Neznámy ctiteľ - Prológ • OurStories.cz ~ naše povídky

Takže, toto je moja prvá poviedka na Our Stories. ;)
Dúfam, že sa Vám bude páčiť!
Melanie sa presťahuje do starého domu po jej strýkovi. Vie o ňom len to, že v roku 1945 vyhorel. Keďže jej strýko zomrel, nestihol jej oznámiť jediné tajomstvo, ktoré pred ňou skrýval. O čo ide? A ako Melanie zareaguje na to, že v dome sa začnú diať čudesné veci? Má to niečo spoločné s predchádzajúcim majiteľom, ktorý v tom dome zhorel? A čo listy od tajomného Taya, v ktorých ju žiada o pomoc?
To sa dočítate v poviedke "Neznámy ctiteľ".

21.01.2011 (16:00) • AliceC • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 993×

Prológ

1945

Tá bolesť bol neznesiteľná. Nemohol som to vydržať. Vedel som, že ak by ma teraz niekto počul a našiel by ma, nepomohlo by mi to. Vedel som, že väčšina môjho tela je už spálená. Necítil som už takmer nič z dolnej časti. Dokonca mi robilo problém aj dýchať. V tomto dyme sa to nedalo a navyše mi k tomu nepomáhali ani popáleniny. Cítil som, že sa môj koniec blíži. Zatvoril som oči a upadol som do bezodnej tmy...

Pozrel som sa okolo seba a zistil som, že stojím v ruinách domu. Môjho domu! Čo tu robím? Veď som mŕtvy. Ako je to možné? Pod nohami mi niečo zachrupčalo. Pozrel som sa dolu a uvidel som niečo, čo pripomínalo ľudské telo. Moje telo! Tým som si bol istý! Netušil som, čo sa stalo, a čo tu vlastne robím...

2011

„Jeremy bol dobrý brat, otec, strýko a aj človek. Nikdy nezabudneme na to, čo pre nás urobil. V našich srdciach zostane naveky. Amen!” vyslovil kňaz a rakvu s telom Jeremyho spustili do vykopaného hrobu. Na jeho pohrebe sa zišlo veľa ľudí, ktorí ho poznali, no pre neho bola najhlavnejšia Melanie. Jeho neter, ktorá teraz usedavo plakala pri jeho hrobe. Okrem neho nemala nikoho. Nevedela, čo bude teraz robiť. Bez strýka je nič. Nemá rodinu a ani dom, kde by bývala. Potichu sledovala, ako rakva jej strýka mizne pod kopou hliny.

„Mel, to bude dobré,” zašepkala jej do ucha jej dobrá kamarátka Izie.

„Nie nebude. On bol jediný, koho som mala. Teraz som sama,” povedala a stále plakala...

Pár dní po jeho pohrebe sa otváral testament. V miestnosti bola len Melanie, Sara – jeho sestra, právnik a notár. Melanie nikdy nemala Saru v láske a preto dúfala, že jej Jeremy nezanechal všetko. Niežeby ho mala rada len pre jeho majetok, no dúfala, že niečo zanechal aj jej.

„Vážení pozostalí. Dnes otvárame testament, ktorý nám zanechal náš milý, Jeremy Harley. Ak sme tu všetci môžeme začať,” povedal notár a pozrel sa na Mel a Saru. Sara sedela nedočkavo na stoličke a najradšej by notárovi ten testament z ruky vytrhla, aby si ho mohla prečítať a radovať sa z jeho majetku. Notár sa zhlboka nadchol a začal: „Dnes je ten deň, kedy sa otvára tento testament. Dnes už ležím vo svojom hrobe, kde zostanem odpočívať. Dnes sa dozviete, kto získa môj majetok. Takže: mojej sestre Sare Harleyovej zanechávam môj byt v centre, auto a jednu tretinu mojich akcií. Zvyšok, teda: dom, akcie, firmu a moje osobné veci zanechávam moje malej a milovanej Melanie Schniederovej. Melanie, vieš o aký dom ide. Je to ten, ktorý je hlboko v lese. Je zrekonštruovaný, no má jedno tajomstvo. Ak naň prídeš, budeš šťastná. Pokús sa o to a uvidíš. Melanie, si moje slniečko a preto ostala väčšia časť môjho majetku tebe.To je všetko.”

Keď notár skončil, Sara vyskočila na Melanie.

„Ty malá podradná beštia! Všetko vždy musíš zhrabnúť! Nenávidím ťa! Už vtedy, keď si ťa Jeremy vzal, mi malo napadnúť, že sa to stane! Ale nie. On si to nedal vyhovoriť. Buď rada, že už máš dávno osemnásť. Ak by si mala menej, tak by si mi zostala na krku, no ja by som si ťa nenechala. Skončila by si v decáku!” kričala na ňu. Melanie sa na ňu pozrela so zdvihnutím obočím a potom pomaly vyšla na ulicu. Nechcela sa so Sarou ešte niekedy stretnúť. Je to potvora.

„Och, strýko. Ani nevieš, ako mi chýbaš. Chcem byť s tebou. A nechcem žiť sama,” povedala, keď nasadla do auta a vydala sa k domu, ktorý jej strýko nechal...