OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Night street - 1. kapitola

22.06.2013 (11:00) • Luni • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 528×

Utekala som nočnými ulicami Londýna. Bola som v slepej uličke. Všade okolo mňa bola tma a ticho a navôkol nebolo ani živej duše. Oprela som sa o strom, zúfala, kde to som a či ma ešte stále prenasledujú. Stála som tam zadychčaná, keď sa na začiatku ulice objavili. Boli to oni. Neustále sa ku mne približovali. Bola som na dne.

Kričala som, no nikto ma nepočul. Zalepili mi ústa páskou a začali ma obchytkávať. Slzy sa mi rinuli z očí. Ich ruky mi stiahli všetko oblečenie a ostala som tam stáť pred nimi nahá. Zložila som sa na zem a celým telom som sa triasla od zimy, ale taktiež aj od toho, čo bude nasledovať. Ešte nikdy som sa tak nebála. Bola som nahá pred cudzími, opitými chlapmi a bolo to to najhoršie, čo ma mohlo postihnúť, myslela som si. No to som ešte nevedela, čo ma čaká. Odrazu si jeden z nich rozopol nohavice a ostatní ma držali, že som sa nemohla ani pohnúť. Vrazil ho do mňa a ja som začala plakať ako nikdy...

„Nie!" vykríkla som celá spotená. Do izby vletela sestrička. „Nie, nie!" kričala som a plakala. 

„Tíško, všetko je v poriadku," upokojovala ma znepokojená sestrička. Zase, zase sa mi sníval ten sen. Sen, ktorý bol realitou.

Pred troma týždňami ma znásilnili. Áno, znásilnili. Odvtedy sa mi to sníva každú noc. Nemôžem sa zbaviť toho hnusného, nechutného pocitu. A hlavne toho, že som bola zneužitá. Už nikdy nebudem taká, ako predtým. Navždy ostanem poškvrnená. A najviac sa obávam toho, že ma nikto nebude chcieť a keď aj áno, nedokážem sa mu celá odovzdať. Navždy mi v mysli ostane ten moment. Ten moment, keď sa mi celý život obrátil na ruby. 

Ráno som sa prebudila. Bola vizita. Opakovalo sa to každé ráno. Posadila som sa, aby ma doktor mohol ošetriť.

„Tak ako, Soffie?" spýtal sa. „Počul som, že sa ti znova sníval ten sen."

„Áno," priznala som. „Nikdy sa z toho nespamätám," zúbožene som odpovedala.

„Ale dostaneš. Len na to treba čas," povedal doktor s úsmevom. S falošným úsmevom. Ževraj na to treba čas. To určite! Každé ráno počúvam to isté. Stále tú istú vetu, s tým istým výrazom v tvári. Neboj sa, čas to vyleči. Blá, blá, blá. Keby mi aspoň povedali pravdu a netrepali všetky tie hlúposti. Už mi to lezie na nervy.

Sestrička ma zavolala na raňajky. Pomaly som kráčala do jedálne. No keď som kráčala smerom k nej, na chodbe bolo niečo, niekto iný. Otočila som sa, aby som zistila kto to je. Uvidela som to najkrajšie a najmilšie stvorenie tohoto sveta. Bol vysoký a svalnatý. Jeho tmavé vlasy mu padali do očí, ktoré mal čierne ako uhoľ. Trblietali sa malými drahokammi. Nikdy som krajšie nevidela. Ako som sa tak naňho pozerala, čas sa akoby zastavil. Nebolo nič iné, iba on.  

„No tak, Soffie, pohni sa," hnala ma dopredu sestrička. Vtedy si ma ten chlapec všimol. Rýchlo som odvrátila pohľad a čo najrýchlejšie vošla do jedálne. Sadla som si ako zvyčajne za stôl v kúte. Sedela som sama. Nechcela som žiadnu spoločnosť. Nemala som chuť s niekým sa rozprávať. Predtým to tak nebolo. Bola som milé, usmievavé dievča, ktoré mal každý rád. No to sa zmenilo. Už nie som tá stará žiarivá Soffie. Okrem rodiny mi nikto neostal. Všetkých kamarátoch som od seba odohnala. Keď ma prišli navštíviť buď som ich ignorovala, alebo povedala nech vypadnú. Je mi to trochu ľúto, že som ich stratila, no aj oni môžu za to, čo sa stalo. Tak ma prehovárali, aby som išla na tú ich sprostú oslavu do baru, až som nakoniec odišla potajomky z domu. Keď som vošla do baru, bol tam neskutočný hluk a pach cigaretového dymu. Rozbolela ma hlava, tak som vyšla von nachvíľu sa prejsť. A vtedy sa to všetko stalo.

No, nemôžem všetku vinu hádzať na nich. Je to aj moja vina a nikdy si ju neodpustím. Spôsobila som tým, že som stratila všetkých kamarátov, no hlavne som sklamala rodičov. A ten strach, ktorí museli prežívať a prežívajú. Od tej nešťastnej noci sa im nedokážem pozrieť do očí. Cítim sa kvôli tomu strašne a bolesť pohlcuje celé moje srdce. No viem, že som ich nestratila. Každý deň ma chodia navštevovať a snažia sa so mnou rozprávať. No ja to nedokážem. Nedokážem pri nich vyriecť ani slovo. Veľmi ma hryzie svedomie. Toto odo mňa určite nečakali. Sklamala som svojich rodičov, ktorí mi verili. Náš vťah preťala diera. Diera, ktorá sa už asi nikdy nenapraví. 

Na stôl mi položili chlieb. Bol už najmenej týždeň starý. Keďže sanatórium nemá až tak veľa peňazí, kupuje pečivá po veľkých kusoch a potom to aj tak vyzerá. No musím si zvyknúť. Vyzerá to tak, že tu ostanem ešte dlho. Natrela som si chlieb džemom a práve som si išla odkusiť, keď...Otvorili sa dvere jedálne a dnu vstúpil on. Pristúpil k prvému stolu a podal si ruku zo všekými pacientami, s niektorými sa dokonca objal. Tak prešiel k ďalšiemu stolu. Sedel tam starček. Prisadol si k nemu a začal sa s ním rozprávať. Bola som v nemom úžase. Odkedy tu som, ten starček sa s nikým nerozprával. Stále si iba niečo mrmlal popod nos. Nemohla som od neznámeho chlapca odtrhnúť oči a tak to aj dopadlo. Na nočnú voľnú košeľu mi kvapol džem. Musela som vstať a ísť si po servítku, ktorá bola na pultoch so švédskym stolom a tie boli presne pred stolom, kde sedel neznámy. Ako som si zobrala servítku nenápadne som sa na neho pozrela. Mal tak nádherný úsmev. Odrazu otočil hlavu smerom ku mne. Zamrzla som. Chcela som odvrátiť pohľad, no nemohla som. Po celý čas sa na mňa pozeral. Úplne som sa potopila do jeho smaragdových očí. Odrazu vstal a podišiel ku mne.

„Ahoj. Ja som Harry," povedal a nastavil ruku. Vyjavene som sa na neho pozerala. Čo to so mnou je? Prečo nič nepoviem? Predtým sa mi ústa nezavreli, a teraz? Ani neviem ako, spustila som servítku z ruky. Pomaly som kráčala dozadu, až som sa nakoniec celá otočila a rozbehla sa preč. Vtrhla som do mojej izby a hodila sa na posteľ. Z očí mi znova vytriskli slzy. Prečo? Prečo som taká? Prečo každému zatváram dvere do môjho života? Znova som plakala. Plač sa stal mojím najlepším priateľom. Na nič iné som sa nezmohla. Stala sa zo mňa iba úbohá troska.  

Autor: Luni, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Night street - 1. kapitola: