OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nový život 5. kapitola

31.10.2010 (17:00) • nesii • Povídky » Na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 723×

Poďakovanie:

Chcem poďakovať všetkým čo čítajú moju poviedku ale hlavná vďaka patrí: LynVonNightlight, ArwenBellieDiamond, tanya, PrincessCaroline, JasminaCullen, AgataEritra, TeAmo. Ďakujem za celých päť kapitól. Ness.

Predchádzajúcej kapitole ste čítali:

"Nehaj to tak, neviem prečo som to povedala," vytrhla som si ruku z jeho zovretia a išla z domu do mojeho stanu. Do ry ti! Ja sprostá krava. Bude prúser. Uff. Prečo ja musím vždy všetko pokaziť, prečo musím vždy niečo čo nechcem aby iní vedeli vykecať. No teraz to bude horšie ako to bolo predtým. Odopla som stan a ľahla si vedľa spiacu Naomi. Zavrela som oči a rozmýšľala nad mojou najlepšou kamarátkou, ktorá je mŕtva. Keby sme poslúchli rodičov a neušli na sprostí koncert našej ubľúbenej kapeli, Tish by žila a nemusela som rozmýšľať nad zajtrajškom, ako sa mi odvďačí riaditeľ. Ľutujem, že som nebola na mieste Tishi, bola by som pod zemou a nemusela riešiť problémy. Čo už. Život je pes.

5. kapitola

Išla som cez Franspirskú ulicu s mojou najlepšou kamarátkou Tishou. Zahli sme do prava a prechádzali cez lipový park až sa tam objavila škola. Vstúpili sme do vnútra budovy a všade viseli plagáty s našou najobľúbenejšou skupinou Sweetszonetrack. Je to niečo na spôsob metálu a rocku. Hneď sme pribehli k plagátu a čítali podrobnosti. Mal sa konať o 2 dni vo Philadelphii. Začali sme vískať a objímať sa. Všetci sa na nás pozerali so smiešnym výrazom.
„Hneď ako prídem domov, tak sa pýtam mami," vravela som Tishi. Strhli sme 2 plagáty a dali si ich do tašky. Išli sme na hodiny.

16:00, U Lily doma:
„Mami! Prečo?" spýtala som sa jej nahnevane.
„Už som raz povedala a opakovať to nebudem, na ten koncert nepôjdeš a basta!" zakričala na mňa mama a ukázala rukou aby som vypadla z obývačky.

„Nenávidím Ťa!" vybehla som do svojej izby a vzlykala. Zazvonil mi mobil. Volala mi Tisha. Keď som zdvihla, vedela som, že aj jej nedovolili.
„Nemôžem... ísť," vzlykala.
„Ani ja. Ale ja tam idem a je mi jedno, že budem mať do konca života zaracha," utrela som si nos a oči. Ja tam pôjdem a je mi jedno, že budem mať zaracha do konca života. Tú kapelu milujem!
„Lily, ale kto nás odnesie?" spýtala sa zachrípnutým hlasom od plakania.
„Môj bratranec ma učil riadiť auto," povedala som. S bratrancom sme chodili denne na pole jazdiť. Milovala som tie chvíle s ním.
„Lily, ja neviem. Nepáči sa mi to!" povedala a uvažovala nad tým.
„Ak sa bojíš tak nemusíš, idem sama!" povedala som príkro. Ja tam idem a basta!
„Nie! Idem tam aj ja. Stredu o 15:00 v lipovom parku," povedala a vzdychla.
„Dobre! Tak zajtra v škole," zložila som a zakryla sa a v tom momente zaspala.

O 2 dni, 15:00
„Tisha," objala som svoju najlepšiu kamarátku a nasadli sme do starej Fabii môjho bratranca.
„Pripútaj sa Tisha, vyrážame!" zasmiala som sa a Tisha tiež.
„Teším sa Lily, ďakujem, že si ma prehovorila," chytila ma za ruku a usmiala sa.
„Nemáš za čo," úsmev som jej opätovala. Zapli sme si pási a ja som naštartovala.

O 2 hodiny neskôr:
„Lily pozor!!!" strhla som volant do prava ale už bolo neskoro. Narazilo do nás auto, ktoré išlo do proti smeru. Vyleteli sme do vzduchu a potom som cítila len náraz. Omdlela som.

Zobudila som sa sa až na bolesť hlavy. Strašne ma bolelo celé telo. Hlavu som stočila do prava a pozrela na Tishu, ktorá mala zapichnuté sklo do hrude.

„Tisha!" skríkla som. Odopla som si pási a horko ťažko vyšla z auto. Doplazila som sa k dverám Tishi a vytiahlu ju z tade. V diaľke sa ozývali zvuky sanitky. Ucho som priložila na jej hruď a počúvala. Slabo dýchala. Zamrkala očami a otvorila ich.

„Ach! Tisha prosím neumieraj, Tisha pozeraj sa na mňa, Tisha!" revala som a moje slzy stekali po tvári.
„Mám Ťa rada Lily, nezabudni na mňa," povedala slabúčkym hlasom.
„Tisha, tak nehovor, ty prežiješ Tisha ja Ťa mám rada, milujem Ťa len to vydrž, bez teba to nevydržím, je to moja vina," vzlykala som a držala jej ruky. Jej viečka sa pomaly zatvárali.
„Lily... ne... neni to... tvoja... vina... ni... nič neuvážené nesprav... budeš mať... nádherný život..." Nie!!!

„Lily, ďakujem... že... že si stála... vždy... pri... pri mne... ľúbim ťa...." zavrela oči a posledný krát vydýchla.
„Niééé," kričala som. Stískala som Tishine ruky ale nič. Už nežije len kvôli mne. Hlavu som je položila na prsia a vzlykala. Začalo mi hučať v hlave a ja som omdlela.

O 3 mesiace neskôr:
„Už sa preberá," povedal nejaký hlas. Čo sa stalo? Kde som? Kde je Tisha? Zažmurkala som očami a otvorila ich. Predo mnou stáli doktori a rodičia. Mama mala uslzené oči.
„Kde je Tisha?" spýtala som sa ich.
„Zlatko je nám to ľúto,"
Niééé!!! Ona je mŕtva.

O rok:
„Dajte mi ešte jeden," nevnímala som nič. Bola som ako v eufóri pokoja. Nič som nevnímala. Prášok som dala na papierik a vdýchla. Ten pocit ma znova ohromil. Necítim tu udalosť s Tishou, haváriu. Vtedy sa mi vygumuje mozog. Mám len prázdne mieste, ktoré mi vygumujú tieto drogy. Viem, že mi vravela, že si mám užívať život ale ja som zapríčinila smrť mojej najlepšej kamarátky s, ktorou som vyrastla od dvoch rokov.

„Niééé!" zakričala som a celá spotená sa posadila. Tento sen ma mučí každú noc. Každú noc mi sny ukazujú moje chyby. Už nechcem zažiť ten pocit, ktorý prežívam v snoch. Ktorý som prežila pri havárii. Naomi ďalej spala. Tá ma už aký tvrdý spánok?

Nahla som sa k taške a vybrala krabičku liekov na spanie od psychoša. Mám predpísané len 2 tabletky, dokopy majú 500 ale ja som si rovno dala 4. To prespím aj 2 dni. Dala som si ich do úst a zapila vodou. Hlava sa mi začala točiť a pomaly som zaspávala.

Možno sa stretneme za chvíľu tam hore  Tisha´ pomyslela som si a vpadla do vankúša.

Tak! Páčila sa Vám 5. kapitola? Chcete aby Lily zomrela? Alebo radšej aby žila a vyvádzala nekonečno veľa blbostí? Nessi.

6. kapitola

Autor: nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nový život 5. kapitola: