OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nový život - 10. kapitola

28.01.2011 (16:00) • nesii • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 924×

Čo je to slovo láska? Láska je bolesť, láska vie zlomiť srdce, ale ho aj zoceliť.

Ale lepšie môžem opísať život. Život poznám, aspoň si myslím.

Ale konečne som zistila, koho milujem, koho som milovala a vždy budem. Je to Lucas, budem ho milovať aj keď on mňa nie, lebo keď ma bude milovať, musí ma brať takú, aká som.

Práve som zistila, aká je skutočnosť. Aká je pravda.

„Lily, prosím, preber sa, prosím, odpusť, robil som to... robil z... no mám ťa rád," vravel hlas. Vedela som presne, komu patril. Lucas. Zamrkala som očami a otvorila ich. Pozerala som sa mu do krásnej tváre. Vpíjal sa do mojich oči, nežne ma pohladil po tvári.

„Milujem ťa, Lily," zašepkal a potom prisal jeho pery na moje. Bozkávala som sa s ním len chvíľu, lebo aj moja  tvár ma bolela. Odtiahol sa a nežne mi pobozkal nos. Zavrela som oči a potom ich hneď otvorila.

„Aj ja ťa milujem, Lucas," šepla som a chytila si ruku. Bolela ma.

„Čo sa mi stalo?" spýtala sa som sa. Veľa si toho nepamätám. Iba potiaľ, kde som sa porezala a nešlo to zastaviť.

„Stratila si veľa krvi, musíš ostať tu v nemocnici, pretože ti musia dodávať infúzie," povedal jeho krásnym hlasom a znova ma pohladil po líci.

„Ehm, jasne," odpovedala som.

„Vrátiš sa presne na rozlúčkovú párty, potom konečne pôjdete všetci domov." Smutne sa usmial. Natiahla som ruku za jeho. Sadol si na stoličku a chytil mi ruku. Usmiala som sa.

„Môžeš ísť so mnou, mama mi to dovolí." Prosebne som sa mu pozerala do tváre. Lucas sa na mňa nežne pozrel.

„Neviem Lily," váhal. Posadila som sa a nahla k nemu a ústa obtrela o tie jeho. Slastne vzdychol. Nakoniec som ho pobozkala, len jemne ale o to vášnivejšie.

„Prosím, aspoň na týždeň, potom sa presťahujem."  Prechádzala som perami po jeho tvári.

„Ehm... dalo by sa niečo... hmm... kam by si sa sťahovala?" spýtal sa a nahol sa poza posteľ, tým ma zatlačil do postele. Bozkával mi krk, bradu, nos a nakoniec ma jemne pobozkal na ústa.

„Mám tam školu, a mama mi konečne dovolí byť na intráku a tak... hmm... myslím si, že nebudeme až tak ďaleko od seba." šepkala som a užívala sú túto chvíľu. Zrazu sa otvorili dvere a Lucas sa odtiahol, ale stále sa mi pozeral do očí.

„Už ste slečna hore, to je dobré... ehm o pár dní vás prepustíme, ale zatiaľ sa veľmi nesnažte rozrušovať." Pozrel sa na Lucasa. Pozrel na sestričku a povedal.

„Chápem."

Potom sa znova pozrel na mňa. V jeho očiach bola už len láska. Dúfam , že to toto nie je sen, ale skutočnosť. Konečne sa cítim šťastná, pevne dúfam, že sa to nikdy nezmení. Sestrička mi skontrolovala infúzie a prístroje a potom odišla. Pozrela som sa na Lucasa, ktorý sa pozeral na strop a bol zamyslený.

„Nad čím rozmýšľaš?" spýtala som sa.

„Mal by som ísť, prídem neskôr, zatiaľ ahoj Lily." Pobozkal ma na čelo, pohladil po líci a odišiel.

O týždeň:

„Jupí, posledný deň," výskali sme s Naomi a objímali sa. Ostatní sa tu mykali to rytmu hudby. Odtiahli sme sa a začali spolu tancovať.

„Neverím tomu, že ste sa dali dokopy s Lucasom," hovorila Naomi. Celá som sa rozžiarila a usmiala.

„Vieš, že ani ja, stále tomu neverím, ale keď cítim jeho prítomnosť, dotyky, viem, že je iba môj, že ma miluje," zasnene som rozprávala. Bola som taká pokojná ako nikdy.

„Lily!" volal na mňa hlas. Presne som vedela komu patrí. Otočila som sa na moju lásku. Lucas ma náruživo pobozkal a potom ma objal.

„Ahoj láska." Pobozkala som ho na krk a znova na ústa.

„Mám dobrú správu." Šťastne sa usmial. Zdvihla som obočie a zahryzla si do pery.

„Akú láska?" spýtala som sa nervózne.

„Idem na školu, na ktorú ideš aj ty," šťastne zvolal. Znova som ho objala a potom zvýskla.

„To vážne!?"

„Áno," zasmial sa. Pobozkali sme sa a ďalej si užívali svoju spoločnú chvíľu.

„Aaa!" spadla som z postele a buchla si hlavu. Bol to len sen, len sen. Ale riadne dlhý. Zrazu mi zazvonil mobil. Zdvihla som.

„Prosím?" spýtala som sa.

„Lily, kde si?" spýtala sa Tisha - moja najlepšia kamarátka -  vystrašene.

„Už idem Tisha, hneď som tam," zložila som.

Zaspala som, ako som mohla zaspať? Aaa, sníval sa mi ten hrozný sen, vlastne ani neviem aký. Rýchlo som si dala na seba bundu, otvorila okno a vyšplhala sa z neho. Potom som utekala do Lipového parku. Hneď som sa objala s Tishou a ospravedlňujúco sa na ňu usmiala.

„Som tak rada, že si ma prehovorila," povedala a potom sme si sadli do auta. Déjà vu. Ako keby som to už zažila.

„Lily, pozor!" bolo už neskoro. Vyleteli sme do vzduchu a potom náraz.

História sa opakuje, to viem určite, len neviem aký bude koniec.

Je koniec, začiatok niečoho nového...