článku. Čiže tuto. Na dobré miesto si to skopírovala.
Opisy nemá rado veľa ľudí, ale bez nich sa príbeh nezaobíde.
LynVonNightlight veď som to tam dala, tak ja potom neviem kam to mám skopírovať.
Jo, to mali byť jej myšlienky...
Nemám rada opisy, preto ich tam nedávam :) Ja som skôr na dialógy, preto sú moje príbehy o dialógoch. Aj v skutočnosti sa skôr sústredím na dialógy.
*To s tým obrázkom som ti napísala už v predošlom komente k prvej kapitole. Tu si to potom treba tiež zmeniť.
*Tam, kde sú uvodzovky, to sú akože jej myšlienky?
*Kľudne je spisovne pokojne.
*Určite by som sa viac venovala opisom prostredia. Nemáš tam takmer žiadne a takto tvoj príbeh pôsobí až príliš strojene. Priama reč, uvádzacia veta, priama reč, uvádzacia veta... atď. Proste treba to tam obmieňať a striedať s opismi. Čitateľ je zvedavý, ako si ty predstavuješ prostredie, v ktorom tvoje postavy žijú. Ak tam tie opisy nedáš, nikto si nevie vytvoriť presný obraz, toho, čo si chcela skutočne povedať. Príbeh nie je iba o dialógoch. 
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!