OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nezostať sama - 17. časť

22.11.2013 (09:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 1231×

17. časť

Ráno bolo také – horko sladké. Jessie sa cítil príjemne, keď otvoril oči a prvé, čo uvidel, bola Diana. Jej pokojná tvár, ktorú lemoval ešte pokojnejší úsmev, ktorý ho zahrial pri srdci. No netrvalo dlho a ocitol sa späť v realite. Presne v tej, kde musí o Dianu bojovať s doktorom Flemmingom a po novom už aj s jej bratom. Teda, on s Deanom bojovať nemusel a ani nechcel – v podstate – len sa mu akosi čoraz viac nepozdávala predstava, že by mal o Dianu prísť. Že by sa mala vrátiť domov.

Bál sa, že by tým zničili to puto, ktoré si medzi sebou začali budovať a ktoré sa zo dňa na deň zväčšovalo. A tiež sa desil toho, že by ju už potom nevídal. Veď keď sa ten prípad vyrieši, tak už na to nebudú mať v podstate žiaden dôvod a je tiež celkom možné, že ona ho už ani nebude chcieť stretávať. Len by jej tým pripomínal, čím všetkým si prešla a pravdepodobne sa tomu bude chcieť vyhnúť.

Ale potom by nemal byť taký idiot a premýšľať nad tým, ako ju udrží u seba doma a ako presvedčí Deana, že tu jej bude najlepšie. Pretože sám vedel, že vrátiť sa domov by jej mohlo pomôcť. Ale zasa je aj možnosť komplikácie – mohlo by jej to ublížiť. Ak bude v tom dome, bude jej to pripomínať rodičov a fakt, že o nich prišla a to v týchto dňoch nie je tým najlepším riešením.

A to by mal byť pravdepodobne aj jeho hlavný argument, keď o tom bude debatovať s Deanom. On sám predsa musí pochopiť, že Diana potrebuje svoje myšlienky zamerať na niečo iné, ako na spomienky. Tie ju nikdy zo svojich spárov celkom nepustia a budú jej nonstop pripomínať, čím si prešla. S tým ani Jessie nič neurobí, no pokiaľ sa bude deň čo deň musieť pozerať na veci, ktoré zdieľali s rodičmi, na fotografie a zariadenie toho domu, nemusela by to zvládnuť.

Jasné, veď Jessie sa vlastne bojí o jej psychický stav, nie o to, že by sa jej musel vzdať. Presnejšie – v rámci zachovania dobrých vzťahov s Deanom to takto môže prezentovať.

Pohľadom zabehol naspäť na Dianu, ktorá na neho ospalými očami hľadela a vyzerala dezorientovane. Pousmial sa na ňu a prstami ju pohladil na ľavej ruke, ktorú mu v noci omotala okolo brucha.

Ten dotyk ju akoby vytrhol z tranzu a opätovala Jessiemu úsmev, ktorý pôsobil viac než úprimne a Jessieho žalúdok z toho urobil zo desať sált.

„Vyspala si sa dobre?“ spýtal sa zachrípnutým hlasom a hneď si odkašľal.

Diana len prikývla a hravo na neho žmurkla. Takmer hneď na to sa vyškriabala do sedu a rukou si pretrela čierne oči.

Jessie za zamračil, keď si všimol, že zaspal v jednom zo svojich najobľúbenejších oblekov – to jeho mama nedá len tak do poriadku. Je poriadne dokrčený.

Čo budeme dnes robiť? Napísala Diana a strčila papier Jessiemu doslova pod nos.

Prečítal si ho a zamračil sa. Z ničoho nič ho prepadli výčitky, keď na ňu ospravedlňujúco pozrel a mykol plecom. „Musím ísť do práce. Ale budem sa ponáhľať a potom ťa niekam vezmem. Kam budeš chcieť!“ prisľúbil smrteľne vážne a ruku si na dôvažok položil na srdce.

Diana chvíľu zvažovala jeho odpoveď a potom znova niečo napísala na svoj/Jessieho notes. Pôjdem s tebou.

Jessie si nebol istý, či to má byť konštatovanie, alebo otázka, no napokon to zamietol ako nepodstatné a prikývol. Vyštveral sa z postele a ponaťahoval si ubolené údy. Diana sedela v tureckom sedu a obzerala si ho od hlavy až po päty.

„Tak sa obleč. O chvíľku vyrazíme,“ rozhodol a vypoklonkoval sa z izby, aby mala Diana súkromie.

Rýchlo sa osprchoval v maminej kúpeľni a navliekol na seba čistú košeľu a voľnejšie rifle. Už dávno nebol oblečený v niečom inom, ako v obleku a preto sa cítil maximálne príjemne.

„Ideš niekam?“ vyzvedala so záujmom pani Strettonová, keď Jessie vošiel do kuchyne, kde ako obvykle, postaršia pani tancovala okolo sporáka a čosi vyvárala.

„Do práce a potom neviem. Beriem so sebou aj Dianu, chcem, aby sa odreagovala,“ odvetil s úsmevom a na tvári jeho mami sa mihol vševediaci pohľad.

Pred očami mala stále scénku z včerajšej noci, keď otvorila dvere na izbe svojho syna a uvidela ho, ako sa túli k tej dievčine. Už dávno si priala, aby Jessie našiel lásku svojho života a keď má byť úprimná, nepredstavovala si to takto, ale pokiaľ to je medzi nimi úprimné, nemôže inak, ako Dianu prijať.

„Už rozpráva?“ spýtala sa opatrne a Jessie sa zamračil a potriasol hlavou.

„Má niečo s hlasivkami. Nie je to o tom, že by nechcela. Mama, neriešme to teraz,“ zaprosil takmer zúfalo a zahryzol si do pery. „Si Dianou sa najeme v meste a netuším, kedy prídeme,“ prehodil a vtisol mame bozk na temeno hlavy.

„Dávajte si pozor,“ zakričala ešte pani Strettonová, keď už Jessie vychádzal z miestnosti a vbehol do svojej izby, kde našiel Dianu pred zrkadlom.

Okamžite sa zarazil, bola... neuveriteľná! Vlasy si zaplietla do copu, obliekla si úzke džínsy a pletený sveter a na nohách mala hnedé, nad kolená vysoké čižmy. Bola taká normálna, vôbec nevyzerala, že by si prešla peklom a nik, kto by ju uvidel na ulici by na niečo také ani neprišiel.

„T-tak pôjdeme?“ vykoktal a vystrúhal nervózny úsmev.

Odrazu sa cítil ako sedemnásťročný fagan, ktorý ide na svoje prvé rande a pri pohľade na to dievča sa mu príjemne zviera žalúdok a má pocit, že odpadne od vzrušenia, ktoré každou sekundou narastá.

Prikývla a ešte schytila zápisník a pero, ktoré sa v posledných dňoch stali jej najlepšími priateľmi.

Celou cestou v aute na ňu nepretržite zízal a popritom zvádzal vnútorný boj. Ten malý démon, ktorý je v každom z nás kričal, že to je normálne a nech sa tým pocitom, ktoré voči nej prechováva, poddá. A anjel si zasa trval na tom, aby si držal čo najväčší odstup a neprehlboval to ešte viac, kým nebude príliš neskoro na návrat.

Diana zasa vyzerala celkom pokojná. Samozrejme, iba navonok. Jessie nemohol vidieť, ako sa rozklepala vždy, keď si uvedomila jeho pohľad a ako jej srdce bláznivo búšilo v hrudi. Už dávno nepocítila takéto emócie, ktoré jej rozbúrili celú vnútro – pozitívne emócie. Tými negatívnymi bola nabitá do prasknutia, až z toho občas bláznila.

Hlavne v noci, keď zavrela oči a znova sa jej tá scéna odohrávala pred očami. Ako s Deanom utekali a jeho odrazu stiahol ten starec k zemi a začal mu ubližovať. Diana vedela, že ak nezasiahne, Dean to neprežije – možno ten starý nebol vrah, ale bol dostatočne pomätený, aby sa ním stal. A tak ho zaškrtila. Aby ochránila brata, aby ochránila seba samu, aby sa pomstila, pretože mala za čo.

A miesto dobrého pocitu a pocitu voľnosti a slobody sa odrazu cítila mizerne. Mala výčitky, bála sa a zhnusila sa samej sebe. Čím viac sa snažila nahovoriť si, že to bolo v poriadku a že to mala urobiť, tým viac tomu neverila, až sa tým radšej prestala zaoberať a vytesnila to za hranice svojej mysle, kde to uzavrela do malej skrinky a hodila do ničotnej priepasti. Raz sa to všetko vráti, ale ešte má čas. Ešte nie je späť na mieste, kde byť musí.

Jessie zastavil a obaja vystúpili von. Keď vošli do neveľkej, no zato prestížne vyzerajúcej budovy, Jessiemu sa každý zdravil a usmieval sa na neho. Na Dianu pozerali udivenými a zaujatými pohľadmi, niektorí na ňu dokonca zízali, akoby videli ducha. Necítila sa kvôli tomu dvakrát príjemne a preto sa jej uľavilo, keď Jessie zaklopal na nejaké dvere, otvoril ich a pokynul jej, aby vošla.

„Dobrý deň,“ pozdravil prekvapený pán Pharrel dvojicu a s Jessiem si potriasli rukami. „Vy budete slečna Averyová, rád vás spoznávam.“

Diana sa zamračila a jediné, na čo sa zmohla, bolo prikývnutie. Pán Pharrel na ňu ďalej hľadel a dopodrobna ju študoval, ako dajaký experiment. Čiernovláska si začínala pripadať ako opica v klietke.

„Prišiel som kvôli tomu splnomocneniu. Bol by som nerád, ak by ku mne nabehol Flemming a pokúsil sa Dianu vziať,“ začal bez okolkov Jessie a gestom prikázal Diane, aby sa posadila na voľné kreslo pred obrovským, kancelárskym stolom.

Jeho hlas pána Pharrela vytiahol zo zamyslenia a prikývol. „Všetko som zariadil. Stali ste sa právoplatným opatrovníkom Diany a nesiete za ňu plnú zodpovednosť. To vám zdôrazňujem, Jessie,“ dodal a prebodol ho dôležitým pohľadom.

„Samozrejme, s tým som rátal,“ pritakal a uškrnul sa.

O dôvod viac, aby si ju nechal u seba. Je za ňu zodpovedný – to slovo vyznievalo akosi zvláštne. Nikdy neniesol zodpovednosť za nič, okrem seba. Dokonca nemal ani psa, či rybku. A teraz má dievča – skutočné dievča, o ktoré sa musí postarať.

„Som naozaj rád, že ste mi ju sem priniesol. Chcel som ju spoznať už dávno,“ prehodil pán Pharrel znenazdajky a uškrnul sa na Dianu, ktorá stiahla obočie k sebe.

Očividne bola nervózna, lebo vkuse mykala nohou, akoby dostala tik.

„No, chcel som ju vziať niekam von, aby stále nebola zavretá medzi štyrmi stenami,“ uviedol to na pravú mieru. „A okrem toho ste vraveli, že chcete podpísať tú zmluvu,“ pripomenul už jemnejšie Jessie a potiahol sa za golier košeli, ktorá mu vyčnievala spod kabátu.

„Ou, áno,“ odpovedal jeho šéf, o mesiac už spoločník a hrabal sa vo vrchnom šuplíku, z ktorého napokon vytiahol zväzok, Jessiemu známych, papierov.

Ešte chvíľku bľabotal čosi o zaškoľovaní a potom Jessieho poslal preč.

„Ale mal som pripraviť tú správu...“ začal protestovať, no Pharrel ho zahriakol.

„Dajte si pohov, Jessie. Venujte sa radšej slečne Averyovej,“ navrhol s úsmevom, ktorý pôsobil viac než úprimne, čo Jessieho zaskočilo, no napokon prikývol a po tom, čo sa rozlúčil so svojim skoro spoločníkom, s Dianou sa vybrali preč.

„Tak, kam chceš ísť?“ spýtal sa, keď vyšli na parkovisko.

Diana sa zamyslela a už si vyberala zápisník, keď Jessiemu padol do oka niekto, koho dnes skutočne nechcel vidieť. Niekto, kto bol horší než monštrum z nočnej mory.

„Jessie, Jessie, Jessie...“ zatiahol pobavene Mason, keď sa k nemu blížil cez parkovisko a svojimi pohybmi pripomenul blondiakovi šelmu, ktorá striehne na bezbranné mláďa.

Tým mláďaťom bol teraz on.

„Nemám čas,“ odvrkol a pokúsil sa prejsť, pričom zdrapil Dianu za ruku a ťahal ju za sebou ako vrece zemiakov.

„Ale ja si myslím, že máš,“ opravil ho sebavedome Mason a uškrnul sa takým tým pokryteckým spôsobom, ktorý zdvihne človeku tlak na tristo.

Jessie zastal a pritiahol si Dianu tesne k sebe. „Čo chceš?“ zavrčal cez stisnuté zuby a premáhal sa, aby nevybuchol.

Mason neveriaco vypúlil oči a cmukol. „Vravel som ti. Peniaze,“ pripomenul a luskol prstom. „Hádam si na mňa nezabudol, Jessie.“ Do jeho mena vložil toľko odporného sarkazmu, až mal blondiak pocit, že sa povracia.

„Mám iné problémy, ako riešiť tvoje idiotské požiadavky,“ sykol a Masonova tvár sa razom stiahla v prekvapenej grimase.

„Takže ty si zabudol, o čom sme hovorili?“ spýtal sa a neprestajne vrtel hlavou.

Jessie už zostával skutočne hrozne nervózny. Nepáčilo sa mu, že Mason prišiel a hlavne v momente, keď má so sebou Dianu. Nezniesol by, ak by sa jej ten chumaj dotkol. Ak by sa k nej len priblížil...

„Prečo mám pocit, že nebude také ľahké s tebou jednať.“ Napoly skonštatoval a napoly sa spýtal, pričom z Jessieho nespúšťal pátravý pohľad.

„Tvoj pocit je viac než dobrý,“ fľochol a v duchu sa okríkol. Mal chuť ho poslať niekam do p... pekla, ale nechcel sa hádať pred ňou.

„A kto je tvoja malá princezná?“ Zameral sa Mason na ňu a úlisným pohľadom si ju obzeral. Zelenými očami po nej blúdil a prstom si klopkal po brade. „Takej krásky je pre teba škoda,“ skonštatoval naoko nezaujato. „Čo princezná? Nedala by si si povedať?“ spýtal sa posmešne a urobil krok smerom k Diane, ktorá sa automaticky strčila za Jessieho, akoby ju to mohlo ochrániť pred celým svetom.

„Nepribližuj sa k nej!“ skríkol Jessie a jeho telom prebehla vlna adrenalínu.

Mason sa rozosmial na plné hrdlo. „Aký si úzkostlivý. Chápem, že si chrániš, čo je tvoje a tak isto si ja chránim, čo je moje. Takže chcem tie skurvené peniaze,“ povedal a odhodlane hľadel do Jessieho modrých očí.

„A čo ja s tým?“ posmešne prehodil blondiak.

Mason sa frustrovane poškriabal na hlave a povzdychol si. „Tvoja sestrička prefetovala matroš za päť litrov a teraz mi ich nemá ako zaplatiť. Ja nie som charita a pokiaľ to nezatiahneš za ňu, máš problém! Aj ty, aj tvoja mamička,“ oznámil a do hlasu sa mu vkrádala podráždenosť, zmiešaná s riadnou dávkou štipľavého hnevu.

Jessie naprázdno prehltol, kým v hlave spracovával, čo mu povedal ten mamľas. „Ty sa mi vyhrážaš?“ vydýchol napokon, udivený tým, že sa mu hlas nechveje z toho šoku, ktorý ním lomcoval.

„Nie, len podotýkam,“ povedal bez emócií. „Máš tri dni.“ S tými slovami sa otočil a vybral sa na druhú stranu parkoviska, kde nasadol do veľkého, čierneho auta a stratil sa z Jessieho dohľadu.

Diana ho potiahla za ruku, aby tak získala jeho pozornosť. Jessie sa na ňu otočil a prekvapilo ho, keď sa mu vrhla okolo krku a zovrela ho v pevnom objatí.

„Bude to v poriadku,“ zašepkal, neistý, či to vraví sebe alebo jej.

Ešte chvíľku sa ňu nechal objímať, lebo aj cez všetky tie nepríjemné pocity, čo v ňom Mason zanechal, mal z jej dotyku zimomriavky a najradšej by... Stačí! okríkol sa v mysli a odtiahol sa od drobnej dievčiny.

„Poďme.“ Spolu sa vybrali späť k jeho autu. Už odomykal dvere, keď sa mu rozvibroval mobil.

Pozrel na meno volajúceho a okamžite to zodvihol. „Deje sa niečo, Steve?“

„Musíš hneď prísť!“ prikázal policajt a znel nervózne a zdesene.

„Čo sa stalo?“ nechápal Jessie a spojil svoj pohľad s Dianiným, ktorá znova pôsobila nervózne.

Dopekla, chcel pre ňu jeden normálny deň.

„Deana zatkli za vraždu,“ ozvalo sa z druhej strany a Jessie zabudol v tom momente aj dýchať.

„Čože?!“ vystrašil sa a ešte väčšie zúfalstvo ho prepadlo, keď sa pozrel na čiernovlásku, ktorá ho zaujato sledovala.

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nezostať sama - 17. časť: