OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nikdy na teba nezabudnem - 6. kapitola

06.12.2012 (21:00) • KristenStewart123 • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 635×

Boli dve hodiny poobede a ja som ešte nebola prichystaná. No super! Neviem, ako to chcem teraz stihnúť, keď za hodinu je tu Ashley. Rýchlo som zo skrine vyhrabala nejaké handry a hodila ich na posteľ. Potom som rýchlo vbehla do kúpeľne a začala sa maľovať. Dala som si len špirálu a trochu ceruzky pod oči. Vlasy som si nechala rozpustené. Potom som zase vbehla do izby a obliekla sa. Keď som si na seba dávala mikinu, vo dverách sa objavila mama.

„Čo tu robíš?" spýtala som sa jej.

„Prišla som sa len tak na teba pozrieť. Nemôžem? Kam ideš?"

„Von s Ashley."

„No-no-no, žiadne také. Len teraz si prišla z nemocnice, zostaneš doma!"

„,nezostanem. A teraz mi, prosím ťa, uhni, ponáhľam sa," povedala som nervózne.

„Ty mi budeš hovoriť, že sa mám uhnuť?" povedala mi mama a vtom mi vypálila facku.

Toto som od nej teda naozaj nečakala. Teraz sa prejavila, aká vlastne je!

„Tak toto si, mami, naozaj nemala. Dnes ma doma nečakaj," povedala som jej a odišla som z domu.

„Claire! Počkaj, prosím ťa, ja som to tak nemyslela. Prepáč mi to!" kričala mama.

Bolo už neskoro. Toto fakt nemala spraviť. Vyšla som von z domu a zavolala som Ashley.

„Ashley, ahoj. Prosím ťa, poď už teraz do parku." Keď som jej to hovorila, mala som slzy na krajíčku.

„Jasné, idem. Stalo sa niečo? Máš nejaký divný hlas."

„Veď práve, stalo! To ti vysvetlím potom." Zložila som, a išla som smerom do parku.

Zastala som pri takých lavičkách a sadla som si na ne. Čakala som na Ashley, ale ona stále nechodila. Keď vtom som započula nejaké kroky. Otočila som sa za seba, a uvidela som Matta.

„Čo tu robíš?"

„Išiel som len náhodou okolo a uvidel som ťa tu, tak som sa zastavil."

„Aha, no ale... dnes tu budem s Ashley. My dvaja máme stretko až na zajtra, nie?"

„Veď áno... Claire? Čo to máš na líci?"

„Čo-čože? Nič! Kde?" povedala som s obavami v hlase. Vedela som, že to mám z tej facky.

Matt ku mne prišiel a prisadol si. 

„Claire, čo sa stalo? Nie som hlúpy. Vidím, že máš celé červené líce. Kto ti ublížil?"

„To mám určite zo zimy."

„Claire!"

„Tak dobre. Mama mi vypálila facku."

„Čože? Prečo?"

„Ale proste sme sa pohádali, vieš, ona čaká decko s nejakým chlapom. Čiže podviedla ocka. A odvtedy sa s ňou už nerozprávam. A dnes som troška vyletela."

„Aha. Tak keď máš také červené líce, to si musela fakt len "trošku" vyletieť." Zasmiali sme sa obidvaja.

„Prestaň," povedala som mu a strčila som ho do pleca.

„Vieš, Claire, ja ťa mám veľmi rád. Ale to už vieš. Hovoril som ti, čo všetko k tebe cítim."

„Matt, ja..."

„Nie, prosím, Claire. Nehovor nič, čo by zničilo túto peknú chvíľu," povedal mi Matt nahol sa ku mne, a pobozkal ma. 

„Matt, ja nemôžem!"

„Máš iného?"

„Nie, nie, tak to nie je. Ja proste... som chorá, Matt," vyletelo zo mňa.

„Čože?" vytreštil na mňa oči. „Ako chorá?"

„Mám rakovinu, Matt."

Videla som, ako má slzy na krajíčku. Nevedela som, čo mu mám povedať, a tak som sa len postavila. A išla som domov. Ešte pred tým som mu ale povedala:

„Vieš, Matt, ja ťa tiež mám veľmi rada. Mám ťa viac ako len rada, ale nemôžme byť spolu. Prosím ťa, zabudni na mňa. Zbohom!"

Táto kapitolka bola venovaná všetkým, ktorí tento príbeh čítajú a páči sa im! 

Ďakujem vám! :)

Autor: KristenStewart123 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nikdy na teba nezabudnem - 6. kapitola: