OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nikdy na teba nezabudnem - 7. kapitola

01.02.2013 (18:00) • KristenStewart123 • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 623×

„Vieš, Matt, ja ťa tiež mám veľmi rada. Mám ťa viac ako len rada, ale nemôžeme byť spolu. Prosím ťa, zabudni na mňa. Zbohom!"

Rozutekala som sa niekde, ani neviem kde. Vlastne som bežala kde ma nohy zaviedli. Za Mattom som sa už neotáčala, takže neviem čo robil ani ako sa tváril. Zastala som pri nejakom veľkom strome v malom lesíku. Vôbec netuším, kde som bola a potom som zistila, že som sa stratila. 

Dokelu, pomyslela som si. Bola tma a fakt som nevedela, kde som. No mňa asi porazí. Zrazu som započula nejaké kroky. Zľakla som sa, a tak som trocha zrýchlila krok a začala niekam utekať. Zrazu sa predo mnou zjavil nejaký chlap hrozne som sa ho zľakla. Nevidela som mu do tváre, no podľa hlasu nebol veľmi mladý.

„Och, prepáčte, ale hrozne som sa vás zľakla," vykoktala som zo seba.

„Mňa sa báť nemusíš. Iba sa s tebou trocha pohrám a potom môžeš ísť."

Čože? Pohrá? Ako to myslel? Panebože, len toto nie! Vedela som, k čomu príde. Začala som hrozne kričať, no čo z toho, keď som bola niekde hlboko v lese. 

„Prestaň zjapať, inak ťa zmlátim!" zaštekal na mňa.

Prestala som kričať, ale začala som cúvať dozadu. Vtom som sa o niečo potkla a spadla som. Ten muž sa na mňa vrhol, roztrhal moje oblečenie, vyzliekol ma a... 

Keď som sa pokúšala ujsť, udrel ma. Bolo to strašné! Cítila som sa tak ponížená! Keď som mu dala, čo chcel, odišiel a mňa tam v strede lesa nechal nahú, poníženú len tak ležať. Ležala som tak niekoľko minúť, hodín. Uplakaná a zmlátená. Po niekoľkých hodinách som si zodvihla tie roztrhané veci, niečo si na seba navliekla a pobrala sa ani sama neviem kde. Napadlo mi, že by som išla za Ashley, ale bála som sa. Nad tým, že sa vrátim domov, som ani nerozmýšľala. Napadol mi potom už len Matt, ale nevedela som, či to bude dobrý nápad. Ale potrebovala som, aby ma niekto objal. Áno, mohla by ma objať aj Ashley, ale chcela som také iné objatie. Rozhodla som sa, že mu zavolám. Síce bolo už niečo po pol noci. Vyťukala som jeho číslo celá rozklepaná. Najskôr nedvíhal, no potom zodvihol.

„Claire, to si ty? Preboha, čo nespíš?" prekvapene sa opýtal.

„Matt, ja... prosím, nemohla by som ku tebe prísť a prepať u teba? Prosím."

„Čože? Prečo? Čo sa stalo? Kde si?"

Uf, toľko otázok naraz.

„Ja som niekde v meste, ani sama neveim, kde som. Prosím ťa, môžem prísť?"

„Jasné, že môžeš! Pôjdem ti oproti."

Zložili sme a ja som vyrazila smerom k Mattovmu domu. Na pol ceste som ho stretla. Rozutekala som sa ku nemu a silno o objala - on mňa tiež. Rozplakala som sa.

„Claire, prosím ťa, čo sa stalo? A čo to máš s oblečením?"

„Matt, ja... znásilnili ma!" celá uplakaná som sa mu zdôverila.

„Čože?" vytreštil oči Matt. „Kto to bol? Ktorý idiot? Povedz mi to, nech mu okamžite rozbijem hubu!"

„Ja neviem, kto to bol, Matt, ale je mi hrozne! Prosím ťa, zober ma ku tebe domov. Potrebujem byť teraz s niekým!"

„Jasné. Poď, pôjdeme ku mne. Tam mi všetko vyrozprávaš a nahlásime to na políciu."

„Dobre, ale ja to nechcem riešiť políciou, prosím."

„Si normálna? To musíme nahlásiť polícii!"

„Matt, ja neviem. Prosím ťa, už poďme k tebe!"

Matt ma objal okolo pliec, prehodil cezo mňa jeho mikinu, pobozkal ma na čelo a vyrazili sme. Cítila som sa pri ňom tak úžasne! 

Prišli sme k Mattovi. Išli sme hneď hore do jeho izby. Sadli sme si na posteľ. Matt ma silno objal.

„Toho idiota vlastnoručne zabijem. Úbožiak! Totálny retard! Nenachádzam naňho už slová," rozčuľoval sa Matt.

„Matt, ja sa hrozne bojím. Je mi strašná zima. Prosím ťa, mohla by som dnes u teba zostať? Budem spať pokojne aj v obývačke."

„Samozrejme, že tu môžeš byť. A môžeš spať aj tu so mnou."

Chcela som byť tu s ním, aspoň ma bude objímať, tak som prikývla. Matt prehodil cezo mňa deku, no vtom ma udrel omylom do pleca.

„Au!" zapišťala som.

„Prepáč nechcel som... Ale... ukáž, to je modrina? Teba ten úbožiak aj zbil?"

„Á-áno. Keď som sa bránila, tak vtedy ma vždy udrel."

„Len úbožiak udrie dievča! Zabil by som ho."

„Matt, ja sa hrozne bojím, že budem mať nejaké následky."

„Aké následky?"

„No napríklad, že budem mať strach z mužov, alebo ja neviem."

„Neboj sa, všetko sa vyrieši! Teraz poď ku mne, nech ťa objímem!"

Prisunula som sa k Mattovi, objal ma a začali sme sa vášnivo bozkávať. Bolo to úžasné! Ľahli sme si spolu na posteľ. Matt ma silno objal a ja som v jeho náruči zaspávala!

Tákže, po strááášne dlhom čase, je tu ďalšia kapitola. Prepáčte, že som tak hrozne meškala. Veľmi sa Vám za to ospravedlňujem. 

Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila. :)

Autor: KristenStewart123 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nikdy na teba nezabudnem - 7. kapitola: